Viac ako 17 tipov ako autenticky precítiť 17. november

Václavské námestie v Prahe/ilustračné foto:: FB Srdcom doma
DALITO -

17. november, ktorý je Dňom boja za slobodu a demokraciu, súčasne aj Medzinárodným dňom študentstva, je míľnikom Slovenskej republiky aj Českej republiky v boji za slobodu a demokraciu. Na Slovensku je štátnym sviatkom od roku 2001, v susednom Česku o rok skôr. Už tradične sa tu otvoria dvere nielen vládnych palácov, Národnej galérie a ďalších inštitúcií. Na spoločné stretnutie pozýva opäť Koncert pre budúcnosť na Václavskom námestí, či každoročný satirický sprievod masiek „Sametové posvícení“.

Spoznajte výnimočný deň aj českej histórie moderným a autentickým spôsobom . Vydajte sa do Prahy s obľúbenou geolokačnou mobilnou aplikáciou, ktorá ponúka množstvo zábavy aj ponaučenia.

Ako uviedol hovorca prezidentky SR Martin Strižinec, prezidentka Zuzana Čaputová si výročie Nežnej revolúcie už tradične pripomenie aj v Prahe, kam pricestuje zajtra predpoludním. „Na Pražskom hrade sa najskôr stretne s prezidentom ČR Milošom Zemanom a popoludní bude diskutovať so študentkami a študentmi Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity. Podvečer položení kyticu a sviečku k pamätníku na Národní tříde,“ uviedol hovorca prezidentky SR.

Centrála českej štátnej agentúry cestovného ruchu CzechTourism vybrala špeciálne mesta, kde si môžete pripomenúť udalosti 17. novembra tak, ako sa stali.

 Václavské námestie – miesto slávnych dejinných udalostí

V každom meste nájdete miesto, kde sa ľudia spontánne schádzajú pri demonštráciách a neformálnych akciách. Pre Prahu je to Václavské námestie , považované za jeden zo symbolov českej štátnosti. Veď pod  pamätníkom svätého Václava bola v októbri 1918 vyhlásená Československá republika , Česi (aj Slováci) tu demonštrovali proti nacistickej okupácii aj proti invázii vojsk Varšavskej zmluvy. Dňa 17. novembra 1989 sa tu konala povolená demonštrácia k 50. výročiu uzavretia českých vysokých škôl. Po jej oficiálnom ukončení sa veľká časť demonštrantov vydala na pochod do centra, aby prejavila nesúhlas s komunistickým režimom.

17. 11. 2022 bude horná časť Václavského námestia opäť žiť Koncertom pre budúcnosť . Program nabitý hudbou a prejavmi osobností verejného života bude jedným z vrcholov Festivalu slobody 2022. 

Albertov – miesto, kde sa začal študentský pochod

Študentská manifestácia, ktorá vyšla 17. novembra 1989 z univerzitného areálu na Albertovej, mala pôvodne pripomenúť len nútené uzavretie vysokých škôl počas druhej svetovej vojny. Z nevinnej akcie sa stala demonštrácia volajúca po slobode a zmene politického ovzdušia v krajine. Účastníci pochodu zamierili na nábrežie Vltavy a potom pozdĺž rieky na Národnú triedu . Inak ísť nemohli, ďalšie trasy stihla Štátnu bezpečnosť zatarasiť.

 Národná trieda – spomienka na brutálny zásah VB

Prečo sa o revolúcii hovorí ako o nežnej (zamatovej)? Pretože sa obišla bez násilia a nikto počas štátneho prevratu nezomrel. Jedinou výnimkou bol zásah na Národnej triede večer 17. novembra 1989, kde na bezbranných študentov čakal pohotovostný pluk Verejnej bezpečnosti s ďalšími policajnými zložkami. Brutálny zásah, bitie a zatýkanie demonštrujúcich sa pre celú spoločnosť stali povestnou poslednou kvapkou, ktorá o mesiac a pol neskôr vyústila v „koniec vlády jednej strany“.

Práve na Národnej triede sa každoročne koná akcia s názvom Korzo Národná. Program sa tu ponesie v znamení pouličných výstav , svetelných inštalácií a audiovizuálnych projekcií . Organizátori sľubujú pestrý kultúrny program vrátane divadelných predstavení a debát. Na mieste sa zastaví aj satirický sprievod masiek s alegorickými vozidlami a živou hudbou „Sametové posvícení“. 

Letenská pláň – miesto veľkých novembrových demonštrácií

V stredu 22. novembra 1989 mohla po prvý raz po dvadsiatich rokoch Marta Kubišová verejne zaspievať pieseň Modlitba pre Martu . Nasledujúci deň sa k demonštrácii na Václavskom námestí pridalo niekoľko tisíc robotníkov z vysočanských tovární. Zároveň však počet manifestujúcich presiahol tristotisíc, čo už bolo aj pre Václavské námestie veľa. V sobotu 25. novembra sa demonštrácie presunuli na Letenskú pláň a už prvý deň sa tu zišlo približne milión ľudí. Stretnutia pokračovali aj v nasledujúcich dňoch a týždňoch. 

17. november v mobilnej aplikácii

Výnimočný deň aj slovenskej histórie si môžete pripomenúť či spoznať aj moderným a autentickým spôsobom. Vydajte sa do Prahy s obľúbenou geolokačnou mobilnou aplikáciou. Po jej bezplatnom stiahnutí nájdete úlohu nazvanú Zamatová Praha a tú si do aplikácie nahráte. Potom musíte ísť na Národnú triedu k pamätníku 17. 11. 1989. A tam? To už musíte zažiť.

Cinkajúce kľúče nájdete v Jihlave

Na ľavom brehu rieky Jihlavy bol 17. novembra 2015 odhalený pamätník udalostí 17. novembra 1989 . Pamätník má podobu kľúčov s príveskom so symbolom srdca. Netradičná socha symbolizuje víťazstvo ľudí, ktorí túžia po slobode a demokracii. Vtedajšie zvonenie kľúčmi predstaviteľom odchádzajúceho režimu sa zdalo byť sochárom výrečným motívom. Súčasťou dvojmetrového artefaktu je aj príveskom v podobe lipového listu, v ktorom je vyryté „havlovské“ srdiečko .

Pomníky  osobností spojených s pádom komunizmu

Tragické udalosti – upálenie sa študenta Jána Palacha v januári 1969 , ktorým vyjadril svoj protest nielen proti vojenskej okupácii v auguste 1968, ale aj proti postupujúcej apatiu a neschopnosti brániť demokratické hodnoty, sa stali symbolom doby. Palachovi je venovaných niekoľko pomníkov, ten najznámejší sa nachádza na mieste, kde k tragédii došlo, pred Národným múzeom .

Mnoho miest je tiež spojených s Václavom Havlom , prvým prezidentom po páde komunizmu. Od Havlovej lavičky na Maltézskom námestí, cez jeho lavičku v Hradci Králové. Miesto, ktoré Václav Havel miloval je Hrádeček u Trutnova, kam jazdil na svoju chalupu  a stalo sa kultúrnym centrom odporcov režimu.

Disidentský chodník v Malej Úpe

Na konci augusta 2018 v Hornej Malej Úpe otvorili turistom disidentský chodník, ktorý je vymyslený ako pripomenutie 40 rokov od stretávania sa  českých a poľských disidentov v Krkonošiach.  Jedným z miest je napríklad chalupa disidentky Dády Fajtlovej, kde sa disidenti schádzali, alebo colnica , kde Václav Havel s vtedajším ministrom zahraničia Jiřím Dientsbierom po páde režimu odomkli česko-poľskú hranicu. Súčasťou chodníka je aj komiks s tvárami disidentov.  

Lennonová stena na Kampe – miesto protestných myšlienok

Lennonová stena na Kampe v Prahe je zvláštnym miestom spomienok. Leží ukrytá medzi záhradami, ambasádami, Čertovkou a malebnými námestíčkami. Je to neveľký pestrofarebný kus múru, pokrytý hrubou vrstvou grafitov s farbistou históriou. Múr býval miestom, kde ľudia vyjadrovali svoje názory a protesty proti komunistickému režimu . Po vražde Johna Lennona (1980) vznikol na Kampe spevákov fiktívny hrob. Komunistický režim v tom ale videl nežiaducu rebéliu, a preto texty vyjadrujúce túžbu po slobode často zabielili, ľudia ich ale obratom na stenu dopísali. Úplne biela bola naposledy v roku 2014. Na jar 2019 bola v rámci akcie  Meet Art premaľovaná tak, aby pripomínala 30. výročie od nežnej revolúcie. Hlavným motívom na stene je John Lennon a vedľa neho sa prechádzajúci Václav Havel .

Tipy na výlet po ďalších pamätných miestach spojených so 17. novembrom nájdete na kudyznudy.cz.