V Škandinávii to ide. A mohlo by aj u nás pri Dunaji. Mohlo…

Dalito.sk/Hotel Park Inn pri Dunaji v Bratislave/foto: Dalito.sk

„Cieľom anticeny za architektúru BRUTUS je ukázať na architektúru, ktorá demonštruje kombináciu antitalentu a absencie vízie. A aj podpriemernej architektúry,“ vyjadrila sa Zuzana Duchová z BRUTUSu pre portál startitup na margo Hotela Park Inn Danube pri Dunaji. Jeho vizuál je podľa organizátorov päsťou na oko celému Starému mestu, uviedol portál.

Dnes je priam likvidačné prejaviť svoj názor mimo trendu. Niekedy mám pocit, že je to opäť trestné a keby mohli, upália vás zaň na hranici. Napriek tomu si to dovolím opäť. Iná už nebudem a ani nechcem. Vždy si vypočujem, často vyhľadám, všetky názory a potom si urobím svoj.

Nie som architektka, ale obyčajný laik, ktorého na drahé víno neprehovorí ani somelier. Aj vína rozdeľujem na dobré a zlé, pre mňa. Raz som ochutnala sakra drahé, bolo pre mňa nepiteľné. Aj architektúru rozdeľujem na takú, ktorá sa mi páči, a ktorá nie. A je mi jedno, aké meno a investor za ňou stoja. Úplne. Nemusím predsa rozumieť všetkému, ale vlastný názor na základe prežitého a videného môžem mať. Či?

Takže, keď som už spomínala tú hranicu. Prekročila som ju v čase, keď vrcholila hystéria okolo novej architektúry hotela Park Inn. Ohúrená som sa vrátila zo Škandinávie. Z modernej architektúry. Pamätám si, ako som pri pohľade na hotel ešte na Moste SNP povedala, že konečne, aký je pekný, začína to tu vyzerať ako tam. Moderne. Konečne!

Potom som si spomenula, že plesám nad niečím, čo spôsobilo totálnu hystériu slovenských odborníkov aj laikov. Vrátila som sa ale zo Švédska a Nórska, kde som takej architektúry videla toľko, že sa mi z toho točila hlava. Doslova tam na mňa padala. Jeden Slováčisko by si pošmákol. Ja som bola užasnutá.

V Oslo, medzi domami všetkého druhu sa na mňa ešte na ulici usmievali aj veľké gýčové sochy so žltým chlpatým rozkrokom. Nepáčili sa mi, ale všetko tam nejako do seba zapadalo ako zadok na šerbeľ.  Staré s novým, sklenené, betónové, drevené, mramorové so železný a ešte neviem aké. Bola som ohúrená. Aj to si pamätám, ako som nahlas povedala, toto keby postavili pri Dunaji, začala by sa tretia svetová! Jedna budova vedľa druhej, materiály všetkého druhu jeden vedľa druhého, malé s vysokým. Všetko vedno. O preslávenej škandinávskej architektúre som počúvala roky, ale keď som ju uvidela na vlastné oči, vyrazila mi dych.

Čakala som totiž úplne niečo iné. Nie pre to, že by nebola krásna, ale asi ako rodáčka malej  krajiny som to jednoducho nečakala. Nečakala som jedno cez druhé a strááášne veľa. Napriek tomu to bolo pri brehoch riek a morí niečo prenádherné! Chodím tam často a vždy rozmýšľam, čo alebo kto bráni tomu, aby to bolo impozantné aj pri našom Dunaji. Bolo…

Najväčší šok som však zažila v Osle pri Národnej opere a balete. Chodila som po najväčšej ploche kameňa a mramoru v živote. Ani si neviem predstaviť, čo by taká stavba spôsobila na našom malom múdrom Slovensku. Asi by ani nezačala. Inak, na tom, tiež počtom obyvateľov malom Nórsku, je práve táto kopa mramoru najnavštevovanejším miestom v Oslo. Ročne tam prichádzajú neskutočné milióny turistov, aby si túto kopu mramoru pozreli na vlastné oči. Harmonicky vraj zapadá do prostredia a panorámy mesta. Pozor, toto som našla na slovenskom webe! Podľa mňa je to obrovská pravda, veď Národná opera a balet zbierala prestížne ocenenia a doslova sa pre Nórov stala novým symbolom, ktorý reprezentuje celú krajinu a národ.

Ruku na srdce, viete si toto predstaviť v Bratislave? Keď už tak často počúvam a čítam, že toto by v Škandinávii nikdy nedovolili, toto by tam a tam (vyspelej krajine) nikdy neodsúhlasili. Tak vycestujte do Osla! Tie sklenené mrakodrapy hneď vedľa historických budov a pamiatok čo tam vyrástli za posledný rok sú impozantné! Tesne vedľa mora, aj so zakotvenou plachetnicou z roku páne. A rastú ďalšie.

Tak ja len toľko, či by sme sa nemali prestať odvolávať na to, že toto by inde neprešlo a nakoniec to neprechádza len u nás. Lebo v tej Škandinávii to ide a je to tam nádherné. A mohlo by byť aj u nás pri Dunaji. Mohlo…Tak si tu zatiaľ žijeme na tom našom krásnom malom múdrom Slovensku a svet nám zatiaľ šialene uteká. Teda aspoň podľa môjho názoru.

P.S. Keď som bola v Lisabone a viezla som sa lanovkou nad mestom, nechápala som, prečo niečo podobné a také jednoduché neurobíme cez Dunaj smerom do Petržalky. Veď to bola bomba a nepotrebujeme pre to organizovať ani Expo. Už viem, vraj taký návrh už bol, ale obyvatelia mesta sa ohradili…