3 odpovede

V Česku podľa nej hovoria, že obdobne silná pacientska platforma chýba

Slovensko je v druhej vlne pandémie koronavírusu, 11. augusta 2020 to oznámil minister zdravotníctva SR Marek Krajčí (OĽaNO). Obyvatelia Slovenska sa tam majú pripraviť na najhoršie. V prípade ohrozenia verejného zdravia na ďalšie opatrenia vlády, ktoré môžu ovplyvniť bežný život obyvateľov krajiny. Na strane pacientov je Asociácia na ochranu práv pacientov, ktorú vedie Mária Lévyová.

Čo podľa vás pandémia koronavírusu naučila slovenských pacientov, poznajú už svoje práva, poučili sa?

Mnohí pacienti si začali viac uvedomovať cenu svojho zdravia, ale aj zodpovednosti za jeho stav. V prípade zhoršenia zdravotného stavu však zavládol často aj strach ísť k lekárovi a bagatelizovanie príznakov nastupujúceho a zhoršujúceho ochorenia. Keď sa rozhodnú navštíviť lekára v súčasnosti kvôli zhoršeniu zdravotného stavu, tak prichádza pokrízová  realita dlhých čakacích dôb, preťaženia lekárov a nedostatok času na pacientov. Mnohí pacienti  si svoje práva nevedeli uplatniť ani pred tým, pretože ich nepoznali a niektorí si ich zamieňali s tým, že je potrebné tvrdo udrieť na lekára, sestru  a tak si ich uplatniť. Je to mylná predstava, pretože dá sa to aj slušnou formou, komunikáciou a zdravotníci často nemôžu za stav, v ktorom sa naše zdravotníctvo nachádza. Kritika už roky mala smerovať niekde inde, vyššie a tým, ktorí majú rozhodovacie právomoci.


V Českej republike už roky existuje Rada pacientskych organizácii pri ministrovi zdravotníctva. Na Slovensku stále sen aj vašej asociácie, aspoň tak ste sa vyjadrili pred časom an FB. Čo si myslíte, prečo žiadny minister doteraz nemal odvahu takúto radu zriadiť aj na Slovensku?

Český systém fungovania pacientskej rady poznáme, aj kompetencie. Možno aj preto sme si vybrali na Slovensku inú cestu, ktorá v ČR absentuje. Nemajú nezávislú pacientsku platformu, akou je AOPP, ktorá by bola partnerom ministerstva a v prípade potreby aj oponentom. V rámci rady sa venujú legislatívnym procesom, to aj my na Slovensku. Pripomienkujeme právne predpisy, sme členmi pracovných komisii na MZ SR a máme už aj garanciu v Programovom vyhlásení vlády, že sa budeme podieľať na legislatívnych procesoch a zároveň, že budeme mať garanciu nezávislého financovania. Máme pripravený legislatívny návrh, ktorý bude predmetom diskusie na pôde MZ SR. Našou snahou je zachovať si svoju nezávislosť, vybudovať personálne kapacity, ktoré by zabezpečovali okrem legislatívnych úloh aj rozvoj vzdelávania predstaviteľov pacientskych organizácii, pretože iba vzdelaní pacienti môžu byť partnermi pre orgány štátnej správy, samospráv a stakeholderov v zdravotníctve. Naďalej sa chceme venovať  poradenstvu, zlepšovanie ochrany a vymožiteľnosti práv pacientov, pretože iba príklady zo života môžu prispieť k presadzovaniu zmien v prospech pacientov. Naše vízie už poznajú aj mnohí v Čechách a hovoria, že obdobne silná pacientska platforma im chýba.

Ak sa chce niekto zlepšovať, musí sa porovnávať, ak práva pacientov a ich dodržiavanie porovnáme iba s našimi českými susedmi, ako sú na tom oproti nám?

Každý štát má svoje modely, špecifiká, niečo je lepšie, niečo horšie. Snažíme sa ich porovnávať a hľadať  ten najoptimálnejši pre pacientské organizácie a pacientov na Slovensku tak, aby pacient nebol iba slovom, za ktoré sa mnohí skrývajú, keď im dochádzajú argumenty. Aby bol v centre záujmu všetkých snáh politikov, profesionálov, aby pacienti mali svoje zastrešenie a vedeli sa ozvať v prípade, keď budú prijímané právne predpisy, realizované kroky, ktoré by ich mohli poškodiť. Raz ste sa pýtali, či by som sa ešte vrátila na post prezidentky komory sestier. Pred viac ako tromi rokmi som dostala dôveru pacientskych organizácií, čo  si veľmi vážim, preto úvaha o tom, či by som sa vrátila do funkcie prezidentky komory sestier je bezpredmetná. Vždy som však zastávala názor, že komory,  odbory, organizácie slúžiace istým  záujmovým skupinám ľudí by mali byť apolitické. Prepolitizovanie môže viesť k osobným profitom lídrov, no k postupným pádom tej skupiny, ktorej záujmy by mali  obhajovať a presadzovať. Dôkazom toho sú sestry, ktoré sa po siedmych rokoch od zrušenia zákona o mzdách  posunuli o takmer tridsať rokov dozadu. V popredí je boj o zachovanie statusu sestry, o formy pregraduálného vzdelávania a pri nejasných kompetenciách, už pomaly nevedia kto je aká sestra, čo má robiť a na čo má nárok. Pričom sestier v systéme ubúda, povolanie na atraktivite nezískalo a trhové pravidlá nepustia- nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily povedie k enormnému nárastu miezd. Ináč ju nebude možné v systéme udržať. A sestry v systéme potrebujeme, sú piliermi všetkých zdravotníckych systémov a najbližším článkom v reťazci prepojeným a pomáhajúcim pacientom. 


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *