Ženy Tudorovcov pokračujú: Skrotenie kráľovnej

MILAN BUNO -

Phillippa Gregory  sa narodila v Keni, ale od dvoch rokov žila vo Veľkej Británii. Má doktorát z odboru anglická literatúra 18.storočia a vášnivo miluje dejiny. Aj preto sú jej historické romány také úspešné a obľúbené. Skrotenie kráľovnej je piaty diel jej série Ženy Tudorovcov.

Henrich VIII. sa rozhodol opäť oženiť. Tentoraz je jeho vyvolenou Katarína Parrová – vdova, vzdelaná žena a tajná protestantka. Katarína sama študuje a stane sa prvou ženou v Anglicku, ktorá vydá knihu pod vlastným menom. Presadzuje náboženskú reformu, ktorú začal už Henrich. Lenže kráľ starne, chorľavie, čo využíva jeho intrigánsky dvor, a preto je Henrich čoraz nevyspytateľnejší a nebezpečnejší.

Skrotenie kráľovnej nám ukazuje neľahký život Kataríny, ktorú život po boku Henricha VIII. doslova zocelil. Chvíľami budete s obdivom hľadieť na osobnosť Kataríny, a to najmä po zistení, čomu všetkému musela čeliť po uzavretí sobáša s anglickým kráľom. Ten bol povestný nevyspytateľnou povahou a nutkaním svojich nepriateľov vzájomne poštvať voči sebe.

Phillippa Gregory patrí medzi mimoriadne populárne autorky. Jej bestsellerový román Kráľova priazeň bol dokonca sfilmovaný v roku 2008 a hrali v ňom herecké hviezdy Scarlett Johansson, Natalie Portman a Eric Bana.

Začítajte sa do novinky Skrotenie kráľovnej:

PALÁC HAMPTON COURT, JAR 1543

Stojí predo mnou rozložitý ako starý dub, tvár ako mesiac v splne zachytený vysoko v konároch stromov, vrásky skrútené v dobromyseľných záhyboch. Skloní sa a ja mám pocit, akoby na mňa padal strom. Nepohnem sa, ale pomyslím si – určite predo mnou nepokľakne ako ten druhý, ktorý mi kľačal pri nohách včera a zasypával mi ruky bozkami. Ale keby si tento chlap ako hora vôbec niekedy kľakol, museli by ho dvíhať lanami ako vola uviaznutého v priekope. A okrem toho on pred nikým nepokľaká.
Ani na ústa ma nemôže pobozkať, určite nie v tejto dlhej sieni s hudobníkmi na jednom konci, kde okolo nás stále niekto chodí. Pri tomto kultivovanom dvore sa nič také nemôže stať. Tá veľká, okrúhla tvár sa ku mne určite neskloní. Hľadím na muža, ktorého kedysi zbožňovala moja matka a všetky jej priateľky. Pokladali ho za najkrajšieho muža v Anglicku, za kráľa, o ktorom sníva každé dievča, a ja sa pošepky modlím, aby nebol vyslovil slová, ktoré práve vyslovil. Nezmyselne sa modlím, aby som mu iba zle rozumela.

So sebavedomým mlčaním vyčkáva na môj súhlas.
Uvedomím si: takto to bude odteraz, pokým nás smrť nerozdelí, bude čakať na môj súhlas alebo bude pokračovať bez neho. Budem sa musieť vydať za tohto hrozivého muža, ktorý stojí nad všetkými ostatnými. Týči sa nad nami obyčajnými smrteľníkmi, jeho božská bytosť je na nebi kúsok pod anjelmi. Je totiž kráľom Anglicka.
„Som veľmi prekvapená takou poctou,“ zajachcem.
Jeho našpúlené malé ústa sa roztiahnu do úsmevu. Vidím zažltnuté zuby, pocítim zápach psieho dychu.
„Nezaslúžim si ju.“
„Ukážem vám, ako si ju zaslúžiť,“ ubezpečí ma.
Úsmev na jeho uslintaných perách mi pripomenie, že mám do činenia s chlipníkom uväzneným v chradnúcom tele a že budem jeho ženou v každom zmysle toho slova. Bude so mnou spávať, zatiaľ čo ja bolestne túžim po inom.
„Smiem sa pomodliť a pouvažovať nad tou veľkorysou ponukou?“ spýtam sa, hľadajúc zdvorilé slová. „Som naozaj ohromená. Len nedávno som ovdovela…“
Zvraští zježené pieskové obočie, moja odpoveď ho rozladila. „Potrebujete čas? Vari ste v to nedúfali?“
„Každá žena v to dúfa,“ uistím ho pohotovo. „Pri dvore nie je jediná dáma, ktorá by v to nedúfala, v celej ríši niet dievčaťa, ktoré by o tom nesnívalo.
Samozrejme, patrím k nim. Ale nie som vás hodná.“
Toto je lepšie, uchlácholila som ho.
„Nemôžem uveriť, že moje sny sa splnili,“ zveličujem. „Potrebujem čas, aby som si uvedomila svoje šťastie. Pripadám si ako v rozprávke.“
Prikývne. Rozprávky zbožňuje rovnako ako prestrojovanie, predstieranie a všetky druhy dômyselnej pretvárky.

„Zachránil som vás,“ vyhlási. „Pozdvihnem vás z ničoty na najvyššie miesto na svete.“ Hlas má zvučný a sebavedomý, po celý život zalievaný tým najlepším vínom a premazávaný najtučnejšími kúskami jedla. Znie zhovievavo, ale ostrý pohľad jeho malých očiek ma prepaľuje.
Prinútim sa do nich pozrieť. Sú ako nebožiec, tienia ich ťažké viečka. Kráľ ma nepozdvihuje z ničoty. Neprichádzam odnikiaľ. Narodila som sa ako Parrová z Kendalu, môj zosnulý manžel bol Neville, oba významné rody pochádzajú z ďalekého severu Anglicka – teda, niežeby tam Henrich niekedy bol.
„Potrebujem trocha času,“ jednám sa, „aby som si zvykla na svoje šťastie.“ Vypasenou rukou mi naznačí, že môžem mať toľko času, koľko budem chcieť.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)