Spektrum

Zmŕtvychvstanie ponúka priestor na zmenu svojho života

Na Nicejskom sneme v roku 325 po Kristovi sa cirkev rozhodla, že sa veľkonočné sviatky budú sláviť  všade v prvú nedeľu po jarnom splne mesiaca. „Nepredchádza Benedika (22. marca) a za Markom sa nenájde (25. apríla) v žiadnom roku noc Veliká.“ hovorí veršík.  Liturgické obrady konajúce sa v Katolíckej cirkvi na Bielu sobotu, v prvých kresťanských časoch boli v nedeľu zavčas rána, takmer o polnoci.

Keďže Kristus vstal zmŕtvych v nedeľu pred východom slnka, odtiaľ máme pomenovanie Veľká noc. Veľká noc je obdobím jedinečných prívlastkov aj silnej symboliky. Po Kvetnej nedeli prichádza Veľký týždeň. Jeho vrcholom sú Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota. Pokiaľ Vianoce sú najkrajším sviatkom v cirkvi, tak Veľká noc najväčším.

Kostol San Giovanni na Sicílii/foto: Rastislav Dvorový

Zelený štvrtok v bielej farbe


Tzv. veľkonočné trojdnie začína Zeleným štvrtkom, ktorý sa tak volá preto, že za starodávna kresťania jedli v tento deň len zeleninu. Zelená farba je tiež farbou nádeje.

Nádejou cirkvi sa stávali novoobrátenci a aj kajúcnici, ktorí boli v tento deň rozhrešení a prijatí do cirkevného spoločenstva. Cirkev v tento deň akoby na krátky čas zabudla na zármutok  a utrpenie Krista, lebo sv. omša  sa  v tento deň vysluhuje slávnostným spôsobom v bielej farbe.

V ten deň smie v každom kostole slúžiť len jednu sv. omšu jeden kňaz. Ostatní kňazi prijímajú z jeho ruky ako ostatní veriaci. Spieva sa Glória, pri ktorom znejú slávnostné zvony, zvončeky a orgán. Táto radosť však hneď ustúpi najhlbšiemu smútku.

Miesto zvonov sa do Bielej soboty budú používať rapkáče, aby sme si uvedomili krik židov, ktorým žiadali smrť Ježiša, a aby v nás smútok z nastávajúcich okamihov vystupňoval zvukoprázdny treskot dreva.

Po skončení bohoslužieb kňaz obnažuje všetky oltáre, čo znamená, že sa od tejto chvíle do vzkriesenia nekoná najvyššia obeta a teda nie je potrebná ani ozdoba oltára. Rovnako to znamená náš najväčší smútok, a kto má najväčší smútok zanedbáva aj svoj vonkajšok.

Svätostánok ostáva dopoly otvorený na znamenie, že je prázdny, a že bol Ježiš vzatý z našich očí, tak ako ho po poslednej večeri vytrhli spomedzi učeníkov. Takisto nám to pripomína chrámovú oponu, ktorá sa po skonaní Krista roztrhla.


V biskupských chrámoch sa v tento deň svätia oleje. Olej pre chorých na udeľovanie sviatosti pomazania, olej na vysluhovanie sviatosti krstu a krizma na krst, birmovanie a posvätenie kňazstva. Posvätené oleje idú do všetkých farností biskupstva, ktorý ich až do Zeleného štvrtku budúceho roku spotrebujú na vysluhovanie sviatostí.

K záverečným obradom patrí umývanie nôh. 12 chudobným, starcom a na podnet súčasného pápeža Františka už nielen mužom, ale aj ženám.

Boží hrob na Sicílii/foto: Rastislav Dvorový

Tma v kostole na Veľký piatok 

Veľký piatok je pripomienkou smrti Krista na kríži. Znamená toľko ako deň vykúpenia človeka.

Kňaz v úvode obradov leží pred oltárom, bezmocne, aby znázornil stav ľudstva pred Kristovou smrťou. Znamená bolesť aj pokorenie.

V kostole je tma, pripomínajúca tmu, ktorá nastala po Ježišovej smrti.  Po pašiách v tento deň nasledujú modlitby za blaho celého ľudstva a odhalenie kríža.

Niekedy chór spieval „výčitky Vykupiteľove izraelskému národu“: Ľud môj, čo som ti urobil alebo čím som ťa zarmútil? Odpovedz mi!


Veľký piatok je jediný deň v roku, keď sa nekoná sv. omša. Neoslavuje sa eucharistia, nepremieňa sa chlieb a víno, podáva sa však sv. prijímanie (premenené na Zelený štvrtok – preto to niekedy malo názov „omša predposvätených darov“).

V záplave svetiel a najkrajších kvetín sa vystaví sviatosť Oltárna v monštrancii, ktorá je zastretá priehľadným závojom. Prenášanie hostie do Božieho hrobu predstavuje pohreb Ježiša. Veriaci sa chodia k Božiemu hrobu modliť, so žiaľom si pripomínajú, že aj oni sú príčinou smrti Božieho syna.

Boží hrob na Sicílii/foto: Rastislav Dvorový

Biela sobota

Sobota po Veľkom piatku sa volá Bielou, lebo v minulosti obliekali do bieleho rúcha tých, ktorí boli v tento deň pokrstení. Je posledným dňom veľkonočného pôstu, dňom, keď Ježiš odpočíval v hrobe.

Pred chrámami horia ohne symbolizujúce Krista , ktorý zostúpil na svet, aby ho osvietil a zohrial svojou láskou. Rozsvieti sa paškál (biela hrubá svieca), keď je v ňom päť kadidlových zŕn značiacich päť rán, ktoré Kristovi ostali na jeho oslávenom tele.  Posvätí sa krstná voda.

Kňaz robí vo vode kríž, čo znamená, že krst má svoju moc zo smrti Krista na kríži, dotýka sa dlaňou vodnej hladiny, čo značí, že voda je chránená pred škodlivým vplyvom zlého. Pri sv. omši sa opäť rozozvučia zvony, orgán. Kňaz koná slávnosť vzkriesenia.

V bielom rúchu vezme monštranciu a so sprievodom smerom von z kostola koná pomedzi ľud procesiu. Znamená to, že „živý Spasiteľ ako víťaz nad smrťou kráča pomedzi nás“. Lebo kresťanská viera by bola „daromná“, ak by Kristus nebol vstal zmŕtvych.


Pýta sa (isto aj za mnohých z nás) pod krížom na Golgote človek s rozopätými rukami Krista: „Teraz, keď vidíš ako to celé dopadlo, urobil by si to znova?“ Ježiš odpovedá: „Samozrejme, milovať Vás je mojou jedinou vášňou.“ Spasiť svet je schopná len láska!

Áno, my ľudia sme deštruktívna rasa. Silní si berú čo chcú. Súcit je slabosťou… Preto veľmi legitímna otázka. Nemáme vôľu sa zmeniť? Vôľa zmeniť sa je u človeka až v krízovej situácii? Pred samotnou deštrukciou?

Dá sa to iba obetovaním, sebaobetovaním.

Počas veľkonočného trojdnia, v najvyhrotenejšom okamihu v dejinách civilizácie, skrze Ježišovu smrť a zmŕtvychvstanie, sa kresťanovi ponúka priestor na zmenu svojho života. Prežívame to dnes v kostoloch skrze symboly a pri východe z nich už svojim životom. Už neukrižujme.

Vymysleli si ľudia Boha?



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *