Stĺpčeky

Už to nie je katastrofický film, ani počítačová hra, či virtuálna realita, JE TO REALITA

Zatiaľ čo my, tu na Slovensku, čakáme na ozajstnú zimu, ktorá k nám ešte ani v januári nedorazila, Austráliu už od septembra sužujú masívne lesné požiare z vysokých teplôt. Neustále naberajú na intenzite a za štyri mesiace spôsobili v krajine našich protinožcov doslova masaker. Obete na životoch ľudí, ale aj zvierat doslova berú dych.

Zahynulo 17 ľudí, pol miliardy živočíchov,  desaťtisíce obyvateľov je evakuovaných, desiatky sú nezvestné a požiarom zdevastovaná oblasť, ktorá je rozlohu väčšia ako Slovensko, sa bude spamätávať celé desaťročia. Ak sa vôbec spamätá. 

V boji s ničivými požiarmi pomáha okrem hasičov a záchranárov množstvo dobrovoľníkov a austrálska vláda prvý raz v dejinách zmobilizovala aj 3000 záložníkov armády. Finančnú pomoc poskytujú aj mnohí umelci a športovci, a celý svet s ľútosťou a súcitom sleduje tragédiu, ktorá sa v krajine kengúr odohráva.


Ľudia na celej planéte už zreteľne a nepopierateľne pozorujú extrémne výkyvy a zmeny v počasí. Neštandardne horúce letá, prekvapivo teplé a naopak na niektorých miestach neľudsky mrazivé zimy, dlhé obdobia sucha a následne bleskové požiare či obdobia záplav, topenie ľadovcov a stúpanie hladiny morí. Botanici a zoológovia v rôznych krajinách dokonca registrujú prisťahované druhy živočíšstva a rastlinstva… To všetko sú dôsledky globálneho otepľovania a klimatickej zmeny, ktorej svedkami sme už takmer každý deň. Prichádza pomaly, postupne a ľudstvo si na ňu, vlastne ako na všetko, privyká. Mnohí ju považujú za nevyhnutné a nami neovplyvniteľné správanie sa prírody. A menej ľudí si pripúšťa, že v tom my, ľudia, máme prsty. A veľa prstov. 

Je pravda, že klimatické zmeny vo svete sú aj prirodzeným javom. Sú to zmeny klímy, v zmysle počasia, ktoré trvajú dlhší čas, napr. aj desať rokov. Zatiaľ čo „klimatická zmena“ je zmena klímy v zmysle chemického zloženia atmosféry, ktorá sa priamo pripisuje ľudskej činnosti. Existuje totiž rozdiel medzi pojmami „klimatická zmena“ a klimatické zmeny. Upozorňujú odborníci.

Tak, či onak, povedomie mnohých ľudí o klimatických problémoch je žalostne nízke.

Nechcem a ani tu teraz nebudem mudrovať o globálnych environmentálnych problémoch, akými sú skleníkové plyny, zvýšenie radiácie v dôsledku testovania jadrových zbraní, klesajúca vrstva ozónu v atmosfére, či iné zásahy ľudstva, ktoré klimatickú zmenu spôsobujú. Chcela by som len, ako jedna z mnohých, opakovane poukázať na to, že aj keď to mnohí z nás ešte stále vďakabohu až tak bytostne nepociťujeme, toto všetko sa skutočne deje. Už naozaj nejde o žiadny katastrofický film, ani o počítačovú hru, či virtuálnu realitu. Ide o skutočný existenčný problém celej našej planéty. Ide o náš domov. A tak, ako sme si tento problém ako ľudia viac či menej vedome spôsobili, tak by sme ho ako uvedomelí ľudia už konečne mali riešiť.

Tu už nejde o to, kto z nás to kedy urobil. Už sa nemôžeme deliť na skupiny, štáty, či únie, ani na svetadiely. Je to náš spoločný problém, ktorý keď nebude riešiť severná pologuľa, pocíti to aj tá južná.  

Je až žalostné, ako tento evidentný problém vlády mnohých štátov stále podceňujú. Vrátane toho nášho. A ako nedostatočne  presadzujú potrebné opatrenia, ktoré by vládnym nariadením nabrali na omnoho väčšej intenzite.


Našťastie už mnohí z nás myslia aj konajú ekologicky. Aj napriek tomu, že ich zaslepená väčšina v tom nepodporuje, lebo nevidí význam v takomto konaní jednotlivcov.

Chcem preto vyzvať a podporiť každého človeka, ktorý si tento problém uvedomuje, aby začal, či naďalej pokračoval, v akýchkoľvek drobných skutkoch, ktoré hrozbu klimatickej zmeny čo i len čiastočne odďaľujú. Stačí, ak bude každý robiť to, čo ho najmenej vyruší či obmedzí. Aspoň na určitý čas.

Napríklad tí, ktorí v pohode vydržia bez mäsa, by sa mohli pridať k novému trendu veganuary (teda január bez mäsa), tí, ktorí žijú športovo a aktívne, by sa mohli pokúsiť o január bez dopravných prostriedkov. Počasie tomu paradoxne veľmi praje. Tí, ktorí majú tendencie hromadiť, by mohli vyskúšať minimalizmus, napríklad v stravovaní, nakupovaní, či produkcii odpadu. Šetrenie vody a energií, o ktorých vieme, že nie sú zadarmo (hoci by byť mohli), alebo separácia odpadu, či len obyčajné nezabíjanie a láskavejšie správanie sa k „otravnému“ hmyzu, by neuveriteľne celej veci pomohlo. 

Možností je veľa. Stačí sa o to len na pár dní či týždňov pokúsiť. Možno nám to nepôjde, ale možno v tom objavíme nový životný štýl. Minimálne sa však pokúsime o pozitívnu zmenu a to je vždy viac, než neurobiť nič.

Nech to už znie akokoľvek otrepane, podľa mňa, raz a navždy platí, že začať treba od seba. Vo všetkom. Až keď zmeníme seba, zmeníme svet. A nielen ten svoj. Teda aspoň podľa mňa.


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *