Zarobené peniaze môžeme minúť kdekoľvek. Stačí si vybrať

S dcérou a vnučkou sme si spravili babský deň. Pravý babský deň so všetkým čo k nemu patrí. Až doteraz som netušila, že aj 2,5 ročné dievčatko si dokáže naplno užívať vymetanie obchodov presne tak, ako to poznáme zo seriálu Sex v meste.

Tešili sme sa všetky ako malé deti. Možno ja o niečo viac. Roky som túžila pozvať dcéru do obchodov, nech si urobí radosť čím chce a koľko chce. Mala som jedinú podmienku. Ako novopečená mamina, ktorá už roky myslí len a len na svoje dieťatko, si musí vybrať len to, čo si sama oblečie alebo obuje. Malá konečne počká.

Začali sme v luxusnom obchode značky, ktorú dcérka miluje aj z výkladov v Oslo kde žije. V 11. najdrahšom meste sveta na život. Aj v Prahe patrí medzi drahé, ale moja snaha urobiť jej čo najviac radosť bola silnejšia. Nezaujímalo ma nič, chcela som len vidieť dcéru bezstarostnú. Ak by mi nasledujúci rok ostalo len na tepláky, bolo mi to jedno.

Baby nebude sedieť v kúte

V luxusnej neesenciálnej predajni sme Evoletku pekne esenciálne usadili do koženého kresla s vankúšmi, veď baby nebude sedieť v kúte. Veľká ani malá. Sotva si dcéra začala vyberať, obe sme spozorneli, obe automaticky všetko spustili, zobrali malinkú na ruky a v tichosti odišli. Nemuseli sme si povedať ani slovo. Jediné o čo ma dcéra poprosila, aby som to nechala tak…  

Babské nákupy sme roztočili inde, až mi volal osobný bankár, či mám po dlhšom čase opäť jeden zo svojich vianočných nákupných záchvatov, alebo mi niekto ukradol peňaženku. So smiechom nám poprial pokojný advent, že sa teší, že sme opäť spolu. Po štyroch hodinách nákupov ako vo filme, som sa asi s desiatimi omašľovanými preplnenými taškami vrátila do prvého obchodu, kde sme babinec chceli roztočiť, ale z ktorého sme nakoniec odišli v úplnej tichosti.

V obchode opäť nikto nebol. Len predavačky bez akejkoľvek ochrany dýchacích ciest. O respirátoroch, ktoré v pandémii prikazuje zákon, ani chýru ani slychu. Vlastne, jednej z predavačiek sa rúško ešte stále aspoň hompáľalo na ľavom uchu.

Dnes a ani v budúcnosti

Bez dcérky (ostala vonku) som hrdo vpochodovala do obchodu, aj keď opatrne, pretože preplnené tašky som sotva udržala a bolo ich toľko, že keby som sa s nimi v luxusnom obchode otočila, všetko naokolo by lietalo vzduchom. Musela som sa vrátiť. Priam esenciálne pozdraviť predavačky, ktoré sú určite platené aj od predaného tovaru.

„Viete, plánovala som u vás urobiť tieto nákupy. Minúť tu naozaj veľa peňazí. Dcérka si mohla povyberať čo len chcela. Bolo mi jedno, koľko to bude stáť.  Keď si však v dnešných ťažkých časoch aj pre vás absolútne nevážite zákazníkov a nedokážete si kvôli nim nasadiť ani to poondiate rúško, neminiem už u vás ani halier. Zákazníkov máte ako šafranu a vy si nenasadíte ani respirátor aspoň kvôli tej malinkej, ktorá sa ešte očkovať nemôže?! Nikdy už u vás neminiem ani halier a ani cent. Dnes a ani v budúcnosti,“ a s prianím šťastných Vianoc som s taškami vypochodovala z obchodu s luxusným tovarom navždy.

Budem to tak robiť vždy a navždy. V potravinách aj na Parížskej. Míňať zarobené peniaze len tam, kde si zákazníkov a klientov naozaj vážia a aj chránia. Veď si stačí len vybrať. Máme z čoho. Ponuka je naozaj široká.

P. S.: Na druhý deň mi volali z riaditeľstva značky a veľmi sa ospravedlňovali, že išlo o absolútne ľudské svojvoľné zlyhanie predavačiek. Snáď som o kúsok boj s vírusom posilnila pre nás všetkých. Snáď. A snáď si konečne aj zamestnanci uvedomia, že keď škodia firme, škodia aj sebe, nielen zákazníkom.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)