Správy

Zlatica Kušnírová, matka zavraždenej Martiny: „Toto už nie je len o nich dvoch, o nás, ale o vás všetkých.“

Desaťtisíce ľudí sa rok po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej stretli na námestiach v 36 mestách na Slovensku a v 22 mestách vo svete, aby dali najavo, že nezabúdajú. Ani v Košiciach tomu nebolo inak. Presne rok od dvojnásobnej vraždy sa pri Dolnej bráne na Hlavnej ulici stretli tisíce ľudí.

Na zhromaždení Za slušné Slovensko vystúpili prezident, farmári, vedci, novinári, herci a ďalší. Na košickú tribúnu prišla aj mama zavraždenej Martiny Kušnírovej, pani Zlatica a zapálila sviečku. Spomienkové zhromaždenie si pamiatku mladého zavraždeného páru uctilo minútou ticha. Redakcia Dalito vám prináša prejav Zlatici Kušnírovej.

„Dobrý večer,


v prvom rade by som vám všetkým chcela poďakovať za to, že ste dnes na výročie smrti mojich detí si prišli uctiť ich pamiatku. Som rada, že nezabúdate.

Poslednýkrát som svoju Maťu objala 9. februára 2018 s tým, že ešte príde. Naposledy so mnou rozprávala v ten osudný deň, 21.2.2018 okolo druhej poobede, kedy sme sa dohodli, že si večer ešte zavoláme. Ja som si následne okolo 20:15 hod. spomenula, že som sa s Martinkou dohodla na telefonáte. Keď som jej volala, ona už nedvihla. Rozčuľovala som sa, kde zase nechala ten mobil, keď sme boli dohodnutí, prečo nedvíha.

Tak to bolo aj vo štvrtok a piatok, až kým sa im mobily nevybili. Vedeli sme však, že majú náuku, že práce majú veľa a cez víkend sa chystajú na predsvadobnú náuku.

Syn mi už vtedy hovoril: „Mami, volajme políciu.“ Ja som však nechcela. Bohužiaľ mala som ho poslúchnuť a zavolať skôr. Keby nebola tá náuka,  už vo štvrtok by som išla do Mače. A keď mi v nedeľu zavolala Jankova mamina, že či vieme niečo o Martinke, lebo sa im tiež nevedia dovolať, už som vedela, že je zle.

To bolo v nedeľu večer, keď už mali mať po tej náuke a mali byť už doma. V tom momente som volala políciu a oboznámila som ich so situáciou. Poprosila som rodinnú známu, ktorá bývala neďaleko, aby sa aj ona tam zašla pozrieť. Keď už volala synovi, že na mieste je polícia a hovoria, že sa tam stal trestný čin, myslela som si, že únik plynu v dome. No ani v najhoršom sne by mi nenapadlo, že ich mohol niekto zastreliť.

Celý život tak ako ja, aj Jankovi rodičia sme ich učili hodnotám. Snažili sme sa z nich vychovať dobrých a slušných ľudí. Tak veľmi by som chcela vrátiť čas a ochrániť ich. Postavila by som sa pred nich a s vlastným telom by som ich ochránila. Bohužiaľ, čas sa vrátiť nedá.


Nedokážem pochopiť prečo, prečo sa to stalo práve im? Veď oni nikdy nič zlé neurobili. Boli to naši anjelíčkovia, naše nevinné deti. Vždy zastávali hodnoty, boli slušní a spravodliví. Netúžili po peniazoch, chceli len spravodlivosť rovnako pre všetkých. Stále čakám, že napíšu, že zavolajú. Je to celé ako zlý sen.

Zobrali nám naše drahé deti. My už viac nežijeme, len z dňa na deň prežívame a bojujeme z posledných síl, aby všetci tí, ktorí za to môžu, boli potrestaní.

Preto vás všetkých prosím stojte pri nás, podporte nás v tomto nedobrovoľnom boji, aby ich vražda bola nezávisle vyšetrená, aj všetci objednávatelia, a aby sa vyšetrili všetky tie kauzy, o ktorých Janko písal.

Toto už nie je len o nich dvoch, o nás, ale o vás všetkých. Aby budúcnosť vašich detí bola lepšia.

Treba sa zaujímať o veci, ktoré sú okolo nás. Treba ísť zodpovedne voliť. Treba očistiť tento mafiánsky štát, aby zasa zajtra niekto neprišiel o život. Napríklad novinár, ktorý odhaľuje špinu. Tí zlí, mocní tohto štátu chcú dosiahnuť len to, aby sme my boli pasívni a boli ticho.

Prosím vás, to sa nesmie stať. V jednote je sila. Ďakujem.“

Pozn. redakcie: Ak ste našli v texte chybu alebo preklep, upozornite nás na to prosím na redakcia@dalito.sk. Ďakujeme.


Môže vás zaujať:

Jozef Kuciak, otec zavraždeného novinára: „V akej demokracii to žijeme?“



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *