Všetko o tlaku, možno aj vašom

Dalito.sk/MUDr. Miroslav Tomáš/foto: Druhý názor lekára
DALITO -

Každý dospelý človek by si mal minimálne raz do roka, pri akejkoľvek návšteve lekára, dať zmerať krvný tlak. Samozrejme, čím častejšie, tým lepšie.  Mať vysoký krvný tlak je totiž veľmi nebezpečné. POZOR! V každom veku.

Andrej má iba 54 rokov. V práci však už nie je niekoľko dní. Nemocnicu opustiť po ťažkom infarkte ešte nemôže. “Mal som ísť k lekárovi skôr, už celé týždne som sa netradične zadýchaval. Až som nevedel lapiť dych. Tesne pred infarktom som ešte dva dni kosil záhradu. Lieky na vysoký tlak som užíval, ale priznám sa, nie pravidelne,” smutne sa na nemocničnom lôžku zveril Dalito.sk. Andrej mal šťastie v nešťastí …

Vysokému krvnému tlaku (artériovej hypertenzii) sa v medicíne hovorí aj tichý vrah. Jeho prejavy sú často málo výrazné a zvyknú sa pripisovať iným ochoreniam. Žiaľ, pokiaľ sa vysoký krvný tlak cielene nesleduje a nelieči, môže sa prejaviť až cievnou príhodou vo forme mozgovej porážky alebo srdcového infarktu, či vážnym poškodením obličiek.

Neexistuje žiadna iná choroba, ktorá by bola tak ľahko rozpoznateľná a pritom tak často nepoznaná alebo nesprávne liečená. Hovorí sa, že asi polovica ľudí s vysokým krvným tlakom o ňom vôbec nevie. Druhá polovica o ňom síce vie, ale len polovica z týchto ľudí sa správne lieči. Iba štvrtina pacientov s vysokým krvným tlakom je teda liečená tak, aby to malo efekt.

Artériová hypertenzia sa týka ľudí vo všetkých vekových skupinách. Vysokým krvným tlakom trpia dokonca aj deti. Štúdie robené u detí v školskom veku dokazujú, že až jedno z ôsmich detí má krvný tlak, ktorý sa považuje za príliš vysoký a nezdravý.

Je pravda, že výskyt vysokého krvného tlaku s vekom stúpa a trápi až 70 percent seniorov a v skupine ľudí nad 80 rokov majú hypertenziu až dve tretiny z nich.  Až štvrtina ľudí po štyridsiatke umiera na následky neliečenej hypertenzie!

Hypertenzia sa však dnes stáva problémom aj pre mladších ľudí. Dôvodom je zlý životný štýl – deti a mladí ľudia dávajú prednosť rýchlemu občerstveniu pred pestrou stravou, obľubujú sladené nápoje, majú málo pohybu a priveľa času strávia pasívne pri televízore či počítači.

Tým, že sa zvyšuje výskyt tradičných rizikových faktorov v mladej populácií – napríklad obezity, diabetu, ochorení obličiek, stúpa aj riziko rozvoja hypertenzie u mladých dospelých. Kým v kategórii okolo dvadsiatky má hypertenziu asi 5 percent z nich, v populácii štyridsaťročných už  asi jedna tretina populácie. Výskyt sa v tejto vekovej skupine dokonca odhaduje až na 40 percent.

Artériovou hypertenziou trpí na Slovensku až 35 percent  dospelých medzi 25 – 64 rokov, výskyt ochorenia sa zvyšuje s vekom. Medzi nami teda žije približne milión ľudí s hypertenziou.

Podľa výsledkov prieskumov v minulých rokoch kontrola artériovej hypertenzie je stále nedostatočná. Hoci sa toto ochorenie ľahko diagnostikuje, často nie je odhalené, ani správne liečené. Až 71 percent hypertonikov v I. štádiu choroby a 47 percent v II. štádiu sa vôbec nelieči. Až 70 percent pacientov s hypertenziou v Európe nedosahuje cieľové hodnoty tlaku krvi napriek liečbe. V úmrtnosti na srdcovocievne ochorenia, ktoré sú priamou komplikáciou hypertenzie, je Slovensko v prvej tretine krajín Európy. Štúdie zamerané na hodnotenie stavu liečby hypertenzie vo svete i v Európe stále ukazujú, že vysoký krvný tlak zostáva hlavnou príčinou úmrtí na srdcovocievne choroby.

Vysoký krvný tlak sa nededí, skutočne sa však objavuje v určitých rodinách. Po rodičoch sa dedí náchylnosť na jeho zvyšovanie, no ovplyvňuje ho aj spôsob života a stravovanie sa v rodine.

OZ Únia pre zdravšie srdce sa tento rok zapojila do celosvetového pilotného projektu zameraného na prevenciu a kontrolu hypertenzie.

Kampaň s názvom #pretozetitohovorim #becauseisayso vyzýva dospelé deti, aby vysvetľovali svojim rodičom nutnosť prevencie vysokého tlaku – preto, aby ich nestratili. Zároveň upozorňuje mladých ľudí, že vysoký krvný tlak sa môže týkať aj ich, treba ho kontrolovať a  liečiť.  Nestačí však rodičom povedať „lebo ti to hovorím,” treba im aj trpezlivo vysvetľovať dôvody (rovnako ako to v minulosti robili oni pre nás pri každom našom “prečo”), pre ktoré je prevencia a liečba vysokého krvného tlaku nutná.

Odpovedzme našim rodičom na všetky “PREČO” týkajúce sa hypertenzie, jej prevencie a liečby!

Prečo by si mali naši rodičia dať skontrolovať krvný tlak?

Pretože sú rizikovou skupinou.  Ženy nad 65 rokov a muži už nad 55 rokov patria do rizikových skupín, ktoré vysoký krvný tlak ohrozuje viac než mladších ľudí, hypertenzia častejšie postihuje mužov. Riziko srdcovocievnych chorôb stúpa už od hodnoty 110/75 torrov. Už hodnota, ktorá sa označuje za hornú hranicu „normálneho“ tlaku 140/92 torrov, je teda riziková. Aj keď človek trpí vysokým tlakom dlhé roky, má zmysel začať sa liečiť! Samozrejme, škody napáchané vysokým krvným tlakom medzičasom na organizme už nezmiznú, ale ďalším sa dá zabrániť. Liečba však musí byť už celoživotná. To, že sa krvný tlak zníži, znamená, že je správna. Veľmi zlé je nepravidelné užívanie liekov, pretože vtedy krvný tlak kolíše, môže sa vymknúť spod kontroly a záchvatovo sa zvýšiť – aj s rizikom cievnej príhody.

Prečo sa s vekom riziko hypertenzie zvyšuje?

Pretože aj kardiovaskulárny systém starne a jeho funkcie sa zhoršujú. Starší ľudia potrebujú vyšší prietok krvi na zásobovanie orgánov. Cievy staršieho človeka sú tiež menej pružné, ich odpor je väčší. Podľa najnovších výsledkov Framinghamskej štúdie sa hypertenzia rozvinie takmer u všetkých ľudí, ktorí žijú dostatočne dlho. Zároveň však v primitívnych kultúrach tlak vekom nestúpa, čo potvrdzuje významný vplyv moderného životného štýlu.

Prečo musia ísť k lekárovi, keď si namerajú vysoký krvný tlak ?

Pretože začať sa liečiť aj po rokoch strávených s vysokým krvným tlakom má význam! Samozrejme, škody napáchané vysokým krvným tlakom medzičasom na organizme už nezmiznú, ale ďalším sa dá zabrániť. Lekár zhodnotí mieru celkového kardiovaskulárneho rizika a zistí stupeň hypertenziu i jej trvanie. Podľa výsledkov diagnostiky rozhodne, či je vhodné ihneď začať s liečbou, alebo stačí upraviť životný štýl. Liečba však musí byť už celoživotná. To, že sa krvný tlak zníži, znamená, že je správna. Veľmi zlé je nepravidelné užívanie liekov, pretože vtedy krvný tlak kolíše, môže sa vymknúť spod kontroly a záchvatovo sa zvýšiť – aj s rizikom cievnej príhody.

Prečo by mali poznať svoje denné hodnoty krvného tlaku a merať si ho pravidelne?

Pretože iba tak budú poznať jeho správne hodnoty. Krvný tlak v priebehu dňa prirodzene kolíše úplne zdravým ľuďom rovnako ako aj osobám s hypertenziou. Kolísanie krvného tlaku súvisí s fyzickou aktivitou, odpočinkom, spánkom, psychickým rozpoložením, príjmom potravy a nápojov, užívaním liekov, hormonálnym cyklom, kvalitou tlakomera výška krvného tlaku sa mení s každým úderom srdca. Preto je dobré merať krvný tlak v rovnakom čase a v pokoji. Krvný tlak by sa mal merať trikrát a ak je pri prvom meraní zistený zvýšený tlak, mal by sa zmerať na oboch pažiach. Najpresnejším tonometrom je ortuťový tonometer so správne širokou manžetou (12 cm alebo 15 cm pri obvode paže  33-41 cm a 18 cm pri väčšom obvode.) Ostatné tonometre by mali byť pravidelne kalibrované. Najmenej presné sú bežné digitálne tonometre s manžetami na prst alebo zápästie. Ak človeku opakovane v pokoji namerané hodnoty krvného tlaku  vyššie ako 140/90, považujeme ho za hypertonika . Keď sa srdce zmrští a vypudí zo seba krv, vytvorí pulzovú vlnu. Tlak na vrchole pulzovej vlny je tzv. horný tlak- systolický tlak a tlak na jej spodnej časti je spodný tlak- diastolický tlak. Zvýšené môžu byť obidve hodnoty alebo len jedna z nich. Dôležitejšia je hodnota horného tlaku, starší ľudia ho často majú izolovane zvýšený. Klinickými štúdiami sa zistilo, že liečba vysokého horného tlaku u starších ľudí prispieva k predĺženiu ich života a k nižšiemu výskytu srdcovocievnych príhod.

Prečo by si mali vysoký krvný tlak liečiť ?

Pretože neliečený vysoký krvný tlak zabíja! Až 54 % prípadov cievnej mozgovej príhody a  47% srdcových infarktov vzniká ako dôsledok hypertenzie. Ľudia s hypertenziou majú 2,5 krát vyššie riziko rozvoja cukrovky. Z dlhodobých výskumov vyplýva, že zníženie systolického tlaku o 10 mmHg a diastolického o 5mmHg znižuje riziko mozgovej mŕtvice o 36%, riziko srdcového zlyhania o 38%, úmrtnosti na kardiovaskulárne príčiny o 16 % a riziko celkovej úmrtnosti o 10%. To sú hlavné dôvody, pre ktoré by si mal každý dospelý človek kontrolovať tlak.

Prečo by nemali prerušiť liečbu, hoci už majú výsledky TK v norme?

Pretože hypertenzia nie je ochorenie ktoré sa dá úplne vyliečiť, dá sa len kontrolovať. Treba si uvedomiť že liečba tohto ochorenia je celoživotná. Keď pacient dosiahne vďaka liečbe úpravu hodnôt krvného tlaku na cieľové hodnoty je to znak, že je liečba účinná, ale v žiadnom prípade to neznamená, že by mal prestať. Ak by prestal užívať svoje lieky jeho tlak by sa vrátil na pôvodné hodnoty, prípadne by ešte stúpol.

Prečo by mali zmeniť svoj životný štýl?

Pretože na zníženie tlaku krvi musia okrem liečby liekmi musia upraviť aj svoju životosprávu. Je potrebné, aby ľudia s hypertenziou alebo jej začínajúcimi štádiami robili všetko preto, aby sa ochorenie ďalej nerozvíjalo. Pravidelné športovanie ako beh, cyklistika alebo plávanie majú pozitívny prínos pre pacientov nie len znížením telesnej hmotnosti ale aj spomalením srdcovej frekvencie. Stres spôsobuje zrýchlenie tepu a zúženie ciev čo zvyšuje tlak a preto sa mu treba vyhýbať. Úprava stravy je taktiež veľmi dôležitým faktorom nefarmakologickej liečby hypertenzie.

Prečo by mali prestať fajčiť?

Pretože fajčenie cigariet vážne poškodzuje cievy a priamo zvyšuje krvný tlak. Fajčenie cigariet je silným kardiovaskulárnym rizikovým faktorom a prestať fajčiť je najúčinnejšou zmenou životného štýlu pre prevenciu veľkého množstva srdcovo-cievnych ochorení. Fajčenie podporuje stuhnutosť ciev a znižuje ich ohybnosť, čo môže priamo zvyšovať centrálny tlak krvi a poškodzovať vnútorné orgány. U fajčiarov hypertonikov je väčšia pravdepodobnosť rozvinutia závažnej formy hypertenzie.

Prečo by si mali liečiť pridružené ochorenie ako sú vysoký krvný tlak a cukrovka?

Pretože vysoký cholesterol, diabetes mellitus, obezita a mnohé iné ochorenia patria k rizikovým faktorom vzniku hypertenzie. Každé z týchto ochorení je problémom samo o sebe, no ich kombinácia s vysokým krvným tlakom je ešte závažnejšia. Mnohé štúdie ukazujú nepriaznivý vplyv a potrebu liečby pridružených ochorení u hypertonikov. Ľudia s hypertenziou majú 2,5-krát vyššie riziko rozvoja cukrovky. Ovplyvnenie viacerých  rizikových faktorov liečbou významné znižuje kardiovaskulárne riziko.

Prečo by sme mali ísť rodičom v prevencii a liečbe hypertenzie príkladom?

Vysoký krvný tlak rozhodne nie len problémom starších ľudí. Bohužiaľ, hypertenzia postihuje už aj ľudí okolo dvadsiatky a odhaduje sa, že vysoké hodnoty krvného tlaku má až jedna tretina štyridsiatnikov!  Až jedna štvrtina úmrtí ľudí po štyridsiatke je priamym dôsledkom neliečeného vysokého tlaku!

Mladí ľudia však príznaky vysokého krvného tlaku nepoznajú,  pripisujú ich stresu a iným diagnózam. Podceňujú aj kontrolu svojho krvného tlaku- ak si ho aj zmerajú a zistia vysokú hodnotu, považujú ju za náhodu, nie za ochorenie. Podceňovanie farmakologickej liečby nie je u mladých ľudí náhodné, majú pocit, že vysoký tlak zvládnu aj bez liečby. Ak sa aj začnú liečiť, keď sa im zdravotný stav zlepší liečbu často predčasne ukončia, čo môže mať tragické následky v podobe infarktu či cievnej mozgovej príhody.

Výskyt  hypertenzie v kategórii mladých ľudí od 18- 24 rokov  výrazne narastá s vekom a hodnotou BMI- dôležitú úlohu teda zohráva obezita súvisiaca s nesprávnou výživou  a nedostatkom pohybu  Definícia hypertenzie pre túto vekovú skupinu je rovnaká ako pre celú dospelú populáciu, teda hodnoty tlaku krvi opakovane ≥ 140/90 mm Hg. Najčastejšia u mladých dospelých býva primárna hypertenzia, častá je však aj sekundárna(prejav iných ochorení). Základom liečby hypertenzie u mladých dospelých sú nefarmakologické opatrenie, s farmakologickou liečbou sa začína iba v nevyhnutných prípadoch, ak sú pridružené iné ochorenia či poškodenia orgánov. Hodnoty tlaku krvi v pásme hypertenzie, namerané v ambulancii by mali byť overené 24-hodinovým monitoringom. U štyridsiatnikov je hypertenzia oveľa častejšia, odhaduje sa , že vysokým tlakom trpí až do 40 percent populácie v tomto veku(!), väčšina  štyridsiatnikov si  však krvný tlak meria zriedka alebo vôbec nie.

Čo urobiť, ak si opakovane nameriate krvný tlak nad 140/90 mmHg?

Navštívte lekára! Pri trvalo zvýšenom tlaku nad 140/90 mmHg vám aj napriek tomu, že urobíte základné opatrenia zmenou životosprávy, lekár  zrejme predpíše lieky.
Neprerušujte liečbu! Dôležitá je disciplína v liečbe, lieky treba užívať nepretržite a neprestať ani vtedy, ak sa tlak upraví. Ak  to samovoľne urobíte, nielenže začne opäť stúpať krvný tlak, ale môže dochádzať aj k závažným zdravotným komplikáciám. Ak sú hodnoty tlaku  v norme, znamená to iba to, že liečba funguje!

Nezabúdajte na pravidelné kontroly u kardiológa! Liečba liekmi je efektívna, ale, ako odborníci zdôrazňujú – doživotná. Cieľom liečby vysokého tlaku krvi je najmä zníženie kardiovaskulárneho rizika. Ak bude vaša hypertenzia správne liečená a budete dosahovať dobré cieľové hodnoty TK, môžete žiť bez komplikácií. Vysoký tlak krvi bez liečby  však dramaticky zvyšuje riziko cievnej mozgovej príhody, infarktu  a poškodenia  obličiek. vaše kardiovaskulárne riziko sa zvyšuje, ak  ste obézni, fajčíte alebo máte iné pridružené ochorenie.
Pýtajte sa na možnosti liečby.

Pacienti s hypertenziou musia často užívať aj dva alebo viac liekov a ľudia v aktívnom veku žijúci vo vysokom tempe na užitie lieku často zabúdajú. Je dokázané, že až tretina pacientov s predpísanými viacerými antihypertenzívami lieky neužíva a takmer polovica užíva len jeden z predpísaných liekov na zníženie krvného tlaku.  Riziko prerušenia liečby u tých pacientov, ktorí sú liečení 3 tabletami denne je 2,5 krát vyššie ako u tých, ktorí sú liečení jednou tabletou. Riziko sa zvyšuje s počtom liekov i so zvyšujúcou sa dennou frekvenciou užívania. kardiológovia preto často siahajú po takzvaných fixných kombináciách – spojenie dvoch alebo troch liekov do jednej tablety. Majú niekoľko výhod: znižuje sa tým počet tabliet, ktoré musí pacient denne užiť, zvyšuje sa tak ochota pacientov liečiť sa a zároveň sa zlepšuje kontrola tlaku krvi- stúpa efektivita liečby. Zároveň klesá počet nežiaducich vedľajších účinkov, pretože obsiahnuté lieky vo vhodnej fixnej kombinácii navzájom priaznivo ovplyvňujú svoje vedľajšie efekty.

Merajte si denne krvný tlak – Selfmonitoring krvného tlaku vám pomôže poznať svoje hodnoty TK a aj situácie, v ktorých sa zvyšuje a lepšie spolupracovať s lekárom pri liečbe.

Nefajčite! Fajčenie cigariet zvyšuje krvný tlak, okrem toho poškodzuje stenu ciev a urýchľuje aterosklerózu. Fajčiar cigariet má dvakrát až trikrát vyššie riziko, že dostane srdcový infarkt, ako nefajčiar. Pokiaľ sú súčasne prítomné oba ďalšie hlavné rizikové faktory-  zvýšený tlak a zvýšený cholesterol, potom sa šanca dostať srdcový infarkt môže zvýšiť osemkrát. Predpokladá sa, že najmenej 80 % všetkých srdcových infarktov u mužov mladších ako 45 rokov je spôsobených fajčením. V tomto veku sa u ťažkých fajčiarov smrteľný srdcový infarkt vyskytuje 10 až 15-krát častejšie než u nefajčiarov.

Obmedzte alkohol a nadmerné pitie kávy! Striedma konzumácia alkoholu (menej ako 30 g denne) neovplyvňuje krvný tlak, vyšší pravidelný príjem alkoholu môže tlak krvi zvyšovať. Kofeín v primeranom množstve (1-2 kávy denne) nemá nepriaznivý vplyv na krvný tlak, vo väčšom množstve môže zvyšovať stres a zhoršiť kvalitu spánku.

Dodržiavajte diétu – Tuky s vysokým obsahom nasýtených mastných kyselín podporujú rozvoj aterosklerózy a zvyšujú riziko trombózy ciev. Preto sa radí dávať v strave prednosť tukom s prevažujúcim obsahom nenasýtených mastných kyselín (rastlinné oleje a tuky), ktoré pôsobia v rozumných množstvách priaznivo. Diéta s obmedzeným prísunom tuku, obsahujúcim nižší podiel nasýtených mastných kyselín, dokáže u chorých s AH spomaliť rozvoj aterosklerózy srdcových ciev a znížiť celkovú úmrtnosť. Diétne opatrenia zahŕňajú aj obmedzenie solenia (do 5-6 g denne, vôbec nepridávať soľ do jedla), zvýšenie konzumácie ovocia a zeleniny. Nie je tiež vhodné užívať väčšie množstvo liekov proti bolesti či používať hormonálnu antikoncepciu.
Udržiavajte si zdravú hmotnosť – Zistilo sa, že medzi faktory, ktoré spôsobujú nárast krvného tlaku, patrí obezita. Ľudia s nadváhou potrebujú viac obiehajúcej krvi na zásobovanie orgánov. Tukové tkanivo samo „vyrába“ látky, ktoré zvyšujú krvný tlak, tuk poškodzuje cievy – zvyšuje sa ich odpor.

Snažte sa dostatočne spať.  Nedostatok spánku alebo jeho znížená kvalita tiež ovplyvňuje výšku krvného tlaku. Pri analýzach vzťahu medzi spánkovými návykmi a krvným tlakom sa ukázalo, že kratší spánok bol významným predpovedným faktorom výskytu hypertenzie o päť rokov neskôr.

Obmedzte nadmerný stres. Na základe rôznych štúdií sa zistil vzťah medzi reakciou na stres a rizikom kardiovaskulárnych ochorení. Dlhodobé pôsobenie stresu teda namáha cievy a môže spôsobiť poruchu mechanizmov udržiavajúcich rovnováhu krvného tlaku. Nie je vždy možné vyhnúť sa stresu na pracovisku či v rodinnom živote. Vo voľnom čase sa však treba venovať pohybovým či iným aktivitám, ktoré účinok  stresu na organizmus znižujú.

Aktívne sa hýbte aspoň 150 minút týždenne. K znižovaniu nadváhy a  odbúravaniu stresu patrí  telesná aktivita, najmä rytmický pohyb.  Za primeranú fyzickú aktivitu sa považuje taká, ktorú chorý znáša bez zadýchavania sa  a po ktorej je príjemne unavený. Všeobecne sa odporúča aeróbna aktivita so zapojením viacerých svalových skupín (rýchla chôdza, indiánska chôdza, mierny beh, jazda na bicykli, plávanie, beh na lyžiach, trenažéry). Odporúča sa cvičiť 3-4x týždenne aspoň 30-45 min.

Čo je to  artériová hypertenzia (vysoký krvný tlak?)

Artériová hypertenzia (AH) je opakované alebo pretrvávajúce zvýšenie krvného tlaku – podľa definície na hodnoty 140/90 Torrov a vyššie. Je to významné ochorenie kvôli jeho častému výskytu a vysokému riziku kardiovaskulárnych a mozgových komplikácií.

Aké sú príčiny artériovej hypertenzie?

Až 90 percent pacientov trpí takzvanou primárnou hypertenziou, ktorej  presná príčina nie je známa. Iba 10 percent pacientov má tzv. sekundárnu hypertenziu, ktorej príčiny sa väčšinou dajú úplne alebo čiastočne odstrániť. Sekundárna hypertenzia je symptómom iného známeho základného ochorenia, napríklad ochorenia obličiek, endokrinnej poruchy alebo ochorenia kardiovaskulárneho aparátu (ochorenie nadobličiek, ktoré vedie k zvýšeniu krvného tlaku, vrodené zúženie aorty a iné.) Primárna hypertenzia sa diagnostikuje, ak nemožno nájsť žiadne iné súvisiace základné ochorenie.

Aké sú príznaky artériovej hypertenzie?

Vysoký krvný tlak nemá žiadne charakteristické príznaky. Na ochorenie sa tak môže prísť len náhodou alebo počas zhoršenia jeho komplikácií. Napriek tomu existujú určité symptómy, ktoré sa dajú považovať za príznaky hypertenzie. V počiatkoch choroby sú to napríklad poruchy spánku, bolesti hlavy a hrudníka alebo bezdôvodná únava. V pokročilejšom štádiu hypertenzie už vznikajú príznaky v dôsledku poškodenia iných orgánov. Komplikáciami sú poškodenie ciev v mozgu, v srdci, poškodenie obličiek a cievneho systému dolných končatín. Vysoký krvný tlak je jedným z najvýznamnejších faktorov aterosklerózy, teda kôrnatenia tepien.

Kto patrí do rizikových skupín?

Existujú rizikové skupiny ľudí, ktorí sú na toto ochorenie náchylnejší a ich krvný tlak by mal byť pravidelne monitorovaný.

·         Ľudia s genetickým zaťažením – s pokrvnými príbuznými, ktorí majú vysoký krvný tlak (napríklad otec, matka alebo súrodenci)

·         Muži nad 55 rokov

·         Ženy nad 65 rokov

·         Ženy po menopauze

·         Ľudia, ktorí majú nepravidelnú alebo zriedkavú fyzickú aktivitu

·         Fajčiari

·         Ľudia s nadváhou

·         Ľudia s vysokým cholesterolom

·         Ľudia s cukrovkou.

Hodnoty krvného tlaku

Za normálny tlak považujeme hodnoty do 120-129 mmHg systolického tlaku a do 80-84 mmHg diastolického tlaku. Vysoký normálny tlak sa pohybuje medzi 130-139 a 85-89. Za vysoký krvný tlak (1. stupeň ochorenia) sa považujú hodnoty 140-159/90-99. Ako 2. stupeň hypertenzie označujeme hodnoty tlaku od 160-179/100-109 mmHg. O významne vysokom krvnom alebo ťažkej hypertenzii (3. stupeň  ochorenia) hovoríme pri hodnotách 180 a viac/110 mmHg a viac.

V niektorých prípadoch sa používa aj tzv. ambulantné monitorovanie krvného tlaku pomocou prístroja, ktorý umožňuje získať denný priebeh krvného tlaku pri bežnom živote. Táto forma sa používa pri výraznom kolísaní tlaku, pri rozdieloch medzi tlakom meraným pacientom doma a v ordinácii alebo pri ťažšej  hypertenzii, ktorá nereaguje dostatočne na liečbu.

Aká je prognóza ľudí s artériovou hypertenziou?

Prognóza pacientov s artériovou hypertenziou sa líši podľa úrovne krvného tlaku, podľa prítomnosti ďalších rizík a podľa postihnutia orgánov ako sú srdce, mozog či obličky. Preto sa pri zistení artériovej hypertenzie odporúča určiť mieru celkového rizika pre pacienta.

Existujú normogramy vychádzajúce z epidemiologických štúdií, ktoré umožňujú odhadnúť výšku rizika smrtiacich kardiovaskulárnych príhod v nasledujúcich 10 rokoch. Za vysoké riziko je považovaná hodnota ≥ 5 % (tj. 5 a viac percent ľudí zomrie v nasledujúcich 10 rokoch na kardiovaskulárne ochorenia). Za veľmi vysoké riziko sa považuje hodnota ≥ 10 percent. Osoby s už existujúcim kardiovaskulárnym ochorením, alebo s ochorením obličiek majú vysoké alebo veľmi vysoké riziko úmrtia v nasledujúcich 10 rokoch. U tých, ktorí ešte nemajú žiadne zjavné ochorenie sa riziko určuje odhadom podľa veku, pohlavia, fajčenia, hodnôt krvného tlaku a hladiny cholesterolu alebo pomeru celkového cholesterolu a HDL. Tiež diabetici sú automaticky zaraďovaní do skupiny vysokého rizika.

 Ako sa diagnostikuje artériová hypertenzia?

Pri diagnóze primárnej hypertenzie by sa malo bezpodmienečne pátrať po srdcovo-cievnom ochorení, ochorení obličiek alebo cukrovke. Okrem toho sú dôležité údaje o užívaní liekov, telesnej hmotnosti, stravovacích návykoch a telesnej činnosti. Klinické vyšetrenie pacienta môže poukázať na už existujúce orgánové zmeny. Okrem podrobného rozboru anamnézy a fyzikálneho vyšetrenia hlavný význam pri diagnóze hypertenzie má samozrejme určenie krvného tlaku. Hypertenzia sa považuje za dokázanú, keď minimálne tri merania v troch rôznych dňoch vykonané posediačky po 5 minútach pokoja ukážu zvýšené hodnoty krvného tlaku.

Ďalej sa vyšetruje moč na prítomnosť bielkoviny, parametre funkcií obličiek, hodnota krvného cukru a krvných tukov (cholesterol, triglyceridy). U vybraných skupín s vyšším rizikom sa robia ešte ďalšie vyšetrenia, napríklad  ambulantné monitorovanie TK, vyšetrenie srdce echokardiografiou, vyšetrenie krčných tepien ultrazvukom a vyšetrenie očného pozadia. Stav stabilizovaných pacientov sa stav kontroluje raz za tri mesiace i menej často. Naopak, pacienti s ťažšou artériovou hypertenziou potrebujú kontroly častejšie. Pri podozrení na sekundárnu hypertenziu treba urobiť aj ďalšie doplňujúce vyšetrenia ako ultrazvuk obličiek alebo obličkových ciev,  CT alebo MR vyšetrenie obličiek a nadobličiek, vyšetrenia hladín niektorých hormónov a podobne.

Ako lieči artériová hypertenzia?

Artériová hypertenzia nemusí nijako prejavovať mnoho rokov. Inokedy má iba nešpecifické príznaky alebo sa prvý raz prejaví “z plného zdravia” až vážnou komplikáciou akou je infarkt myokardu či cievna mozgová príhoda.  Množstvo klinických štúdií liekov jednoznačne preukázalo, že správnou a dlhodobou liečbou AH sa dá výrazne znížiť riziko týchto komplikácií a zlepšiť prežívanie chorých, preto je potrebné ľudí s artériovou hypertenziou liečiť, aj keď nemajú žiadne ťažkosti.

Existujú tri piliere liečby hypertenzie, ktoré sa navzájom dopĺňajú:

Farmakologická liečba: Pre začatie liečby sú rozhodujúcimi faktormi výška krvného tlaku, celkové kardiovaskulárne riziko a prítomnosť postihnutia srdca, mozgu či obličiek. Pri výške krvného tlaku nad 180/110 sa s liečbou začína okamžite. Pri systolickom tlaku medzi 150-180 /95-110 sa vyžaduje opakované nameranie zvýšeného tlaku a s liečbou sa začína do jedného mesiaca, v prípade zvýšeného rizika ihneď. V prípade, že sú už postihnuté orgány alebo je zvýšené riziko kardiovaskulárnej príhody, s liečbou sa aj pri miernejšej  hypertenzii začína do jedného mesiaca.

Krvný tlak by mal byť znížený na cieľové hodnoty pod 140/90 u všetkých pacientov, a pod 130/80 u diabetikov, pacientov so zvýšeným rizikom, po mozgovej príhode či infarkte myokardu a s ochorením obličiek.  Vtedy je možné dosiahnuť pokles kardiovaskulárnej úmrtnosti o takmer 20 percent  a pokles úmrtnosti na mozgové príhody o viac ako 40 percent.

Liečbu je možné začať jedným liekom či kombináciou liekov. Hlavné skupiny liekov zahŕňajú tzv. ACE inhibítory, kalciové blokátory, betablokátory a diuretiká. Tieto lieky preukázateľne znižujú riziko úmrtia a komplikácií AH. Lieky sa často kombinujú, aby sa posilnil ich účinok a znížil sa výskyt nežiaducich účinkov. Ideálne je, ak sa lieky vyberú pacientovi „na mieru“ – podľa výskytu ďalších ochorení a iných faktorov.

Nefarmakologická liečba: Dôležité je dôkladné poučenie pacienta, že bez úpravy životosprávy telo na lieky reaguje nedostatočne. Dobrá životospráva zvyšuje účinnosť liečby. Dnes existuje množstvo liekov, ktoré vedia ovplyvniť mechanizmy súvisiace s krvným tlakom, ale dôležitá je aj disciplína pacienta.  Zvyčajne  musí zmeniť celý dovtedajší životný štýl. Zmena životosprávy zahŕňa: absolútny zákaz fajčenia, zníženie nadváhy, dodržiavanie diéty, pravidelný telesný pohyb

Spolupráca lekára s pacientom: Lekár a pacient  by mali  spoločne dosiahnuť,  aby pacient užíval liečbu správne – to je úloha pacienta a aby liečba bola čo najefektívnejšia- je úloha lekára.

Prečo pacienti prerušujú farmakologickú liečbu? 

Viac ako 75 percent pacientov potrebuje na dosiahnutie cieľových hodnôt tlaku kombinovanú liečbu. Liečba kombináciou liekov zabezpečí  rýchlejšiu kontrolu krvného tlaku (o 18,5 percenta) a významné zníženie rizika infarktu a cievnej mozgovej príhody (o 34 percent). Zo všetkých pacientov s artériovou hypertenziou celosvetovo užíva jeden liek 30 percent hypertonikov, dva lieky 40 percent hypertonikov a tri alebo viac liekov 30 percent hypertonikov.

Bohužiaľ, ak pacienti potrebujú viacero liekov, zvyčajne ich neužívajú správne. Stáva sa, že niektoré prestanú brať, zmenia si dávkovanie alebo úplne prestanú brať lieky aj počas niekoľkých dní či týždňov. Liečba artériovej hypertenzie musí byť dlhodobá, väčšinou je celoživotná. Aj preto sa mnohí pacienti neoprávnene obávajú, že pravidelné užívanie viacerých liekov im môže poškodiť pečeň či obličky a prerušením užívania si chcú tieto orgány „vyčistiť.“ Situácia sa ešte komplikuje, ak ľudia zároveň užívajú lieky na iné ochorenia. Až dvaja z troch hypertonikov, ktorí zároveň užívajú lieky na zníženie cholesterolu (statíny) skončia s liečbou do polroka od jej začiatku! Prerušenie liečby pri hypertenzii je však nebezpečné a môže ohroziť ich život. Už vynechanie jednej dávky môže spôsobiť nekontrolované prudké zvýšenie tlaku krvi a byť „poslednou kvapkou“, po ktorej nasleduje infarkt či mozgová cievna príhoda.

Je dokázané, že až tretina pacientov s predpísanými viacerými antihypertenzívami lieky neužíva a takmer polovica užíva len jeden z predpísaných liekov na zníženie krvného tlaku.  Riziko prerušenia liečby u tých pacientov, ktorí sú liečení 3 tabletami denne je 2,5 krát vyššie ako u tých, ktorí sú liečení jednou tabletou. Riziko sa zvyšuje s počtom liekov i so zvyšujúcou sa dennou frekvenciou užívania. Riešením by mohli byť takzvané fixné kombinácie – spojenie dvoch alebo troch liekov do jednej tablety. Majú niekoľko výhod: znižuje sa tým počet tabliet, ktoré musí pacient denne užiť, zvyšuje sa tak ochota pacientov liečiť sa a zároveň sa zlepšuje kontrola tlaku krvi- stúpa efektivita liečby. Zároveň klesá počet nežiaducich vedľajších účinkov, pretože obsiahnuté lieky vo vhodnej fixnej kombinácii navzájom priaznivo ovplyvňujú svoje vedľajšie efekty.

1 reakcie na Všetko o tlaku, možno aj vašom