Stĺpčeky

Volám sa Adriana a som závislá

Ľudia v mojom blízkom okolí si rozširujú a dopĺňajú vzdelanie, navštevujú jazykové kurzy, cvičia jogu. Som z toho frustrovaná. Tlak okolia na môj ďalší rozvoj je obrovský.  Pracujem aj 12 hodín denne, kde na to brať čas? A energiu?

Som pracovitý človek a zároveň nikomu neviem povedať NIE. A tak okrem rôznych pracovných aktivít, robím hromadu vecí len tak, pre priateľov. Sem-tam ma aktivity prevalcujú a potom prehodnocujem a ukončujem a škrtám…

A sľubujem sama sebe, že už nikdy viac sa pod takýto tlak nedostanem. Ale on zasa príde a takto žijem zacyklená, ale v zásade spokojná, hoci niekedy uštvaná.


Syn žije väčšinu roka v zahraničí, rodičia sú našťastie sebestační a tak som si povedala, že ak nemám energiu študovať a vzdelávať sa, musím začať robiť aspoň niečo pre moje fyzické a psychické zdravie. Stanovený cieľ nebol na úvod náročný: hodina denne pre seba a so sebou.

Začala som dumať. Anglické konverzácie som zavrhla, veď na to nemám energiu. Všeobecne na vzdelávanie nie som nastavená. Ráno vstávam okolo šiestej a denne pracujem, za odmenu, i bez nároku na peniaze.

No a učiť sa mi nechce ani večer po desiatej. Pre svoj vek som teda siahla po zdravej strave. Darilo sa mi tri mesiace.

Potom prišli Vianoce a už som to kdesi písala, prevalcoval ma cukor.

Volám sa Adriana a som závislá.  Už 4 mesiace bojujem so svojou závislosťou. Vydržím vždy pár hodín a potom príde na rad koláč, nanuk alebo zmrzlina. Som závislá od cukru a neviem s tým nateraz pohnúť. Pred pár mesiacmi som sa vrátila k cvičeniu, ale tiež ho často pre pracovné aktivity vynechávam. Skrátka, som nepoučiteľná.

Energiu na vzdelávanie nemám, ale v rámci dennej hodinky sebe, snažím sa pozrieť a prehodnotiť svoj život. Skrátka, stále mám pocit, že som si niečo dlžná.


A tak som sa pred časom rozhodla, že zanalyzujem aspoň seba a svoj život. Po dvojhodinovej konzultácii so životným kaučom som zistila, že som úplne NAPORIADKU. Pod kontrolou mám svoj súkromný život a v zásade som spokojný človek aj v práci.

Neodolala som a prihlásila som sa aj na ďalší workshop. Hľadala som sa v živote. Opäť som si potvrdila, že ak mám pochybnosti, pramenia len z toho, že som na dnešnú dobu až príliš vyrovnaná.

Namiesto radosti z tohto poznania, sa stále pozorujem, či je to normálne. V dnešnom svete a pri mojom spôsobe života sa mi to zdá až neuveriteľné. Nemať problémy, to je malý zázrak. A možno aj veľký.

Kým som napísala tento stĺpček, zjedla som balík presladenej baklavy.

Volám sa Adriana a som závislá. Od cukru. Večer si zacvičím, aby som nemala v letných šatách ovisnuté ruky a ráno sa teším do práce.

Prijala som novú pracovnú výzvu. Nie je to jednoduché, ale konečne mi mnohé veci dávajú zmysel. Mojou vášňou je hokej a dianie okolo tohto športu.

A v novej pracovnej pozícii chcem dokázať, že systematickou prácou siahnem na úspech.


Čo to znamená? To je, keď máte možnosť slobodne sa rozhodovať, realizovať svoje vízie a vidieť, že všetko, čo robíte dáva zmysel.

Napríklad, že vychováte hokejistu, alebo hneď niekoľko pre NHL. To je, keď máte vo všetkých mládežníckych kategóriách na  Slovensku svoje Svište. To je o sebe nepochybovať a byť si vedomý toho, že vy STE TO UŽ DALI a ak nebudete lenivý, môžete to DAŤ znova a kedykoľvek. Až na ten cukor…

Môže vás zaujať:   

Nech Bože dá!




Komentáre (2)

    Vaša reakcia

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *