Vedci varujú, počas koronavírusu nie sú veľhory najlepšia voľba

Atmosférický tlak sa vo vyšších nadmorských výškach znižuje, čo má vplyv na ľudské dýchanie, poznajú to horolezci. Tieto parametre sa vôbec neberú do úvahy pri výrobe a ani testovaní pľúcnych ventilátorov. Podľa skupiny vedcov a lekárov toto môže mať počas koronavírusovej pandémie dopad na obyvateľov vysokohorských oblastí. Upozornil na to najdôveryhodnejší spravodajský portál v Českej republike ČT24.

Ten upozornil na najnovší výskum odborníkov. Pre pandémiu COVID-19 je po celom svete nedostatok jednotiek intenzívnej starostlivosti, ventilátorov i najkvalitnejších respirátorov, zverejnil s tým, upozornil na výskum expertov v odbornom časopise Nature. Má to vplyv na to, že chudobnejšie krajiny sa preto k takému vybaveniu nie sú schopné oproti bohatším štátom dostať.

Aj poruchovosť

Koronavírus síce napáda aj iné orgány, najviac však pľúca. Najťažšie prípady napájajú na pľúcne ventilátory, ktoré sú vyrábané aj testované v bežných nadmorských výškach, najčastejšie  maximálne stovky metrov nad morskou hladinou. Pritom ľudia žijúci vo vysokohorských oblastiach majú pľúca odlišné, na čo prístroje nereflektujú. Upozorňuje ČT24 s tým, že výskumov na túto tému je síce málo, ale niektoré štúdie dokazujú, že v testoch urobených vo veľhorách ventilátory dodávali pacientom nevhodné množstvo vzduchu – dokonca až o 40%.

Dokonca, v týchto podmienkach prístroje majú výrazne väčšiu poruchovosť. Experti varujú, že pre 140 miliónov ľudí žijúcich v tomto prostredí, to môže znamenať naozaj veľký problém.

Ako uviedol portál ČT24, vedci odporúčajú, aby sa táto problematika začala naozaj rýchlo seriózne skúmať, najmä pre prípad druhej vlny koronavírusu, ktorá by podľa mnohých, podobne ako španielska chrípka v roku 1918, mohla byť silnejšia ako prvá vlna.