3 odpovede

Vie, kedy sa dá z písania kníh vyžiť

Milan Buno síce vyštudoval Knižničnú a informačnú vedu na Univerzite Komenského, no odmalička ho to viac ťahalo do médií. 13 rokov strávil najmä v Slovenskom rozhlase, potom zbieral skúsenosti v Rádiu Twist a Rádiu Okey, istý čas aj v Slovenskej televízii ako redaktor spravodajstva.  Vždy si však našiel čas na milované knihy. Veľa o nich písal, až ho oslovilo veľké vydavateľstvo, či nechce robiť pre nich online marketing. Stojí aj za projektmi Mám Talent, Severské krimi a o knižných novinkách pravidelne informuje nielen na Dalito.sk. 

Rádio Twist – zľava Dado Nagy, Katka Brychtová, Milan Buno a Danka Šmitáková/foto: archív M. Buno

23. apríl je významným dátumom pre svetovú literatúru. Dnešný deň je totiž  Svetovým dňom knihy a autorských práv.


Ľudia sa údajne vracajú k tlačeným knihám. Čím to je? Veď internet a technológie napredujú ďalej a elektronických kníh iba pribúda.

Za posledné roky vidíme, že aj dospelí sa  naozaj viac vracajú ku knihám. Či už ako spôsobe relaxu, alebo v knihách hľadajú užitočné informácie a rady pre ich každodenný život. Pred pár rokmi išli hore e-knihy a pesimisti predpovedali – tlačená kniha čoskoro zanikne. Nestalo sa tak. Elektronické knihy akoby sa zastavili, tvoria možno 1% predaja u nás (vo svete je to viac, ale aj tam to má stagnujúci, prípadne klesajúci trend). Takže akoby sme stále potrebovali držať v ruke klasickú papierovú knihu. Chceme cítiť jej vôňu, listovať v nej… sám už dnes síce čítam viac na čítačke, lebo čítam aj rukopisy, či knihy pred samotným vydaním. Ale pravidelne potrebujem zobrať do ruky klasickú papierovú knihu a vychutnať si jej čítanie.

Milan Buno v TV JOJ/foto: archív M. Buno

Čo dnes naozaj letí?

Deti milujú najmä série – fantasy, dystopie, malí detektívovia… Napríklad mega populárny je Denník odvážneho bojka, Tigrí tím, Miles a Niles, stále Harry Potter, Hry o život, Magistérium, Labyrint. Viac vyhľadávajú dobrodružnejšiu literatúru, neraz z iných svetov. Je skvelé, že ich k tomu vedú aj učitelia v škole, no mali by ich k tomu viesť aj rodičia. Vidím to doma. Sám mám dve dcéry (10 a 8 rokov), každý večer im čítam, diskutuje o príbehoch. A našťastie majú aj v škole čítanie, vedú si denníčky s prečítanými knihami, diskutujú o tom.

(zľava) Jozef Bednárik, Milan Buno a Kamil Peteraj/foto: archív M. Buno

U mužov sú to stále trilery a detektívky, neuveriteľný boom naďalej pokračuje v severskej literatúre – Jo Nesbo (teraz mu vyšla novinka Macbeth a patrí medzi top knihy už niekoľko týždňov), Lars Kepler, Camilla Lackbergová, John Grisham, Michael Connelly. Zaujímavé je, že veľa detektívok čítajú aj ženy, ale u nich vyhrávajú najmä romance. Moderné, trošku šteklivé, ale tiež historické z Francúzska alebo Anglicka.

(zľava) Milan Buno so slávnym spisovateľom Danom Brownom/foto: archív M. Buno

Osobitnou kapitolou sú slovenskí autori, ktorých čítame čoraz viac a to ma veľmi teší. Jozef Karika a Jozef Banáš, Juraj Červenák, Dominik Dán, František Kozmon. Zo spisovateliek je absolútnou topkou Táňa Keleová-Vasilková, kráľovnou slovenskej historickej romance je Janka Pronská, výborne sa darí Adriane Macháčovej, Katke Holetzovej a ďalším. Fenoménom posledného roka a pol je rozhodne Veronika Homolová Tóthová, ktorá napísala Mengeleho dievča. Úžasná kniha, z ktorej sa predalo už neskutočných 70.000 kusov!


Milan Buno s Marikou Gombitovou/foto: archív M. Buno

Ľudia často vidia iba pozlátko. Úspešný spisovateľ, či produkt marketingu zbohatol na napísaní kníh… Aká je však realita?

V knižnom biznise s obľubou hovoríme, že napísaním knihy sa to všetko len začína. Samozrejme, chce to talent, kumšt, schopnosť vystavať pútavý príbeh, správne vymodelovať postavy atď., je toho veľa. No napísaním knihy sa to naozaj iba začína a záleží na ďalším faktoroch, ako sa bude knihe a samotnému spisovateľovi dariť. Na začiatku musí byť kvalitná kniha (obsahovo aj graficky, obálka ap.) a potom nastupuje marketing. V súčasnosti vychádzajú na Slovensku tisíce knižných titulov ročne, takže je čoraz ťažšie byť videný.

Vyžaduje si to nielen marketingovú prácu vydavateľa, ale aj samotného autora – musí cestovať na rôzne diskusie, autogramiády, besedy. Neraz do vzdialených kútov Slovenska, na vlastné náklady, lebo napríklad knižnice nemajú na to peniaze. A stáva sa, že cestujete pol dňa, dáte do toho energiu, vlastné peniaze, čas… a na besedu príde sedem ľudí. Nič príjemné, no aj toto patrí k životu spisovateľa. Netreba to brať tragicky a vzdať to. Nabudúce to môže vypáliť úplne opačne.  Rád vravím, že každý jeden čitateľ je čitateľom. Možno príde sedem ľudí, ale traja to povedia svojim známym, štvrtý sa zmieni o knihe na Facebooku, začne sa to šíriť, nabaľovať ako snehová guľa a z pôvodných siedmich čitateľov to môže časom šuškandou narásť na desiatky a stovky nových čitateľov.

Milan Buno v európskom parlamente v Strasburgu/foto: archív M. Buno

A či sa dá zbohatnúť na písaní kníh? Je len pár autorov, ktorí vedia vyžiť z písania. Zopár som ich vyššie spomenul, no často popri tom vyvíjajú aj ďalšie aktivity: píšu a recenzujú pre médiá, prednášajú ap. Slovensko je veľmi malý trh a museli by ste písať pravidelne 2-3 knihy, ktoré sú naozaj kvalitné a výborne sa predávajú (ideálne aspoň nad 10.000 výtlačkov z každej), aby ste si mohli povedať: „Som v pohode, uživí ma to, Dal som to.“

Môže vás zaujať:

https://www.dalito.sk/rubriky/knihy/



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *