Už je to päť rokov. Jozef Bednárik bol jedinečný

Dalito.skRežisér a herec Jozef Bednárik/foto: archív Monika Kozelová
REDAKCIA TASR -

Popredný slovenský režisér a herec Jozef Bednárik už nie je medzi nami päť rokov. Zomrel 22. augusta 2013 v Bratislave vo veku nedožitých 66 rokov.

Patril k významným osobnostiam slovenskej divadelnej scény. Svojou nekonvenčnosťou si podmanil operu a balet na scénach národných divadiel v Bratislave i v Prahe. Odštartoval éru muzikálu na Slovensku aj v Česku a stal sa muzikálovou režijnou stálicou.

Jozef Bednárik sa narodil 17. septembra 1947 v obci Zeleneč v trnavskom okrese. Absolvoval strednú umelecko-priemyslovú školu, potom vyštudoval v roku 1970 herectvo na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave.

Po desaťročnom hereckom pôsobení svoje schopnosti venoval od roku 1981 už len réžii, najprv ako režisér Divadla Z v Zelenči, ktoré priviedol na vrchol ochotníckej slávy a ktoré zožalo úspech všade, kde účinkovalo. Neskôr bol režisérom v Divadle Andreja Bagara (DAB) v Nitre. Tam inscenoval okolo 40 titulov, z ktorých výrazný ohlas zaznamenal Shakespearov Titus Andronicus, Dom Bernardy Alby Federica Garcíu Lorcu, alebo Jarné prebudenie Franka Wedekinda.

Milovali ho Česi aj Slováci

Popritom Jozef Bednárik hosťoval so svojimi dielami na festivaloch v Nemecku, Rakúsku, Francúzsku, Bulharsku, Monaku, Japonsku, v Spojenom kráľovstve, Izraeli a v mnohých ďalších krajinách. Na festivale v škótskom Edinburghu získal cenu kritiky za najlepšiu hudobnú inscenáciu – Gounodovho Fausta a Margaréty v naštudovaní Opery Slovenského národného divadla (SND).

V roku 1990 prišiel do Bratislavy, kde sa po hosťovaní stal režisérom v Divadle Nová scéna, ktoré uviedlo počas jeho pôsobenia štvoricu muzikálových titulov, a to Evanjelium o Márii, Grand-hotel, Pokrvní bratia a Jozef a jeho zázračný farebný plášť.

Súčasne pravidelne spolupracoval aj s opernými scénami. Najprv to bola Komorná opera v Bratislave, kde inscenoval Maniere teatrali a Číňanky. Neskôr so súborom SND zavŕšil svoju trilógiu francúzskych opier: Faust a Margaréta, Hoffmannove poviedky a Don Quijote.

Potom nasledovalo päť baletných titulov na scéne Národného divadla v Prahe (Psycho, Malý pan Friedemann, Čajkovskij, Coppélia a Isadora Duncan). V roku 1996 Jozef Bednárik režíroval v pražskej Štátnej opere Rossiniho operu Turek v Taliansku a v roku 1997 svojho prvého Verdiho – Dona Carlosa v bratislavskej opere.

Návštevníci pražského Národného divadla mu tlieskali za jeho inscenáciu opery Romeo a Júlia, ktorú na Festivale hudobného divadla ocenili ako najzaujímavejšiu opernú inscenáciu a nominovali na Cenu Alfréda Radoka.

Mimoriadnemu diváckemu záujmu sa tešili všetky opery, ktoré Bednárik režíroval v Opere SND, napríklad Carmen, Turandot, Don Carlos, Dcéra pluku a iné. Na pražských scénach dosiahol výrazné úspechy a veľký divácky ohlas aj ako muzikálový režisér (Rusalka, Dracula a Monte Cristo Karla Svobodu, Johanka z Arcu a Elixír života Ondřeja Soukupa, ako aj Angelika Michala Davida). Bednárikovu muzikálovú produkciu bolo možné vidieť aj v Nitre (Grék Zorba, prvý pôvodný slovenský muzikál Adam Šangala, Kabaret), v Prešove (Fidlikant na streche a Oliver!), v Bratislave v Divadle Nová scéna (Klietka bláznov a Donaha) a v divadle Aréna (Rocky-horror-show).

Tak ahoj Beďko

Jeho mimoriadne blízkou spolupracovníčkou bola aj Monika Kozelová, s ktorou spolupracovali na šansónových večeroch, bola  jedna z jeho dvorných textárok, či  dramaturgička na koncertoch:

„Už päť rokov. Fakt, už päť rokov čakám, kedy mi zazvoní telefón a z druhej strany sa ozve jehoj hlas s linčianskym prízvukom: „MONA, kde mám ten text?…. MONA, o hodinu ťa čakám v La Putike…. MONA, zavolaj Pavlinde, že mám pre ňu pesničku…. MONA, cholesterol mám v poriadku, ideme na Miletičku. Na bôčik……“ A potom sa stretneme v La Putike, budeme piť slivkového Bernarda a ty si budeš do kávy liať vanilkovú esenciu… Akurát že niekde v duchu tuším, skôr teda viem, že to už nikdy nepríde. Už nikdy na mňa nezvýšiš hlas, už nikdy ťa neuvidím plakať, keď budeš čítať moje texty. Och Beďko, nikto na svete mi nemohol nadávať. Len ty jediný. Lebo som vedela, že keď mi nadávaš, tak ti na mne záleží. A nikto iný ma nemohol volať MONA. Aj v tom si bol jedinečný…
Tých pár rokov s ním mi dalo viac, ako celé desaťročia s inými režisérmi. Bol môj guru, moja ikona, ale najmä mi bol kamarát. So svojimi radosťami, starosťami, aj svojimi tajomstvami, ktoré zodpovedne držím v sebe. Vždy ho budem ľúbiť tou svojou kamarátskou láskou. A nikdy na neho nezabudnem. Bol mojim najdôležitejším chlapom v živote. Hneď po mojom tatovi.
Ďakujem mu, že ma nechal dýchať vedľa seba. Ďakujem mu za všetky naše sedemhodinové porady. NIKDY na neho nezabudnem. A dnes skočím do Zelenča. So sviečkou a bielym šálom. Lebo kvety nemusel…,“ napísala Monika Kozelová pri príležitosti výročia jeho úmrtia.

„Tak ahoj Beďko. Stretneme sa tam hore, niekde na obláčiku si spravíme poradu a ja budem vedieť, že TOTO je to siedme nebo.“

Splnil si sen

Svoj odchod z režisérskeho postu korunoval rozlúčkovými predstaveniami na všetkých slovenských divadelných scénach, pre ktoré pracoval, a v Prahe rozlúčkovým opusom Kráľovná Antoinetta v pražskom Divadle Ta Fantastika s Luciou Bílou v hlavnej úlohe.

Okrem toho Jozef Bednárik vystupoval v úlohe šarmantného porotcu v noblesnej tanečnej súťaži Let’s Dance, televízni diváci ho mohli vidieť tiež v úlohe hádača v zábavnej šou Kto hovorí pravdu? a bol aj predsedom poroty v súťaži Muzikálový talent.

Jeho splneným snom bol projekt Šansón Klub Jozefa Bednárika v jednej z reštaurácií v Bratislave.

V roku 1998 si režisér prevzal Krištáľové krídlo za inscenáciu muzikálu Fidlikant na streche v Divadle Andreja Bagara v Nitre. Pri príležitosti svojho životného jubilea dostal v roku 2007 Cenu mesta Nitra za celoživotné dielo. Cenu Pavla Straussa si Bednárik prevzal v marci 2011 v Divadle Andreja Bagara v Nitre. Ocenenie pomenované po lekárovi, filozofovi a humanistovi Pavlovi Straussovi udeľuje Kulturologická spoločnosť, katedra kulturológie a Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre.

Slovenský režisér Jozef Bednárik zomrel 22. augusta 2013 v jednej z bratislavských nemocníc.

V auguste 2014 prišiel na pulty slovenských knižných obchodov jeho životný príbeh z pera autorky Andrey Coddington pod názvom Jozef Bednárik (vydal Ikar, 2014).

Do letného festivalového diania na Slovensku patrí už jedenásty rok aj medzinárodný Muzikálový festival Jozefa Bednárika. Prebieha ako jediné podujatie svojho druhu na Slovensku a je zameraný na muzikálovú, divadelnú a filmovú hudbu. V tomto roku sa konal v sobotu 18. augusta.

Môže vás zaujať:

Vie, kedy sa dá z písania kníh vyžiť