Podnikanie a zamestnanie

Výpoveď ako smrť blízkeho. Slzy si nechajte na doma

nezamestnanosť

Psychológovia prirovnávajú vyhadzov k tomu, akoby nám niekto zomrel. Je to obrovský stres a rana aj pre toho najmenej citlivého človeka. Dá sa to vôbec prežiť?

Existuje len málo ľudí, ktorí nikdy v živote nedostali výpoveď. Buď majú šťastie alebo sú fakt bez chýb a absolútne dokonalí. Niektorých z nás to počas kariéry postretlo aj viackrát a musím sa priznať, že to rozhodne nie je príjemný pocit. Najmä, ak sa tak stane nie vždy pre našu „neschopnosť“. Niekedy existujú výpovede z kapacitných dôvodov, zmeny majiteľa, ale zažila som aj dve výpovede, ktoré boli výsostne osobné a spojené s nevraživosťou môjho zamestnávateľa ku mne. Dá sa s tým vysporiadať?

Stres rovnaký ako smrť

Psychológovia prirovnávajú výpoveď nielen k smrti blízkeho, ale aj rozvodu alebo strate partnera. Na človeka, ktorý výpoveď dostal je vyvíjaný obrovský tlak. Zo dňa na deň netuší čo sa s ním stane, z čoho bude žiť a ako zaplatí hypotéku, alebo nakŕmi dieťa.


Ja osobne som mala šťastie. Nemám deti a ani hypotéku. No ak mám byť úprimná sama k sebe, nebola som práve najšťastnejší človek na zemi, keď mi niekto povedal, že zo dňa na deň skončím. Pri výpovedi často nejde len o vaše schopnosti, neplnenie si povinností, alebo že by ste boli osobnostne mimo. Bolí to… Je to zraňujúce a vaše ego utrpí brutálnu ujmu.

Zažila som aj pocit, keď sme sa v rádiu tešili na zmenu majiteľa a lepšie podmienky. Bola to však len hlúpa naivita. Rádio preformátovali na iný typ a nás do jedného povyhadzovali. Nebolo to však o tom, že by som bola neschopná, len hľadali iné typy ľudí. Vtedy nepomohli slzy, plač a ani prosby. Dodnes nezabudnem na pani, ktorá ma vtedy hodnotila a rozhodovala o mojej budúcnosti. Tvrdila, že som šikovná a že sa mi určite ozve. Nikdy sa však už neozvala.

Začať znova

Po výpovedí nemáte veľa možností. Ostáva vám jediné. Prežiť to poníženie, vzchopiť sa, pozbierať polámané sebavedomie a začať hľadať inú, možno lepšiu prácu. Zatrpknutosť a hnev nie sú namieste, aj keď netvrdím, že všetky výpovede sú spravodlivé. Mnohí ľudia, ktorí museli byť „odídení“ zažiarili inde. A ak mám byť osobnejšia, zažila som šéfky, ktoré ma nenávideli len preto, že som bola mladšia a krajšia. A s tým nič nenarobíme… Lebo som sa jednoducho takto narodila.


Vyzerá to tak, že nielen covid počet výpovedí ešte zvýši. Tak držím palce. Dá sa to prežiť, ale slzy si radšej nechajte na doma…. V každom prípade výpoveď je stres a ten nikdy nie je dobrý. Vždy však môžete začať odznova a možno aj s lepšími podmienkami. Aj napriek mnohým kopancom si svoj vlastný život tvoríme sami. Lepšia je kreativita, pracovitosť a zodpovednosť ako frustrácia straty niečoho, čo možno ani nebolo určené pre nás. Život totiž niekedy napíše aj spravodlivé a šťastné konce, keď si môžeme povedať: „Ja som to dala!“

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)

Autorka Petra Hüblová počas vysokej škole spolupracovala s printovými magazínmi aj médiami. Po skončení štúdia vystriedala viacero slovenských médií, vrátane rozhlasov a televízií. Dlhé roky sa zameriava na kultúru, šoubiznis a lifestyle. Vždy ju však priťahovali skutočné príbehy, osudy a život nezvyčajných ľudí.


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *