Stĺpčeky

Z Bruselu hlásim pokoj

Viem, že u nás doma to žije. Danko si konečne postavil ten svoj kompenzačný stožiar a aj keď trhol Orbána, naďalej je všetkým na smiech, Miňo Mazurek skončil ako odsúdený poslanec v parlamente a teraz plánuje nejakú bielu dovolenku za pár mesačné odstupné, aby sa mohol pripraviť na svoj pompézny návrat po voľbách 2020. Miňo Fico pľuje na Rómov, s ktorými 15 rokov nedokázal urobiť vôbec nič a pritom súťaží o prvé miesto na kandidátke s Pellegrinim, ktorý už povešal všetkým príbuzným záclony a povozil sa na všetkých dostupných traktoroch a buldozéroch a teraz by bol rad lídrom. No a ešte ten Kočner a jeho špinavá Threema.

Opozícia tiež robí, čo môže. Truban je celkom rád, že pre zemetrasenie v SaS teraz chvíľu nikto nerieši jeho LSD a to, že klamal. Sulík urobil jedinú možnú vec – zvolal mimoriadny kongres a nechal sa znovuzvoliť do funkcie predsedu, akurát že on teraz vyzerá ako totálne nedemokratický totalitný autokrat a Galko, ktorý minimálne päť rokov pripravoval diabolsky potichu svoje prevzatie moci v strane a bol prvý, ktorý volal po tom, aby SaS prestala riešiť práva homosexuálov a dekriminalizáciu marihuany, z toho nateraz vychádza ako liberálny demokrat. A mediálny obraz sa naďalej vzďaľuje skutočnosti.

Oproti tomu je v Bruseli strašná nuda. Nehovorím, že tu všetko funguje, ale ľudia na uliciach voľajako budia dojem vcelku spokojných občanov. Práve som sa vrátila z behu a je to veľký balzam na dušu, keď sa dychčiaci, míňajúci sa bežci na seba usmejú. A v autobusoch a v obchodoch je tiež nejako cítiť pokoj. Nebadať tu toľko tej stredoeurópskej blbej nálady. Na druhej strane, chápem. Nemajú tu Danka. Ani Kočnerovu Threemu. A chcela som napísať, že ani Číža, ale toho si predsa importovali.


V Európskom parlamente je pokoj. Ten, kto sa sem neprišiel ulievať a chce naozaj pracovať, robí ako včelia robotnica. Keby som sa aj ulievať chcela, tak nemôžem, lebo ako šéfka Výboru pre zamestnanosť a sociálnu inklúziu som v jednom kolobehu od rána do večera.

Nepreháňam. Toľko stretnutí ako mám tu za týždeň, som nemala za uplynulý život. Veľa času na nejaké politické intrigy alebo boje tu nemáme a myslím, že sa do toho ani nikomu nechce. Tí, čo už dlhšie fungujú v tej bruselskej bubline považujú za vrchol politického súperenia, keď veľké frakcie ako EPP alebo Renew zmenia pravidlá, aby vyautovali malé frakcie zo získania legislatívy, teda smerníc. Presne toto sa stalo na poslednom zasadnutí koordinátorov, ktoré som viedla a bolo to samé wau, ou, jaaaj, že čo si to dovolili. Toto sa tu nazýva boj.

A trochu mi je to smiešne. Po skúsenostiach z bojov zo slovenskej politickej scény, v ktorých sa zneužívajú tajné služby, špinavo sa diskreditujú politickí rivali, nasadí sa pupkatý Kočner a čierna vdova Zsuzsová a spácha vražda investigativneho novinára, sú nie tieto bruselské “boje” smiešne.

Nechápte ma zle. Presne toto som po tom všetkom potrebovala. Žiaden Danko a jeho kompenzačný stožiar, žiadne intrigy a podpásovky a žiadny Blaha, vzdelaný za horizont svojho intelektu. Žiadne žabomyšie vojny, žiadne hejty na uliciach a keďže akosi nemám ani potrebu mútiť vody na sociálnych sieťach, nehejtujú ma ani v kyber priestore rôzne dámy s mačičkami v profilovkách, ani páni s hákovými krížmi. A keď áno, nič o tom neviem.

Brusel je balzam na moju dušu. Veľmi rada by som Vám kus toho Bruselského pokoja poslala na Slovensko. Skúsim to každý týždeň v jednom stĺpčeku ❤️ .   ️ ️

Postrehy z Bruselu: Ako sa Danko s Blahom rozliali na kolomaž




Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *