Výzva vláde: nežiadajú nič extra, len to, ako komunikujú okolité štáty

„ Toľko slobody v cestovaní, koľko je možné, toľko obmedzení, koľko je nutné.“ (alebo Kto zostal za dverami? Klient alebo CK? Obidvaja.)

Vec : Výzva subjektov cestovného ruchu a aktuálna sitácia v cestovnom ruchu.

Dovoľujeme si Vás informovať, že 150 subjektov cestovného ruchu prostredníctvom Výzvy cestovných kancelárií, cestovných agentúr a subjektov cestovného ruchu požiadalo vládu a príslušné ministerstvá, aby pomohli reštartu a záchrane cestovného ruchu nasledujúcimi krokmi:

Jasnou komunikáciou dátumu otvárania hraníc a predpokladaného dátumu zrušenia karanténnych opatrení tak, ako to urobili ostatné štáty. Ich nekomunikáciou prichádzajú cestovné kancelárie, cestovné agentúry, charter spoločnosti o klientov a musia čeliť stornám už zabezpečených zájazdov a pobytov pre neistotu klientov ohľadom karantény po návrate.

To znamená pre cestovné kancelárie a agentúry ďalšie finančné straty v beztak ťažkej situácii. Rovnako klienti cestovných kancelárií takto podstupujú zdl’havý a pre obe strany (klient aj CK) rovnako nepríjemný proces hľadaní náhradných riešení, ktoré zákon umožňuje. Stanovenie jasných termínov otvárania hraníc a politiky karantény s ohľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu by pomohlo CK znížiť straty a klientom využiť, nerušiť svoje dovolenky v letných termínoch v bezpečných krajinách.

Problém sa ešte viac dotkne všetkých klientov, ktorí majú zarezervované jednotlivé samostatné služby (ubytovanie, prenájom lode)  v krajinách, do  ktorých je možné bez obmedzení vycestovať,  napríklad Chorvátsko. Na tieto prípady sa nezvťahuje Zákon o službách v cestovnom ruchu  a klienti môžu prísť o zaplatené zálohy za ubytovanie alebo nájom lode. Ak  nevycestujú z dôvodu karantény po návrate, z pohľadu zahraničných ubytovateľov nie je totiž dôvod na vrátenie zálohy. Rovnako môžu postupovať rezervačné portály.

Vo Výzve sme požadovali prehodnotiť rétoriku kampane ,,Zostaňte dovolenkovať doma.” Klient by sa mal rozhodnúť samostatne na základe dostupných informácií a zvážení podmienok v cieľovej destinácii, kde bude dovolenkovať. Za organizáciou pobytov je množstvo práce, času a energie ľudí v cestovnom ruchu a takto prezentovaná kampaň ničí ich úsilie a vedie k stornám zájazdov a ďalším stratám. Kampaň na dovolenky na Slovensku je možné robiť aj citlivejším, menej agresívnym spôsobom, s vyzdvihnutím skutočných hodnôt takejto dovolenky, než podnecovať všeobecne strach z cestovania.

Napokon, zahraničná klientela tvorila takmer 40% z celkového počtu ubytovaných turistov v hoteloch na Slovensku v roku 2019. Výpadok tejto skupiny klientov s návykmi tráviť dovolenku na Slovensku by nielen tento rok ohrozil príjmy hoteliérov, ale mohol aj do budúcna znamenať pokles turistov z tradičných incomingových destinácií, ako je napríklad Česká republika, Maďarsko, Poľsko.

Žiadame tiež vládu a zodpovedajúce rezorty, aby bezodkladne a aktívne riešili Balík pomoci pre cestovné kancelárie a agentúry, ktoré sú celé mesiace bez príjmov a naviac majú zo zákona povinnosť odškodňovať klientov za nezrealizované zájazdy (alebo ich presúvať či nahrádzať novými) v dôsledku pandémie a následných opatrení štátu.

Cestovný ruch je v tomto období zrejme najviac postihnutý segment hospodárstva jednak z dôvodu, že dátum začiatku činnosti stále nie je istý, jednak reštart trvá podstatne dlhšie vzhľadom na procesy, ktoré je nutné obnoviť, aby sa zájazdy mohli opatovne realizovať. Dôsledky bude niesť omnoho dlhšie, vzhľadom na to, že odškodňovanie prostredníctvom náhradnýh služieb – teda práca bez nových zdrojov príjmu bude hlavná téma činnosti CK v budúcom roku a tzv. vouchre veľmi zložitú situácia posúvajú o rok.

Pri posudzovaní zodpovednosti a tiež pri neoprávnených útokoch spotrebiteľských centier treba brať do úvahy faktor, že cestovné kancelárie danú situáciu nezavinili. Konali podľa najlepšieho vedomia a svedomia, aby služby klientom zabezpečili v dohodnutom rozsahu. Pre zásah vyššej moci, ktorý je takým rozsiahlym rizikom, že ho nepoistí ani poisťovňa, musia v plnom rozsahu znášať dôsledky.

So  zabezpečením zájazdu je spojený celý rad služieb a dodávateľov v zahraničí, ktorým kancelárie v štandardnom postupe vyplatili zálohy v dohodnutých termínoch. Zálohy mohli byť využité napríklad na rekonštrukcie hotelov, dopravných prostriedkov, aby dodávatelia služieb vedeli  zabezpečiť pre CK a pre ich klientov služby v dohodnutej kvalite. Cestovné kancelárie budú teda musieť hľadať zdroje na refinancovanie dovoleniek.

Dôležité je, aby klienti pochopili, že cestovná kancelária je na ich strane, rovnako im záleží, aby klienti dostali svoje zaplatené služby a nestratili ich dôveru.

Bez aktívnej a efektívnej pomoci štátu to nebude možné.

Štát by nemal presunúť bremeno odškodnenia klientov na cestovné kancelárie, ale mal by sa aktívne zapojiť do tohto procesu a tým predísť krachu cestovných kancelárií a agentúr.

Ing. Zuzana Ballaschová, autor Výzvy subjektor cestovného ruchu