Blogy

Za všetkým hľadaj Petra Šťastného

Hokej som začal vnímať od svojich šiestich  rokov. Prvý zápas, ktorý som v televízii pozeral bol ČSSR  – Kanada 2:8 . To boli MS 1977 Vo Viedni .

V pamäti mi utkveli tri mená na kanadskej strane, bratia brankár Tony  Esposito  a útočník Phil Esposito, na našej strane  brankár Vladimír Dzurilla. Ani som netušil, aký vplyv mali tieto MS na svetový hokej, o čom som sa dozvedel až omnoho neskôr .

Veľkým míľnikom bol  návrat Kanady na svetovú scénu, keď v roku 1970  mala MS usporiadať Kanada , ktorej neumožnili postaviť jednu päťku z profesionálov NHL. Dovtedy Kanadu vždy reprezentovalo iba jedno mužstvo, bol to zvyčajne víťaz Allan Cupu. Ako amatérsky majster Kanady mal právo reprezentovať Kanadu na MS . Keď  toto už nestačilo, Dávid  Páter Bauer  začal pripravovať reprezentačné mužstvo, ktoré sa po prví krát predstavilo na ZOH v Innsbrucku 1964, no po čase sa ukázalo, že aj toto je málo, aby Kanada bola na domácich MS konkurencieschopná. Kanadská hokejová asociácia  CAHA požadovala, aby na domácich MS mohla hrať  jedna pätka zložená z profesionálov NHL . IIHF to najskôr Kanade prisľúbila a potom z toho vycúvala a tak sa Kanada rozhodla bojkotovať MS . Vrátila sa až v roku 1977 .


Do NHL odišla omnoho početnejšia enkláva Švédskych hráčov  . Kent-Erik Andersson a Per-Olov Brasar sa upísali klubu Minnesota North Stars, obranca Stefan Persson sa stal hráčom New York Islanders , za more odišli obidvaja brankári hrdina MS vo Viedni.  Göran Högosta sa stal spoluhráčom Stefana Perssona  v New York Islanders a druhý brankár Hardy Åström  podpísal zmluvu do konkurenčného klubu New York Rangers . O NHL bolo v tom čase len veľmi málo informácii, tak prevažne sme sledovali MS. Vždy to bol malý hokejový sviatok.

Pamätné boli pre mňa  MS 1982, keď prišla za Kanadu hrať najväčšia hviezda svetového hokeja Wayne Gretzky . V pamäti mi navždy ostane Kanadský pohár 1984 ,  keď za Kanadu nastúpil Peter Šťastný , jediný gól dal práve ČSSR. Komentátori nesmeli meno Petra Šťastného povedať . Peter Šťastný emigroval do Kanady v roku 1980. Informoval o tom  rozhlas Hlas Ameriky a Slobodná Európa.

Zákaz Šťastného

Nezabudnuteľné  boli ZOH v Sarajeve, keď žiaril útok Rusnák , Lukáč, Liba. Alebo  MS 1985 v Prahe, keď sme  sa po dlhom čase stali Majstrami sveta . Na týchto majstrovstvách sa  v drese Kanady predstavili  dve vychádzajúce hviezdy svetového hokeja Steve Yzerman a legendárny Mario Lemieux .

Doslova som ostal v šoku, keď v tom čase spolužiak doniesol do školy časopis The Hockey News. Bolo to pre mňa neskutočné vidieť všetky tie hviezdy, najmä Petra Šťastného v drese Quebec Nordiques. Keď som ho uvidel v časopise na autobusovej zastávke, nahlas som vykríkol: „Aha! Peter Šťastný!“  Pristúpil ku mne pán, či neviem, že toto  meno sa na verejnosti nesmie vyslovovať! Ostal som ticho. Povedal mi, nech sa to v budúcnosti nikdy viac neopakuje, lebo by som mohol mať z toho veľké problémy . Že mal naozaj pravdu, som si  uvedomil až neskôr a hlavne, kto bol asi ten pán. Keby tušil, aký časopis sme si pozerali, mali by sme problém obaja, ja aj spolužiak.

Slobodný hokej


Veľký zlom nastal v roku 1989. S  kamarátom som sa vybral do Prahy  na zápas ČSSR – Calgary Flames,  vtedy čerstvý víťaz  Stanly Cupu sa v Československu zastavil na dva zápasy proti našej reprezentácii . Za ČSSR nastúpili mladici útok Jágr ,Reichel  , Holík a v drese Calgary Flames sa  po prvý raz predstavil Sergej Makarov  .

Nastali politicko -spoločenské zmeny a do NHL mohli slobodne odchádzať hráči. V   sezóne 1989 /90 odišla obávaná  prvá päťka Fetisov ,Kasatonov , Makarov,  Larionov ,Krutov . V nasledujúcej sezóne  aj trojica slovenských hráčov Peter Bondra, Jerguš Bača a Zdeno Cíger . Po roku 1989 bol stále väčší záujem o hráčov z bývalého  Československa aj  Sovietskeho zväzu,  to sa ukázalo už na drafte 1990, keď draftovali šesť slovenských hráčov . Potom už všetko smerovalo k rozdeleniu Československa a začala vznikať slovenská reprezentácia.

Ak existuje hokejový Pán Boh

Po rozdelení sme sa museli štverať zo spodných poschodí . Pamätné boli prvé sústredenia v Bojniciach 1993, olympijská kvalifikácia LOH Lillehammer.  Na nejakom turnaji vo Francúzsku však rozhodca začal pískať tendenčne. Nazlostilo to  Antona Šťastného a  postrčil rozhodcu. Dostal trest + disciplinárny trest . Vedenie  SZĽH sľúbilo, že sa odvolá, aby Anton dostal miernejší trest a mohol tak hrať na olympiáde . Napriek sľubu sa vedenie SZĽH neodvolalo, ale rozšírilo trest aj na naše súťaže a Anton  Šťastný  nesmel hrať už ani za Slovan Bratislava . Hráč ktorý nemalou mierou pomohol vybojovať  účasť na ZOH 1994!  Ak existuje hokejový Pán Boh, tak ten sa  tento krát ukázal a trestá aj nevinných , preto je pre slovenské národné mužstvo zakliaty olympijský úspech .

Spomeniem zápas s Ruskom, keď bol Peter Šťastný blízko k víťaznému gólu na ZOH 1994 a s protiútoku dostaneme gól alebo vyradenie z dobre rozbehnutého turnaja v Turíne 2006 . Potom nešťastný Vancouver 2010, keď Pavol Demitra mal na hokejke vyrovnanie zápasu s Kanadou a následne prehratý zápas s Fínmi, keď sme boli jednu tretinu od medaily .

Možno je to všetko trest  za Antona Šťastného, ktorému sa vedenie SZĽH obrátilo chrbtom .

Nezdravá atmosféra


Po tom začala na Slovensku až nezdravá hokejová eufória , ktorá vyvrcholila založením hokejového Fan clubu , ktorého  som sa stal  členom.  Nezabudnuteľný zápas bol proti Lotyšku a postup do najvyššej   kategórie, famózny výkon útoku Petra Šťastného s mladíkmi   Mirom Šatanom a  Robom Petrovickým na krídlach .  No vytriezvenie prišlo hneď  vo Viedni 1996  , keď sa naši na poslednú chvíľu zachránili .

Vedenie SZĽH  po postupe do Áčka vykrikovalo, že máme nato, ideme na zlato a sme odsúdení na úspech a podobné reči, na ktoré upozorňoval dnes už nebohý Vladimír Dzurilla , že na najvyššom fóre sa hrá trošku iný hokej. Nezdravej eufórii podľahol aj Róbert Petrovický , ktorý po vyradení Dallasu Stars opustil farmárske mužstvo a odletel do Viedne bez vedomia klubu . Hovorilo sa aj o možnej kontumácii zápasov.

V tíme Slovenska však odohral iba dva zápasy a na nátlak svojho zamestnávateľa, ktorý sa posťažoval aj u prezidenta Medzinárodnej hokejovej federácie Reného Fasela , sa vrátil späť do Kalamazoo , kde pokračoval vo farmárskej IHL v play-off. Kus diplomatickej roboty pri zaobľovaní trecích plôch vtedy urobila osobnosť Petra Šťastného. Bohvie, ako by to bolo dopadlo nebyť jeho.

V tom čase sa do A  kategórie  prebojovali  aj obidve  juniorské reprezentácie U18 a U20. Dvaciatka sa po prvý raz  predstavila na MS 1996 v Bostone. Kameňom úrazu sa stali hráči, ktorí odišli do zámorských juniorských súťaží . Pamätám si búrlivú diskusiu v televízii, na strane hráčov zo zámoria bol iba František Morvay . Napriek odmietavému stanovisku SZĽH tréner  František Hossa  nominoval dvoch hráčov zo zámoria Richarda Zedníka z mužstva juniorskej WHL Portland Winterhawks a obrancu Rada Suchého hrajúceho v QMJHL  za Sherbrooke Faucons, hoci sme tam mali ďalších 10  hráčov .

Pokuty pre mladých

O rok na to boli MS U20 vo švajčiarskych mestách  Ženeva a Morges. Vedenie SZĽH  odsúdilo hráčov hrajúcich v zámorských juniorských ligách ako zradcov a neprajníkov nášho štátu  a udelilo im pokutu 300 000 KS a  až po jej zaplatení mohli byť nominovaní. Nik sa hráčov nezastal, ani vtedajší reprezentačný  tréneri Golonka s Lukáčom . Ticho boli aj bývalí reprezentanti ako Rusnák a Liba  .

Chlapcov sa zastali iba Peter Šťastný a kapitán reprezentácie Richard Lintner . Tento krok bol pre mňa nepochopiteľný,  veď išlo o budúcich reprezentantov . Ukázali to aj  neskoršie roky, keď Ľuboš  Bartečko a Zdeno Chára , Ronald Petrovický získali medaily a v prípade Ľuba Bartečka dokonca aj titul Majstra Sveta .


Súkromná kniha o hokeji Jána Babiča/foto: zdroj: Ján Babič

Sám so sebou som musel bojovať svoj vnútorný protest, a tak som sa rozhodol, že poukážem na to a rozhodol som sa napísať knihu o zámorskom hokeji , kde poukážem na to, ako tí chlapci z hrdosťou reprezentujú za morom naše malé Slovensko .

Chcel som veľmi, aby táto kniha vyšla, lenže nenašiel som pochopenie, ani sponzorov.

Ale rád budem pokračovať po jednotlivých častiach postupne vo svojich hokejových blogoch na Dalito.sk. Lebo takto to vidím ja, veľký fanúšik hokeja a srdciar.

 

 

 

Môže vás zaujať:

Slovensko hokej miluje. A potrebuje charakter á la Pospíšil a Fafrák

 



Komentáre (1)
  1. El Lobo píše:

    Pán Babič má dobrú pamäť a píše zaujímavo, ale používanie interpunkčných znamienok (a osobitne medzier – dáva ich pred znamienkami namiesto toho, aby ich dával za nimi) mu robí obrovské problémy. A mal by výrazne vylepšiť slovenčinu, predovšetkým sa niečo naučiť o používaní veľkých písmen. Nezaškodilo by zlepšiť sa aj v gramatike a vyvarovať sa hrúbok, ako napríklad vo vete „Bohvie, ako by to bolo dopadlo nebiť jeho.“ Inak sa to čítalo fajn. Len výber fotky Mariána Šťastného k textu o jeho bratovi mi tam tematicky nesedel…

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *