Zažila som mobbing, o ktorom takmer nikto nehovorí
V práci mnohí túžime po úspechu, pohode a potrebujeme v nej byť spokojní. Ohováranie, intrigy a šikana je to najhoršie, čo nás v práci môže postretnúť. Mobbing je u nás stále TABU. Ľudia sa o ňom hanbia, ale boja hovoriť.
Mlč, modli sa a pracuj
Mlčať v zamestnaní a tvrdo pracovať je zrejme najlepšie, čo môžete urobiť. Mať vlastný názor na veci, je v niektorých profesiách nesympatické. Špeciálne v dnešnej dobe, keď sa kladie nesmierny dôraz na výkon.
Netreba samozrejme absolútne zabudnúť na niečo ako je hrdosť, či obyčajná ľudská dôstojnosť. Byť originálnym, individuálnym, prípadne mať vlastnú sebahodnotu sa nevypláca. Mnohí sa dnes pri všetkých tých splátkach, úveroch a výdavkov boja o miesto.
Keď som bola mladšia, bolo to oveľa jednoduchšie. Miesto som si našla vždy. Ako roky pribúdajú, tak práce ubúda. Neplačem doma do vankúša, že je to tak… Navyše dnes kvôli koronavírusu prídu o robotu mnohé profesie a ľudia. Je veľmi pravdepodobné, že nás čaká podobná kríza ako v roku 2008. Kde však existuje hranica toho, čo je v dnešnej dobre normálne a kde sú až hranice šikany, či mobbingu? O tom sa mlčať nesmie, lebo sa to stále naozaj deje a väčšina pred tým zatvára oči.
Ukradnuté sebavedomie
Môj partner mi často hovorí, že muži sú z Marsu a ženy z Venuše, ale ja som vraj z Pluta. V niektorých zamestnaniach som sa cítila ako totálny outsider. Veľmi často sa mi stávalo, že ma niekto chcel neustále presviedčať o mojej neschopnosti.
Zažila som šikanu a mobbing a nehanbím sa za to. Hanbiť by sa mali tí, ktorí takéto niečo robia. Ohováranie, intrigy a znižovanie platu sa mi nezdá v poriadku… Žiaľ u nás je to krutá realita.
Keby som sa raz stala šéfkou, chcela by som šikovných ľudí motivovať, usmerňovať a podržať. Každý z nás je predsa v niečom jedinečný. Keby sme možno mobbing nahradili srdečnosťou a láskavosťou, chodilo by po Slovensku oveľa viac spokojných zamestnancov. Alebo sa mýlim?
Moja mama mi vždy hovorila, že akého si vyberiem muža, taký budem mať život. Ja by som sa týmto výrokom inšpirovala. Podľa mňa to funguje tak, že akého máš šéfa, takú máš aj prácu… Ryba totiž vždy smrdí od hlavy.
Autorka Petra Hüblová počas vysokej škole spolupracovala s printovými magazínmi aj médiami. Po skončení štúdia vystriedala viacero slovenských médií, vrátane rozhlasov a televízií. Dlhé roky sa zameriava na kultúru, šoubiznis a lifestyle. Vždy ju však priťahovali skutočné príbehy, osudy a život nezvyčajných ľudí.