Stĺpčeky

Zo spravodlivého rozsudku ide strach

Rozsudok vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej šokoval slušných ľudí na Slovensku a nielen tam. Po všetkých tých dôkazoch som čakala čokoľvek, len nie tento. Veľmi sa bojím, že Slovensko po tomto rozsudku stratí aj posledné ideály nádeje pre lepšiu budúcnosť.

Nárok na spravodlivý proces máme všetci, ale bol naozaj spravodlivý aj rozsudok? Ak by totiž dôvera v súdnictvo doteraz vyzerala inak, človek by takýto rozsudok prijal s pokorou k spravodlivosti, právu a zákonom. Ale potom, čo tridsať rokov predvádzajú mnohí sudcovia, potom, čo dodnes vychádza na povrch, mám z rozsudku veľmi nepríjemné, aj keď amatérske, pocity.

Počas čítania rozsudku som miestami až obdivovala odvahu sudkyne, čítať čokoľvek, len nie to, čo odborníci aj verejnosť očakávali. Rozmýšľala som, ako silná a odvážna musí byť, aby prečítala rozsudok, ktorý šokuje minimálne Slovensko, ak nie Európu. Čo je to za silnú osobnosť a odborníčku, ktorá sa nenechala ovplyvniť ani verejným tlakom, či mediálnymi informáciami. Stále som si opakovala, že musím veriť tomu, že jej odvaha musí byť podložená vysvetlením rozsudku. Jej odôvodnenie ma však nepresvedčilo. Naopak. Viem, nie som súdny expert, ale niečo mi tu stále nesedí. Bože, akoby som sa rada mýlila, pretože na budúcnosti Slovenska mi mimoriadne záleží. A tento rozsudok môže pre nádej v lepšiu budúcnosť spôsobiť katastrofu. Priniesť úplnú apatiu.


Celý čas som sa snažila vcítiť do pocitov rodičov zavraždených detí, ako im každé písmeno z rozsudku muselo vyrážať dych, ako im srdce muselo pumpovať z bezmocnosti na plné obrátky, ako z nich odchádzal život, až radšej odišli zo súdnej mieste. Neverila som, že nájdu silu ďalej bojovať. Mýlila som sa v tom, že napriek ďalšiemu obrovskému sklamaniu, naďalej ju nestratili. Nesmierne týchto ľudí obdivujem.

Zo spravodlivosti na Slovensku ide strach. Dúfam, že ho pocítia všetci, lebo by mali. Verím, že rozsudok nenechá nikoho  príčetného ľahostajným, že nestratí nádej v lepšie Slovensko, inak by to pre budúcnosť našej krajiny bola  katastrofa. Každý predsa túži po krásnom a spravodlivom mieste na život.

Slovensko napriek rozsudku nesmie stratiť nádej, nesmie chcieť iba zákonnosť, musí žiadať spravodlivosť. Veď Slovensko musí patriť medzi vyspelé krajiny 21. storočia. Patrí tam!

„Verdikt súdu ma šokoval a potrebujem porozumieť jeho odôvodneniu. Rešpektujem ho, ale očakávam, že hľadanie spravodlivosti sa nekončí a bude pokračovať na Najvyššom súde. Myslím na rodičov Jána a Martiny a prajem im veľa síl v tejto ťažkej chvíli. Oni, aj my všetci si zaslúžime vidieť vyvodenie zodpovednosti voči tým, ktorí si vraždu ich detí objednali a sprostredkovali,“  reagovala  po vynesení rozsudku prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Zo spravodlivosti na Slovensku zatiaľ ide strach. Nesmieme však stále stratiť nádej v miesto pre lepší život.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *