Spektrum

Vedci potvrdili, na čo upozornilo Dalito. Spotreba liekov na dušu stúpla, lebo sa zhoršilo psychické zdravie všetkých. Aj študentov.

Vedci z Univerzity Komenského v Bratislave skúmali psychické zdravie študentov a zamestnancov UK počas pandémie koronavírusu. Výskum poukázal na približne dvojnásobný nárast depresie a úzkosti v porovnaní s rokom 2018. Globálna pandémia teda výrazne ovplyvňuje prežívanie mladých ľudí na vysokých školách. Výsledky dnes predstavili na online tlačovej konferencii vedci Univerzity Komenského psychológ doktor Michal Hajdúk a psychiater profesor Ján Pečeňák.

Tretina študentov pociťuje závažnejšie príznaky depresie a dlhodobo zvýšenou úzkosťou trpí každý piaty vysokoškolák. Odhalil to výskum, na ktorom sa podieľali psychológovia a psychiatri z pracovísk UK pod hlavičkou Centra výskumu psychických porúch UK. Počas 4. až 27. decembra 2020 vyplnilo online dotazník 1786 študentov a 166 zamestnancov Univerzity Komenského.

Výsledky by sa mali vnímať v kontexte dynamického zhoršovania epidemiologickej situácie a v súvislosti s nariadenými obmedzeniami, ktoré znamenali významný zásah do zvyklostí, ktoré sú spojené so sviatkami.


Výskumníci hodnotili s použitím štandardizovaných metód najmä oblasti prežívanej depresie, úzkosti, sociálnej úzkosti, prítomnosť psychotických symptómov, rizikové užívanie alkoholu, subjektívne vnímaný stres, osamelosť, fungovanie v bežnom živote a problémy so spánkom. Okrem toho boli do výskumu zahrnuté otázky, ktoré súvisia s online výučbou. Vedci sledovali, ako študenti zvládajú dištančné vzdelávanie a ako pedagógovia vnímajú pedagogický proces touto formou.

Tak, ako je to typické pri podobnom type výskumu, väčšiu časť účastníkov, ktorí sa do výskumu zapojili, tvorili ženy – 80 % v prípade študentov a 69 % v prípade zamestnancov. 62 % zapojených študentov študuje na bakalárskom stupni, 35 % na magisterskom a doktorskom a 3 % na doktorandskom.

Takmer pätina študentov (18,6 %), ktorí sa zúčastnili prieskumu, uvádza, že im v minulosti diagnostikovali psychickú poruchu, najčastejšie to boli úzkostné poruchy, depresia a poruchy príjmu potravy. V podstatne menšom počte uvádzali aj ďalšie psychické poruchy, ako sú porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) a poruchy učenia, bipolárna porucha, závislosť, schizofrénia a poruchy autistického spektra. Každý desiaty študent (9,7 %) v prieskume sa aktuálne lieči na psychické ťažkosti.


Zatiaľ čo svoje telesné zdravie hodnotia študenti a pedagógovia podobne ako priemerné alebo skôr dobré, vlastné psychické zdravie vnímajú študenti významne horšie ako pedagógovia. „Tento rozdielny výsledok vo vnímaní vlastného psychického zdravia súvisí pravdepodobne primárne s väčšou stabilitou v práci či vzťahoch u vekovo starších účastníkov, a tým menším negatívnym vplyvom protiepidemických opatrení a prežitými skúsenosťami. Rôzne vekové skupiny inak reagujú. Starší ľudia nie sú natoľko citliví k vonkajším zmenám,“ hovorí Michal Hajdúk z Katedry psychológie Filozofickej fakulty UK.

Až 72 % študentov zároveň uvádza, že ich psychické zdravie sa v dôsledku pandémie mierne alebo výrazne zhoršilo. Pri pedagógoch je tento ukazovateľ oveľa nižší. Mierne alebo výrazné zhoršenie uvádza 52 % učiteľov. 41 % zamestnancov neeviduje žiadnu zmenu.

Prejavy depresie pociťuje 34,3 % študentov a prejavy úzkosti 20,1 % študentov, 16,5 % študentov malo súčasne zvýšenú mieru úzkosti aj depresie. Oproti roku 2018 ide o dvojnásobný nárast. „Podobné výsledky o náraste depresie a úzkosti priniesla aj česká epidemiologická štúdia, ktorá zistila, že nárast psychických porúch bol najvyšší práve v skupine mladých ľudí,“ vysvetľuje psychológ Michal Hajdúk. Zamestnanci uvádzali závažnejšiu depresívnu symptomatiku v 9 % a výraznú úzkosť v 3 % prípadov.


Výskumníci upozornili, že ľudia, ktorí uvádzali zvýšenú mieru depresie a úzkosti, intenzívnejšie prežívajú stres, menej často žiadajú o pomoc iných a majú aj problémy so spánkom Sú tiež menej spokojní so zdravím, zvládaním školy, pociťujú nepohodu z výučby, necítia možnosť spoľahnúť sa na blízkych a cítia sa osamelí.

Otázky vo výskume sa zamerali aj na výskyt rizikového pitia alkoholu medzi mladými ľuďmi. 21,3 % študentov, s častejším výskytom u mužov, vykazovalo rizikové užívanie alkoholu podľa uvedeného množstva a/alebo frekvencie pitia, ale aj dopadu na psychiku a fungovanie.

Ukázalo sa, že mnohí študenti by sa v prípade psychických ťažkostí snažili problém vyriešiť sami. Jednou z uvádzaných bariér pre vyhľadanie pomoci je finančná otázka, dôležitá bola aj obava z toho, čo by si o nich mysleli iní.


V súvislosti s pandémiou študentom najviac prekáža nedostatok kontaktu so spolužiakmi, chýbajúca rovnováha medzi školou a súkromím a náročná organizácia aktivít. Zamestnanci rovnako ako študenti uvádzajú zvýšenú nepohodu spojenú s učením. Podobne im chýba kontakt s kolegami, rovnováha medzi prácou a súkromím, ako aj práca mimo obvyklého pracovného času.

Tento výskum nadväzuje na predošlé projekty. V roku 2020, na začiatku globálnej pandémie, získali výskumníci údaje od 235 študentov zo vzorky 1300 študentov z pôvodného výskumu z roku 2018. Bolo to obdobie, kedy sa stupňovali protiepidemické opatrenia. Zistili, že v tomto čase ešte k zhoršeniu psychického stavu študentov nedošlo. Miera depresie a úzkosti bola porovnateľná s rokom 2018. „Je dôležité odlíšiť krátkodobé a dlhodobé efekty pandémie na zmeny psychického stavu a pripraviť sa na možné dôsledky, ktoré budú zreteľné neskôr,“ upozorňuje Ján Pečeňák, prednosta Psychiatrickej kliniky Lekárskej fakulty UK a UNB.

Vedenie Univerzity Komenského okamžite podporilo tento výskum. „Z hľadiska rozsahu a zamerania nemá tento výskum na Slovensku v oblasti vysokého školstva obdobu,“ zhodnotil prorektor UK pre vonkajšie vzťahy Radomír Masaryk na tlačovej konferencii.

Univerzita venuje pozornosť psychickému zdraviu študentov od začiatku pandémie, kedy v spolupráci s odborníkmi spustili online poradenstvo v Psychologickej poradni UK a rovnako poskytovala aj online duchovné poradenstvo. „Univerzita plánuje otvoriť nové Infocentrum UK, ktoré spojí mnohé služby, ktoré už ponúkame, vrátane psychologického poradenstva a poradenstva pre študentov so špecifickými potrebami,“ uzatvára Radomír Masaryk.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *