Blogy

Viola z nemocnice, ako to v zdravotníctve nefunguje, a už vôbec počas COVID-19

Na svoj príbeh upozornila Dalito.sk momentálne už hospitalizovaná pacientka so zápalom pľúc a s podozrením na nový koronavírus. Vzhľadom na jej hospitalizáciu poprosila redakciu o anonymitu. Redakcia jej meno pozná a informácie si overila aj u jej rodinných príslušníkov, ktorí Viole pomohli so zverejnením jej príbehu. Môže byť mementom pre mnohých.

V našej krajine vyhlásili núdzový stav 24. marca. Mnohé opatrenia robí štát pre to, aby chránil aj seniorov, ktorí v prípade pandémie koronavírusu patria medzi najzraniteľnejších. Ako však chceme ochrániť tých, ktorí na toto ochorenie majú podozrenie, keď zlyháva už základná komunikácia naprieč všetkými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti?

Volám sa Viola a už ležím v nemocnici s podozrením na COVID-19. Do nemocnice na Strednom Slovensku som sa sama konečne dostala v stredu. Akým spôsobom sa mi to podarilo, by malo byť mementom pre všetkých. Lebo náš zdravotný systém potrebujú nielen pacienti s koronavírusom.


Jeden čihi, druhý hota

Nemám cestovateľskú anamnézu. Vysoké a nepretržité horúčky nad 38,5 som riešila zatvorená doma s  paracetamolom od 12. marca. Moja všeobecná lekárka mi po telefóne odporučila CRP test. Vyšiel pozitívny, teda odhalil bakteriálny nález. Cez eRecept mi predpísala antibiotickú liečbu. Nezaberala, práve naopak. Pridal sa hrozný suchý kašeľ, bolesť na hrudi aj v hrdle, slabosť a bolesti svalov som pociťovala od prvého dňa. Keď sa nič nezmenilo ani po piatich dňoch, opäť som kontaktovala lekárku. Upokojovala ma, že keď som chorá je normálne, že mám vysoké horúčky aj týždeň.

Začala na mňa tlačiť aj rodina, že až také normálne to asi nie je aj v dnešných časoch. Na siedmy deň som zavolala na príslušný Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ). Vraj ak nemám cestovateľskú anamnézu, domov mi nikoho nemôžu poslať, lebo doma testy na koronavírus, tak ako v Česku, nerobia. Ak sa mi ešte viac  priťaží, má volať 155.

Volala som ju už nasledujúce ráno. Prepli ma na lekára z infektologického oddelenia. Ten usúdil, že ak sa nezadýchavam a viem do telefónu ešte komunikovať, nie je to so mnou až také zlé. Mám zavolať, keď mi bude ešte horšie.  

Zachráň sa, kto môže

Stav sa mi len zhoršoval, horúčky neustupovali. Podvečer mi záchranári zavolali sami, ako sa cítim. Keď počuli, že rovnako, nastali len otázky: „Čo mám s vami robiť? Čo máme s vami robiť?“ a odporučili mi zmenu antibiotík a nadiktovali telefónne číslo. Nesprávne.


Keď som na internete konečne našla správne, dovolala som sa na pohotovosť. Doktorka mi oznámila, že oni eRecepty vystavovať nemôžu a vraj záchranka sama netuší čo má robiť.

Stav sa mi naozaj z hodiny na hodinu zhoršoval. Ďalšiu noc som „prespala“ v sede, už ôsmu.  Ráno som opäť vytočila 155. Prosila o pomoc, ale záchranár môj stav opäť označil za nie ohrozujúci.  

A tak som sadla na MHD a išla na urgent sama. Auto nemám a taxikári majú zákaz teraz prevážať ľudí.

Nemocničnej ochranke som vyplnila dotazník, podľa ktorého mi vyšla vysoká pravdepodobnosť nakazenia koronavírusom. Mala som štyri z piatich príznakov. Chýbala len cestovateľská anamnéza.

Lekári bez ochrany

V miestnosti som na pomoc čakala jediná. Zdravotníci v obyčajnom pracovnom odeve a bez ochranných pomôcok mi odobrali krv, nie výter. Po dvoch hodinách výsledky ukázali vysoký zápal. Prišlo na röntgen pľúc, aj CT. Nasledovali dlhé hodiny v miestnosti osamote bez toalety a vody.

Diagnostikovali mi ťažký obojstranný zápal pľúc. Keď mi to oznamovali, zdravotníci už mali konečne na sebe bezpečnostné skafandre. Prišlo na ďalšie testy, tentokrát už aj na výtery na nový koronavírus.


To, že sa ku mne správali, akoby som mala choleru, chápem. Na samostatnú izbu som sa dostala rýchlo a bez jediného slova od zdravotníkov. Na izbu bez sprchy pre nutnú hygienu. K posteli mi pritlačili pojazdnú „latrínu“.

Napadlo mi, že už aj zdraví ľudia zo zahraničia v karanténe majú ľudskejšie podmienky ako ja, pacientka s obojstranným zápalom pľúc a s podozrením na koronavírus. Pacientka, ktorá má teraz mimoriadne dodržiavať v prvom rade aj hygienu.

Tragédia sanitiek i testovania

Výsledky testov vraj dostanem do piatku, teda troch dní. Stále nechápem, ako to už takmer mesiac dokážu v ČR robiť do 6 hodín, aj 4 tisíc testov denne. My sme sotva prekonali hranicu testov celkovo 4200 a 48 hodín, ktorú sme ešte predĺžili o ďalšie dni.

Nikto za mnou na izbu neprišiel 9 hodín. Celé tie hodiny som čakala predsa na liečbu. Zamyslela som sa, ako sa postaráme o chorých s COVID-19, keď sa nevieme postarať ani o tých „klasických“ pacientov. Ako je možné, že už dnes k evidentne aj inak chorým nevysielajú sanitky? Ako to celé, čo sa na nás rúti chceme zvládnuť, keď to už nezvládame na začiatku?

Ako je možné, že jednotlivé záchranné zložky si pacienta posúvajú medzi sebou ako debničku zeleniny a ešte aj so zlými inštrukciami? Máme to chápať tak, že keď „nám tu vládne“ koronavírus, tak už nemáme právo mať aj iné choroby? Ani na „len“ obojstranný zápal pľúc?

Politici nám tu denne hlásia, že súbežne s bojom proti koronavírusu, je zabezpečovaná aj iná zdravotná starostlivosť. No, ak takto, tak nám naozaj pán Boh pomáhaj, alebo zachráň sa kto môžeš!  


Viola


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *