Zomrel Karol Divín, majster Európy z Bratislavy

Dalito.sk/Športová legenda Karol Divín (krasokorčuľovanie) počas príchodu na galavečer "Športovec roka 2015"/ FOTO TASR - Martin Baumann
TASR -

Vo veku 86 rokov zomrel v stredu po dlhej chorobe bývalý československý krasokorčuliar Karol Divín, strieborný medailista zo ZOH 1960 v Squaw Valley. TASR informáciu potvrdil Slovenský krasokorčuliarsky zväz (SKrZ).

Karol Divín bol tiež dvojnásobný majster Európy (1958, 1959), strieborný aj bronzový medailista z majstrovstiev sveta (striebro 1962, bronz 1964) aj z majstrovstiev Európy (striebro 1957, 1962, bronz 1954, 1955, 1956, 1964). Na konte mal jedenásť titulov majstra Československa v krasokorčuľovaní. Potom sa z neho stal úspešný tréner a istý čas rozhodoval súťaže profesionálov.

Bol prvý z trojice slovenských a zároveň bratislavských krasokorčuliarov svetového mena (Ondrej nepela, Jozef Sabovčík). Ako prvý zo Slovenska získal medailu na ZOH, majstrovstvách sveta i Európy a bezprostredne ovplyvnil rast najúspešnejšieho z tohto tria – Ondreja Nepelu. Má členstvo v Sieni slávy Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) a ocenili ho Striebornými kruhmi SOŠV (2000) a Zlatým odznakom SOŠV (2011).

Divín sa narodil v Budapešti 22. februára 1936. Ako osemročný sa s rodinou presťahoval do Plzne, po skončení kariéry pôsobil ako tréner dovedna pätnásť rokov v Kanade (okrem toho aj v Dánsku) a neskôr sa usadil v Brne. Ako uvádza SOŠV na webe pri Divínovom profile, Slovensko ho oprávnene považuje za svojho. Okrem slovenského pôvodu a v záujme jeho krasokorčuliarskej kariéry sa celá rodina rodina v čase jeho dospievania presťahovala do Bratislavy a väčšinu najväčších úspechov dosiahol počas pôsobenia v Slovane, kde v rokoch 1959–1964 trénoval pod vedením svetovo uznávaného odborníka Ivana Mauera.

Pred ME 2016 v Bratislave, kam ho pozvali ako čestného hosťa, si v rozhovore pre TASR zaspomínal aj na titul majstra kontinentu, ktorý v roku 1958 získal práve na starom bratislavskom zimnom štadióne: “Myslím, že zlato som mal získať o rok skôr vo Viedni a v Bratislave nie. Ale to je len môj pocit. Na ME tu sa veľmi teším. Mám dojem, že už piatykrát bude Bratislava dejiskom podujatia tohto rangu. A už v oveľa krajšom stánku ako bol ten v roku 1958. Je to veľká vec a som rád, že ľudia v Bratislave vedia, ako zorganizovať takýto šampionát.”