Česká republika

Zeman a Kiska, ako prideľujú milosť?

Tri ženy a jeden muž. To je doterajšia bilancia udelených milostí prezidentom Andrejom Kiskom (jedno funkčné obdobie). Český prezident Miloš Zeman (dve funkčné obdobia) ich zatiaľ udelil deväť. Žiadostí o milosť v kanceláriách prezidentov každoročne pribúda, v Česku rýchlejšie.

Od začiatku roku 2018 obdržal rezort spravodlivosti ČR 353 žiadostí o milosť a každoročne ich počet narastajú. Kým doteraz sa ich počet pohyboval v priemere okolo 600 ročne, v minulom roku dosiahol na cifru 747. Rezort odhaduje, že tento rok bude rekordný. Na Slovensku rezort k 15. máju eviduje 115 žiadostí, pričom rozhodnutie prezidenta o udelení zatiaľ nepadlo.

 

Roman Krpelan, poradca prezidenta pre komunikáciu, pre Dalito.sk uviedol, že prezident SR Andrej Kiska udelil prvú milosť ešte v októbri 2016 a to 26 ročnému mužovi M. M., ktorý bol odsúdený za podvodu. Súd mu vymeral 12 mesiacov a výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 12 mesiacov.


Prezident SR Adnrej Kiska/foto: KP SR

Otec štyroch detí a rakovina

Súd ho zaviazal aj k náhrade škody vo výške 3 504 eur. Keďže odsúdený v skúšobnej dobe škodu neuhradil, súd mu trest vymeral natvrdo s minimálnym stupňom stráženia. Odsúdený predtým nebol súdne trestaný a je otcom štyroch maloletých detí vo veku 5, 4, 2 a 1 rok, pričom štvorročný syn Matej trpí vážnym nevyliečiteľným onkologickým ochorením, tumorom na mozgovom kmeni. O maloleté deti by sa počas väzenia otca, ktorý bol jediným živiteľom rodiny, starala ich matka, ktorá je však sama čiastočnou invalidnou dôchodkyňou.

Prezident Kiska, podľa vyjadrenia jeho hovorcu, zohľadnil najmä ťažkú ľudskú, sociálnu a finančnú situáciu, v ktorej sa rodina ocitla, a po dôslednom preskúmaní prípadu odpustil odsúdenému trest 12 mesiacov vezenia pod podmienkou, že po dobu dvoch rokov, odo dňa udelenia milosti, nespácha úmyselný trestný čin a zároveň v lehote do dvoch rokov nahradí poškodenej škodu 3 504 eur.

Za neospravedlnené hodiny do väzenia

Podmienečnú milosť dostala aj 45-ročná žena, matka štyroch detí, ktorú právoplatne odsúdili na šesť mesiacov za to, že jedna z jej dcér mala na základnej škole veľa neospravedlnených  hodín.

Rodina sa stará aj o telesne a mentálne hendikepovanú dcéru, ktorá navštevuje špeciálnu školu, kam ju pravidelne vozia autobusom. Dcéra je na matku veľmi naviazaná a výkon uloženého trestu by ju zasiahol.


V minulosti bola opakovane odsúdená, vždy pre rovnaký prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže – za veľa neospravedlnených hodín spomínanej 16-ročnej dcéry. Ostatné deti, okrem hendikepovanej dcéry, už medzičasom povinnú školskú dochádzku ukončili. Inej trestnej činnosti sa nedopustila.

Hlava štátu pri posudzovaní žiadosti o milosť prihliadla najmä na to, že je v záujme maloletej hendikepovanej dcéry, aby jej matka R. P. nemusela nastúpiť na výkon trestu a mohla sa naďalej podieľať na každodennej starostlivosti o ťažko postihnuté dieťa.

Opäť ženy

Ďalšie dve podmienečné milosti udelil prezident Kiska opäť ženám. 34 ročnej D. F. , matke piatich detí, ktorá sa lieči na sklerózu multiplex, stará sa o svoje dieťa s autizmom a žije v usporiadanej rodine. Žena bola odsúdená za krádež a dostala podmienku na štyri mesiace, so skúšobnou dobou  jedne rok. V skúšobnej lehote však spáchala priestupok proti majetku, preto ju súd poslal do väzenia. Časť trestu si odsedela, pre tehotnosť jej však výkon trestu prerušili.

Druhou bola 32 ročná V. H., ktorá bola odsúdená na štyri roky za drogy. Do väzenia mala nastúpiť pred štyrmi rokmi, ale doteraz sa tak nestalo. Odsúdenej sa medzičasom narodilo dieťa, o ktoré sa stará ako slobodná matka, pracuje a vedie bezúhonný život.

V histórii Slovenska zatiaľ najviac milostí udelil bývalý prezident Michal Kováč  a to 85. Andrej Kiska ich zatiaľ rozdal najmenej.

 

Zdroj: MS SR

„Bývalý predseda vlády Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS) je v zozname prezidentov preto, že istý čas ako premiér vykonával aj právomoci prezidenta a to v čase, keď prezident zvolený nebol. Od 30. október 1998 do 15. júna 1999,“ spresnila hovorkyňa Ministerstva spravodlivosti SR Zuzana Drobová.


Milosti v Česku

Český prezident Miloš Zeman zatiaľ udelil deväť milostí. Z toho päť žiadostí mu postúpil minister spravodlivosti a v ďalších štyroch sa rozhodol na základe skutočností, ktoré sám uznal ako oprávnené, pretože právomoc udeľovať milosť z vlastného rozhodnutia mu zostala.

Prezident ČR Miloš Zeman/foto: KP ČR

Milosť dvojnásobnému vrahovi

Jednu z nich dostal doživotne odsúdený (odsúdený 23. júna 1998), dvojnásobný vrah J. Kajínek. Doživotie dostal za to, že v roku 1993 zastrelil, v blízkosti väznice Bory v Plzni, podnikateľa Štefana Jandu a jeho bodyguarda.

Český prezident Miloš Zeman to odôvodnil pochybnosťami, ktoré podľa neho, aj podľa niektorých odborníkov, sprevádzali vyšetrovanie prípadu.

Druhým dôvodom, prečo poslal na doživotie odsúdeného väzňa na slobodu po 23 rokoch bol fakt, že si podľa neho odpykal už dostatočne dlhý čas. Súčasťou milosti je sedemročná podmienka, pri ktorej sa Kajínek nesmie dopustiť trestného činu. Ide o najdlhšiu možnú podmienku, ktorú české právo stanovuje.

O ďalších milostiach v ČR informácie nemáme iba z internetu, nakoľko hovorca prezidenta Jiří Ovčáček do uzávierky na otázky neodpovedal.


Okrem milosti pre Kajínka, prezident Miloš Zeman udelil v uplynulom období (v roku 2016) milosť aj dvom ženám.

Jednou z nich žene so zdravotnými problémami, ktorá trpí dlhodobým psychickým ochorením a preto jej trest už niekoľkokrát prerušili. Vo väzení skončila za podvod, spreneveru a trestnú činnosť spojenú s konkurzom.

Ďalšiu milosť dostala opäť žena, tentokrát matka, ktorá vykonávala trest so svojim dieťaťom.

„Dieťa by po dosiahnutiu maximálneho veku tri roky, do ktorého deti môžu byť s matkou vo výkone trestu, muselo byť od matky oddelené,“ vysvetlil hovorca českého prezidenta pre portál zpravy.idnes.cz.  Omilostená bola odsúdená za spreneveru a väčšinu trestu si odpykala. Obidve ženy boli trestané prvý raz.

Ako žiadať o milosť

Hlava štátu Slovenskej republiky má právo odpustiť alebo zmierniť právoplatne uložený trest alebo zahladiť odsúdenie, a to prostredníctvom udelenia individuálnej milosti alebo amnestie. Na základe žiadosti o milosť a ďalších podkladov, ktoré pre neho zabezpečuje minister spravodlivosti SR, prezident sa môže rozhodnúť slobodne.

Zuzana Drobová, hovorkyňa MS SR/foto: MS SR

„Presná forma (ani formulár) žiadosti o milosť nie je konkrétne určená. V zásade stačí, keď žiadateľ napíše, že žiada o milosť, nemusí to ani nijako zdôvodňovať. Je však v jeho vlastnom záujme, aby uviedol dôvody, pre ktoré o milosť žiada. Žiadosť o milosť by mal adresovať Kancelárii prezidenta republiky,“ vysvetlila formu podania žiadosti o milosť Zuzana Drobová z ministerstva spravodlivosti.

Počas konania o žiadosti o milosť môže nariadiť odloženie alebo prerušenie výkonu trestu. Trest alebo jeho časť môže odpustiť aj podmienečne.

 

U našich českých susedov sa tak môže stať len v prípade, že „sa jedná o závažnú chorobu alebo nevyliečiteľnou chorobou bezprostredne ohrozujúcej život žiadateľa (respektíve odsúdeného či trestne stíhaného, ​​v ktorého prospech je o milosť žiadané). Všetky žiadosti, ktoré túto podmienku nespĺňajú, musia ministri spravodlivosti ČR zamietnuť“, informuje tlačové oddelenie českého ministerstva spravodlivosti.

Minister spravodlivosti Gábor Gál (MOST-HÍD) vo väzení/foto: MS SR

Kiska bez amnestie

Prezident SR Andrej Kiska doteraz neudelil žiadnu amnestiu. V každom prípade, použitie inštitútu amnestie umožňuje prezidentovi hromadné odpustenie trestov za určité trestné činy. Na jej platnosť sa vyžaduje aj podpis predsedu vlády SR alebo ním povereného ministra (tzv. kontrasignácia). Parlament má však právo zrušiť rozhodnutie prezidenta o udelení amnestie alebo individuálnej milosti, ak odporuje princípom demokratického a právneho štátu. O súlade uznesenia NR SR o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti s ústavou rozhoduje Ústavný súd SR.

Na Slovensku doteraz hlavy štátov vyhlásili spolu osem amnestií. Poslednú v roku 2013 Ivan Gašparovič.

K 7. júnu sa v slovenských väzeniach nachádza vo výkone trestu 50 odsúdených na doživotie. 13. júna k nim zatiaľ posledný pribudol Róbert Lališ alias Kýbla. Ten je považovaný za bosa bratislavskej skupiny sýkorovcov a po dlhých rokoch sa ho podarilo vypátrať v nemeckom Kolíne nad Rýnom. Trojčlenný senát Najvyššieho súdu ho na doživotie odsúdil v kauze šiestich mafiánskych vrážd.

Môže vás zaujať:

EXKLUZÍVNE: Ministri SR a ČR o socializme: „Fungovaly kladka nebo šroub, protože ty fungují v každém režimu.“

 


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *