Šport

ZOH: Doping, málo divákov, Nasťa , povzbudenie Kisku , slabé výkony aj nový zákon o športe

Zimné olympijské hry sa skončili.  Aký odkaz zanechali do ďalšieho olympijského cyklu v respondentoch DALITO.SK? Čo ich počas ZOH 2018 najviac rozčarovalo a naopak, čo  vyvolalo najväčšie emócie? Kam sa podľa nich šport, za 25 rokov samostatnosti Českej republiky a Slovenska , posunul? 

Monika Beňová / poslankyňa EP/ Smer- SD/foto: archív M. Beňová

Monia Beňová, poslankyňa EP/Smer-SD

Nemala som možnosť nejako zvlášť sledovať olympiádu. Úspechy a aj celkovo výsledky našich som sledovala na stránkach médií. Významným odkazom bol fakt, že dopingu dali tvrdý stop aj prostredníctvom vylúčenia Ruskej federácie a postihu hokejistu zo Slovinska. Príjemne prekvapila Anastasia Kuzminová a to je tiež odkaz, že migráciu by sme mohli vnímať aj ústretovejšie, krajine prináša výsledky. Je len škoda, že šport je u nás finančne poddimenzovaný a tak nám vrcholových športovcov s dobrými výsledkami žiaľ ubúda. Treba ich podporiť a nie len vtedy, keď im blahoželáme k úspechu.


 

Miroslav Bebôavý s manželkou Emíliou/foto: archív M. Beblavého

Miroslav Beblavý/nezávislý poslanec NR SR/ SPOLU – občianska demokracia

V podpore špičkových športovcov sme na tom oveľa horšie ako iné krajiny. Často ich odfinancujú hlavne rodičia, čo je neudržateľné. Kariéra športovca nesie so sebou finančnú neistotu, a to ju robí menej atraktívnou. Bude čoraz ťažšie nájsť nové športové talenty, ktoré by raz na olympiáde súťažili. Netrápi ma však len vrcholový šport, ale že celej populácii sa zhoršuje fyzická kondícia. Deti sú obéznejšie a menej športujú. Je to síce prirodzený vývoj vzhľadom na zvyšovanie príjmov a nové technológie v našich životoch, ale narastie tým tlak na zdravotnícke výdavky.

 

Jozef Mihál ako futbalový fanúšik vo Wembley na zápase Anglicko – Slovensko – Foto archív Jozefa Mihála

Jozef Mihál, nezávislý poslanec NR SR/SPOLU – občianska demokracia

Zimné OH som nesledoval, dal som prednosť vlastnému športovému zážitku a zdraviu na týždňovej dovolenke J  … ale po návrate sa pustím do prace pri návrhoch, ako zmeniť zákon o športe.

 

 

 

 

 

 

Účastníčka odboja Eva Mosnáková prijíma od prezidenta SR Andreja Kisku štátne vyznamenanie /FOTO TASR – Martin Baumann

Eva Mosnáková, držiteľka štátneho vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra II. triedy – za mimoriadne zásluhy o demokraciu a ochranu ľudských práv a slobôd

Asi nie som ten správny adresát na Vaše otázky, nie som totiž súťaživý typ človeka. Som cvičiteľkou zdravotného telocviku a cvičím, aby som pomohla zdraviu človeka. Napriek tomu som sledovala výkon aj správanie Nasti Kuzminovej so sympatiami a ako nový prvok som zaznamenala povzbudivý list pána prezidenta slečne Fialkovej. Stretli sa mladí sveta a bratali sa, to mi stačí k tomu, aby som sa tešila.


 

 

Zuzana Žemlová pri golfe/foto: archív Z. Žemlová

Zuzana Žemlová, členka predstavenstva Poštovej banky za oblasť riadenia rizík

Nech bola motivácia MOV akákoľvek, pre mňa pôsobí kontroverzne umiestnenie dejiska ZOH do krajiny, kde tieto športy majú len malú tradíciu. Klobúk dolu pred perfektne vybudovanými športoviskami, aj keď niektoré trate pripomínali Disneyland – prázdne tribúny, pripadne miestni školáci s pridelenými vlajkami, to nerobí tú správnu atmosféru. Pri študovaní denného programu bolo prekvapivé zistiť, že najdôležitejší zimný šport je curling. Emotívny vrchol bolo zlato Nasti Kuzminovej, samozrejme, podčiarknuté jej kúzelnou osobnosťou. Vzhľadom na to, aký populárny je šport medzi Slovákmi, a ako milujeme, keď sa našim športovcom darí, je zarážajúce až smutné, akú slabú podporu od štátu v porovnaní s našimi susedmi naši športovci dostávajú. Mám pocit, ako keby sa väčšina špičiek u nás prepracovala na vrchol napriek systému, nie vďaka nemu. Nestačí prisľúbiť odmeny za medaily – to je len lacné gesto.

Elena Kohútiková, bývalá členka predstavenstva VÚB a zástupkyňa generálneho riaditeľa/foto: archív E. Kohútiková

Elena Kohútiková, bývalá členka predstavenstva VÚB a zástupkyňa generálneho riaditeľa

Ako divákovi sa mi tieto olympijské hry veľmi páčili – mali svoj náboj aj veľa nepredvídateľnosti – predovšetkým pre počasie. Najviac som sledovala tie disciplíny, kde sme mali zastúpenie a z tohto pohľadu sa teším, že tieto olympijské hry zastihli v životnej forme Nasťu Kuzminovú, ktorá nám priniesla najviac radosti. Škoda, že úplne nevyšli štafety, ale všetko mať v biatlone zase nemôžeme… Mňa, ako hokejového fanúšika, najviac mrzelo to, že sme sa nedostali vyššie – ale aj o tom je šport. Podobne by som bola dopriala medailu aj našim zjazdárkam. Čo ma najviac prekvapilo – pozitívne – tak ako asi všetkých – bola Ester Ledecká, nielen jej výkon, ale aj mimoriadna skromnosť a pokora. Olympijské hry sú  za nami a myslím si, že sa máme nad čím zamyslieť. Ak nechceme prísť z ďalších olympijských hier bez medaily, určite treba po analýzach a diskusiách vyhrnúť rukávy a dať  viacej systému do prípravy budúcich olympionikov, a to už od školských lavíc. Nemôžeme sa spoliehať iba na nadšenie rodičov a jednotlivcov, ale musíme investovať viacej do systematickej prípravy mládeže, aby sme po odchode dnešných víťazov boli schopní zaujať dobrým umiestnením i v ďalších rokoch.

foto: Dôvera

Martin Kultan, generálny riaditeľ Dôvera ZP Dôvera

Olympijské hry v nás každé dva roky vzbudia tie správne emócie, v prípade medailových úspechov aj nefalšovanú národnú hrdosť, ktorá drieme prakticky v každom z nás. My v Dôvere to vnímame o niečo intenzívnejšie, pretože podporujeme slovenský olympijský tím a osobitne aj niektorých olympionikov. V našej práci sa snažíme dodržiavať fair-play pravidlá, preto nám vadí, že sa stále nenašiel účinný recept na potlačenie dopingu prinášajúceho neoprávnené výhody pre niektorých „tiežšportovcov“.
Sme presvedčení, že športujúci národ je zdravší a spokojnejší. V amatérskom športe pozorujeme vyšší záujem o pravidelný pohyb – vidno to napríklad na rastúcom počte účastníkov bežeckých podujatí.

Marcela Tokošová/foto: archív M. Tokošová

Marcela Tokošová,  riaditeľka spoločnosti Kovotvar


Mám na šport dva názory. Jeden na všeobecný šport a druhý na šport slovenský. Myslím si, rodení Slováci ako športovci na ZOH bohužiaľ veľa neukázali! S výnimkou Kuzminovej som za celý čas nemala priestor pocítiť hrdosť na to, že reprezentujú našu zem. A som presvedčená o tom, že peniaze a podpora významných osobností z iných okruhov pôsobenia – napríklad veda, podnikanie, zdravotníctvo, výskum, školstvo, ale aj kultúra si zasluhujú oveľa väčšiu pozornosť ako bohapusté dávanie peňazí do niekoho, kto nakoniec iba prehlási: „Nemal som svoj deň“. Viete, zodpovedný štatutár, lekár  alebo  majiteľ firmy toto povedať môže, no iba raz. Napriek tomuto rešpektujem a obdivujem pár športovcov reprezentujúcich Slovensko. Sú to tí, ktorí tvrdo trénujú, neplačú, nesťažujú sa a nepýtajú peniaze, pretože si ich vedia zabezpečiť vlastnou prácu, tak ako všetci ostatní, ktorí nešportujú a napriek tomu vedia reprezentovať Slovensko svojimi činmi!

Maroš Ďurik/foto: archív M. Ďurik

Maroš Ďurik, CEO Across Private Investments

Olympiáda bola plná prekvapení – vzostup Švédov v biatlone, víťazstvo E. Ledeckej v Super G alebo prvá zimná olympijská medaila pre Maďarsko. Prekvapil ma neúspech amerických zjazdárok (Vonnová a Shiffrinová) vo svojich dominantných disciplínach. Potešili ma samozrejme medaily Kuzminovej. Sklamalo to, že naši ostatní športovci ďalšie nepridali. Slovenský šport je v kríze, chýbajú peniaze, systém, kvalitní ľudia. Naše úspechy sú skôr štatistickou chybou ako pravidlom.

 

 

Branislav Zlocha, VŠM/City University Bratislava

Branislav Zlocha, riaditeľ pre marketing a rozvoj na Vysokej škole manažmentu / City University of Seattle v Bratislave/univerzitný hokej

Olympiáda je špeciálnou športovou udalosťou a je správne, že prináša rôzne emócie. Tieto zimné olympijské hry vo mne zanechali obvyklé „olympijské“ pocity. Sú zmeskou radosti z úspechu „našej“ Nasti, sladko-trpkej chuti z nášho hokeja, kde po skvelom vstupe do turnaja sme postupne zistili, že keď hráme štyria, hrá sa nám proti piatim asi predsa len lepšie, až po úsmevný TOP príbeh hier v podaní Ester Ledeckej, ktorá snáď ani dnes stále neverí, že zvíťazila. Trošku nás môže mrzieť prehra našej hokejovej družiny so Slovincami a následne sa zasa nechať poraziť americkými študentami. Verím, že sme všetci zadržiavali dych, keď Nasťa bielila terče v jej púti za zlatom a taktiež sme možno viacerí plakali spolu s Fialkovou po zbabranej štafete. Ale taký je šport a to je na ňom predsa to krásne. Náhodné víťazstvá sa miešajú s potvrdzovaním roly favoritov. Mohli by sme túto debatu zvrtnúť aj na financovanie športu, ale to by bola obohraná pieseň. Peňazí tečie do športu priamo úmerne našej snahe o vývoj a výrobu osemkolesových obrnených vozidiel a budovanie národného leteckého prepravcu, teda logicky neostane na všetko. Takže tešme sa z tej „našej“ Nasti, priniesla Slovensku medailové úspechy v podobe zlatej a dvoch strieborných medailí (aj keď teraz neviem, ako je to s tou druhou striebornou, ktorú venovala svojmu bratovi).

Marek Machata/foto: Andrej Lojan

Marek Machata, zakladateľ OZ, Krištáľové krídlo Filantropia

ZOH v Pjončangu boli pre Slovensko vďaka trom medailám Nasti Kuzminovej najúspešnejšie v histórii. Nasťa podala skvelý výkon, nedala sa odradiť neúspechom v prvej disciplíne. Dnes už je to realitou, ale tri medaily by pred začiatkom hier boli aj pre ňu odvážnou prognózou. Nasti za to patrí obdiv a poďakovanie. Mali sme vďaka nej možnosť zažiť emóciu, ktorá išla naprieč celou krajinou – radosť z jej víťazstva. Pekným zážitkom bolo aj piate miesto Paulíny Fialkovej, ktoré však trochu zaniklo po pokazenej streľbe v inej disciplíne –  zmiešanej štafete. Paulína dokázala tento neúspech zobrať na seba a ospravedlniť sa všetkým. Dúfam, že Slováci jej to vrátia a budú jej fandiť naďalej. Piate miesto zaznamenala naša ženská biatlonová štafeta a tiež lyžiarka Petra Vlhová v kombinácii. Práve ona bude najväčšou slovenskou nádejou o štyri roky v Pekingu, keďže príbehy a športové kariéry Zuzulovej či Kuzminovej sa chýlia ku koncu. Zdá sa, že hokejisti a lyžiarky úplne nenaplnili svoj potenciál, taktiež budú mať možnosť zlepšiť svoje výkony o štyri roky. Top momentom olympiády mimo slovenskej výpravy pre mňa zostáva české zlato snowboardistky Ester Ledeckej v alpskom lyžovaní. Keď si uvedomíme, že lyžovanie je pre ňu v podstate len doplnkový šport, jej zlatá medaila je jedným z najväčších olympijských príbehov histórie.


Boris Chmel, vedúci Odboru televízneho spravodajstva RTVS/foto: RTVS

Boris Chmel, vedúci Odboru televízneho spravodajstva RTVS

Bez mučenia sa priznám, že tohtoročné zimné olympijské hry som príliš nesledoval, aj keď som športový fanúšik a som hrdý na úspechy našich športovcov. V časoch, keď sa súťažilo som buď spal, alebo sa venoval povinnostiam či rodine, stihol som si pozrieť a vychutnať biatlonové úspechy a prvý zápas našich hokejistov. Čiže potešili ma naše biatlonistky, no čo bude ďalej si netrúfam predpovedať. A to, kam sa posunul náš šport za 25 rokov je vidieť aj na tom, že sme mali len jednu pretekárku, ktorá dosiahla na stupne víťazov. A uspokojovať sa týmto výsledkom by bolo to najhoršie, čo by sa mohlo nášmu športu a jeho funkcionárom  stať.

foto: archív Karol Lovaš

Karol Lovaš, rehoľný kňaz katolíckej cirkvi

Myslím, že na veľmi dlho nás po ohlásení Nasti Kuzminovej, že na ďalšej olympiáde sa už nezúčastní, čakajú olympijské suchoty. Táto skutočnosť príde ako odpoveď na dlhoročnú žiadnu alebo len veľmi nesystémovú prácu s deťmi a mládežou v oblasti športu. Šport prestane byť pre Slovensko vývoznou značkou. Snáď tento stav privedie zodpovedných nielen k zamysleniu, ale tiež k reálnym krokom smerom k budúcim generáciám športovcov. Musia vedieť, že má zmysel za Slovensko športovať a reprezentovať ho. Macošský prístup k našim doterajším olympionikom zatiaľ však svedčí skôr o niečom inom. Skutočným hviezdam závidíme a sme voči nim neprajúci, pričom víťazí prehnaná podpora priemerných a ich priemernosti. A to platí, žiaľ, nielen v športe.

Roman Krajniak/foto: archív R. Krajniak

Roman Krajniak, expert na športový marketing

Čo ma prekvapilo je nízka sledovanosť a návštevnosť OH. Napríklad americká NBC (najväčší sponzor MOV – za jednu olympiádu platí 1.3 mld USD za vysielacie práva v USA) ohlásil pokles sledovanosti v porovnaní s predchádzajúcou zimnou olympiádou o 24%. Taktiež sme všetci videli poloprázdne hľadiská. Sám som zvedavý čo prinesie “ázijská” perióda v olympizme. Nikdy predtým sa totiž nekonali tri olympiády po sebe v Ázii.. Tzn. Že aj letná olympiáda 2020 v Tokiu aj zimná 2022 v Pekingu prinesú “horšie vysielacie časy” ako i horšiu dostupnosť pre návštevníkov z Európy a USA. Najväčšie emócie? Myslím si, že mnohokrát sú zaujímavejšie športové príbehy ako samotné športové výsledky. Osobne ma zaujali  tri príbehy: Daciuk – sa zaradil do prestížneho triple gold club. Vyhrať tri najprestížnejšie hokejové turnaje  Stanley Cup, OH a MS, je niečo výnimočné. Ester Ledecká – jednoznačná kráľovná tejto olympiády – jej dojazd do cieľa v disciplíne super G bol najvirálnejším videom z OH. Zároveň svojím príbehom získala najväčší nárast fanúšikov na sociálnej sieti. Na Instagrame ju sledovalo v deň jej víťazstva cca 18 000 ľudí a dnes ju sleduje o takmer 100 000 viac fanúšikov. Paulína Fialková – Jej úprimnosť  po nevydarenej streľbe jej priniesla množstvo fanúšikov, na čom môže dobre stavať v budúcnosti pri spolupráci so sponzormi. Navyše si aj sama zo seba “vystrelila”, keď zdieľala najlepší vtip olympiády J (Stoja piati odsúdení pri stene na odstrel. Viete aké je ich posledné želanie? Aby strieľala Fialková). Čo ma zaujalo z pohľadu športového biznisu sú noví sponzori a technológie, ktoré významne zmenia olympiády v najbližšej dobe.

foto: archív R. Stern

René Stern, športový novinár

Snažím sa na najväčší športový sviatok pozerať vždy pozitívne a vychutnať si ho. Nehľadám silou mocou nedostatky ako množstvo „odborníkov“ na Slovensku, ktorí so športom nikdy nič spoločné nemali. V dobe sociálnych sietí ľudia kritizujú športovca, trénera, funkcionára, komentátora, médiá…Z tohto som sklamaný najviac. Aj tieto hry ukázali, že olympiáda je nielen o víťazstvách a prehrách, ale aj o emóciách, súdržnosti, priateľstvách. Zrejme starnem, často som sa prichytil pri tom, že sa mi tisnú slzy do očí. A nielen pri slovenských úspechoch. Ale aj pri celkovom pohľade na radosť a emócie, za ktorými sú roky driny. Buďme radi, že máme Nasťu, výnimočného športovca a skvelého človeka. Teraz „už len“ vymyslieť a nastaviť systém, ktorý vypestuje domácich medailistov, úspešných slovenských športovcov. Nenechávajme to len na ich rodičov… Toto je dlhodobo najväčší problém, preto držím ozajstným odborníkom palce.

Marek Trubač/foto: archív M. Trubač

Marek Trubač, bývalý hovorca prezidenta SR a expert na etiketu

Slovensko získalo jednu zlatú a dve strieborné z biatlonu a v celkovom poradí 17. priečku. Toto je výsledok, ktorý by si na olympiáde priali mnohé ďalšie aj vyspelejšie krajiny ako my. Za sebou sme nechali Fínsko, Britániu, Maďarsko, Poľsko, ale i Dánsko, Chorvátsko a Slovinsko. Mrzí ma nevyužitá šanca na lepší výsledok našich hokejistov, či Petry Vlhovej, no jej 5. miesto v kombinácii bolo skvelé. Rovnako i dve piate miesta z biatlonu (Fialková, ženská štafeta) boli vynikajúce a medaila nám unikla len o vlások. Slovenský šport vždy mal svoje svetlejšie miesta a verím, že ich bude mať aj ďalej. To, čo sa za 25 rokov samostatnosti nepodarilo, je vniesť do financovania športu systém. Napr. viac peňazí z lotérií, výchova mládeže a celkovo vedenie detí a mladých k športu doma i na školách. Tu by sa to malo začať a v tomto tkvie úspech relatívne malého Nórska, kde v každej rodine majú bežky, či aspoň bicykel a nehovoriac o ich školách! Počas ZOH ma nerozčúlilo nič. Je to šport a z neho treba mať radosť, aj keď zrovna nevíťazia Slováci!

MUDr. Vojtech Pálházy/foto: Monika Chybová

Vojtech Pálházy, klinický psychiater

Ako žiak ZŠ som sa nadšene zoznamoval s ideami olympijského hnutia, snažil som sa predstaviť  a pochopiť jeho čistotu a silu, ktorá  v antickom Grécku dokázala zastaviť aj vojnu. S pocitom určitého nadšenia som evidoval, že aj politici sa musia skloniť pred silou olympijskej myšlienky, veď napriek diametrálne rozdielnemu politickému zriadeniu sa na olympiáde v Ríme, v r.1960 bolo prítomné aj spoločné nemecké družstvo ! A tým ma najviac prekvapila tohoročná olympiáda, nečakal som, že po tých konfliktoch v období pred otvorením hier sa odrazu vytvorí spoločná kórejská výprava ! Dúfam, že tieto ideály nakoniec budú silnejšie než chytračenie na najrôznejších úrovniach. Človek nemusí byť lekárom aby sa pozastavil nad tým, či je skutočne v poriadku to obrovské množstvo balení liekov proti astme, ktoré sa spotrebovalo počas olympiády. Alebo sú to len zlomyselné fámy ??

Môže vás zaujať: 

Vraj, ak krajina na OH získa medailu, chlieb lacnejší nebude …



Komentáre (1)

    Vaša reakcia

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *