V Plzni sme našli dvere do detstva

Stojíme s mužom na rozľahlom centrálnom námestí v Plzni a kocháme sa
pohľadom na gotickú katedrálu sv. Bartolomeja. Do odchodu nášho autobusu
zostáva čosi vyše hodiny. Na pivo sa nám už nechce, mali sme ho v Plzeňskom
Prazdroji tak akurát, no ten zvyšný čas nám nervózne obhrýza nohy. Stredoveké
budovy okolo nás sú jedna krajšia ako druhá. Na ružovej renesančnej fasáde nás
však upúta nápis: Muzeum loutek Plzeň. Dala by som ruku do ohňa, že tu ešte
pred chvíľou nebol. Je rozhodnuté! Kupujeme si lístky na hodinový výlet do
detstva.

Prvý raz som bola v bábkovom divadle ako škôlkarka. Nepamätám si, čo hrali, no
doteraz cítim vôňu jabĺčka a makového rožku, ktoré nám počas prestávky
rozdávali z veľkých jutových vriec naše tety učiteľky, či ako sme ich vtedy volali. V
prvej alebo druhej triede na základnej škole sme boli na rozprávke O cárovi
Saltánovi. Nádhera! Doma som sa na ňu hrala ešte tri mesiace. Neskôr som
dostala svoje vlastné mini bábkové divadlo s kartónovými kulisami a maličkými
sadrovými marionetami. Stálymi hviezdami mojich produkcií boli Spejbl a
Hurvínek. Po rokoch zmenili majiteľa, no spomínam na nich s láskou.

Drevení herci v zozname UNESCO

A zdá sa, že nezabudli ani oni. V múzeu na mňa nehybne čakali. V rôznych
veľkostiach, no stále takí istí. Ich autor, bábkar Josefa Skupa, dokázal čosi
nevídané: obhájil fenomén bábkového divadla nielen pred dychtivým detským
divákom, ale aj pred tým dospelým. Práve Skupa rozhodol, že prostoreký
Hurvínek bude vysokou fistulou klásť svojmu popletenému „taťuldovi“ nekonečné
otázky, kým Spejbl mu bude odpovedať hlbokým basom. Obe postavičky oživil a
hovoril autor sám. Po Skupovej smrti (1957) to bol Miloš Kirschner a dnes
svetoznámym postavičkám vdychuje život Martin Klásek.

Mimochodom, vedeli ste, že v roku 2016 bola spoločná česko-slovenská
nominácia prvku Bábkarstvo na Slovensku a v Čechách zapísaná do
Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva
UNESCO? Plzenské múzeum bábok mapuje bohatú bábkarskú tradíciu v Plzni
a okolí − od kočovných divadiel až po súčasnosť. Ak by ste však čakali nejakú
obyčajnú statickú výstavu, tak ste na omyle. Divadlom to tu žije doslova a do
písmena.

Stačí stlačiť gombík

Vchádzame do malej divadelnej sály a obdivujeme celkom veľké pódium.
Za ružovo modrou oponou tu každý deň potichu čakajú obľúbené historické bábky
na svoje krátke vystúpenie. Skúsime stlačiť gombík na paneli s voľbou ukážok.
Ozve sa hudba a opona sa otvára. Sadáme si do hľadiska a tešíme sa ako malé
deti. Sledujeme slávneho Gašparka, ktorý kedysi nechýbal azda ani v jednej
vyrezávanej divadelnej družine, obdivujeme siláka s obrovskou činkou, dirigujeme
Radeckého marš, pri ktorom defilujú známe rozprávkové postavy. Jedna z nich
vyzerá ako ten cár Saltán spred rokov, no nie som si istá. Bábkam mávame
a tlieskame. V sále sme sami dvaja, nikde nikto, a tak rýchlo stláčame gombík
a celé si to zopakujeme. Keď prichádza rodinka s malými deťmi, odchádzame do
ďalších miestností.

V Plzni sa narodil aj Jiří Trnka, ktorého bábkové filmy preslávili po celom svete.
Pamätáte si na bábkový film Dobrý vojak Švejk? Tak ten je Trnkovým dielom!
Zatiaľ čo detskí návštevníci stoja v plzenskom Múzeu bábok s otvorenými ústami
pred impozantnými marionetami rôznych veľkostí a farieb, my si voľkáme
v nostalgických spomienkach. Pozeráme televíznu rozprávku z čias, keď sme, ako
vravieval náš mladší syn, boli všetci čiernobieli, a žasneme, ako presne si tie
postavičky pamätáme. Hodinka utečie ako voda. Ani sme nestihli vyjsť na tretie
poschodie do multifunkčnej sály, kde je možné na vlastné ruky zoznámiť sa
s rôznymi technikami vodenia bábok. Pri budúcej návšteve Plzne to máme
v pláne.

Autorka: Zuzana Huďová