Zvrátený obchod s adoptovanými deťmi
Bol to jeden z najtragickejších amerických škandálov. Riaditeľka adopčnej organizácie pôsobiacej v Memphise unášala deti chudobných rodičov a predávala ich bohatým rodinám v krajine. A teraz sa z toho stal najlepší historický román roku 2017 v USA.
Román Kým sme boli vaši zobrazuje šokujúcu pravdu o detskej adopcii v USA v minulom storočí. Tragické osudy detí odhalili až v druhej polovici 20. storočia.
Sociálna pracovníčka Georgia Tannová celých 30 rokov zneužívala sirotinec v Tennessee na svoj hanebný adoptívny program. Tisíce detí vyrvala z náručia milujúcich rodín a ako svojich chránencov ich ponúkala na adopciu boháčom, prominentom a politikom – samozrejme, za nehorázne sumy.
Bol to klasický obchod s deťmi, ktorému predchádzali otrasné zážitky v sirotinci. Lisa Wingateová pretavila skutočnosť do strhujúceho a nervy drásajúceho románu.
Memphis, 1939.
Dvanásťročná Rill Fossová a jej štyria mladší súrodenci žijú úžasným životom na palube rodinného obytného člna na rieke Mississippi. Jednu búrlivú noc otec rýchlo musí odviezť matku do nemocnice. Rill dostane na starosť súrodencov – no odrazu sa u nich zjaví skupina neznámych mužov. Vytrhnú ich zo známeho prostredia a odvezú ich do sirotinca Tennesseejskej spoločnosti domova pre deti. Deti sú presvedčené, že zakrátko sa vrátia k rodičom – no rýchlo pochopia temnú pravdu. Rill, vydaná napospas krutej riaditeľke zariadenia, bojuje, aby udržala sestry a bračeka spolu vo svete plnom nebezpečenstva a neistoty…
Aiken, Južná Karolína, súčasnosť.
Avery Staffordová sa narodila v bohatej privilegovanej rodine a očividne má všetko: úspešnú kariéru federálnej právničky, fešáckeho snúbenca a onedlho ju čaká veľkolepá svadba. No keď sa Avery vráti domov, aby pomohla otcovi v zdravotnej kríze, náhodné stretnutie v nej prebudí nepríjemné otázky a donúti ju vybrať sa na cestu za dávnymi tajomstvami rodinného príbehu, ktorá môže skončiť skazou alebo vykúpením.
Kým sme boli vaši
Je to silný príbeh rodiny, osudov sestier, prezradených a aj neprezradených tajomstiev. Pripomína kriminálnu zápletku, lebo netušíte, ako sa všetko skončí.
Príbeh rozpráva Rill, ktorá sa má postarať o svojich súrodencov. Vydaná napospas krutej riaditeľke bojuje zo všetkých síl, aby udržala sestry a bračeka spolu vo svete plnom nebezpečenstva a neistoty.
Celý prípad by upadol do zabudnutia, keby sa oň nezačala zaujímať vplyvná právnička Avery Staffordová, ktorá pri náhodnom stretnutí v starobinci pochopí, že korene jej prominentnej rodiny treba hľadať v sirotinci.
Lisa Wingateová je bývalá novinárka, motivátorka a autorka viac ako dvadsiatich bestsellerov. Za svoje diela získala mnoho ocenení či nominácie, napríklad Pat Conroy Southern Book Prize, Oklahoma Book Award, Carol Award, Christy Award a RT Reviewers´ Choice Award.
Začítajte sa do knihy Kým sme boli vaši:
3. AUGUST 1939
Môj príbeh sa začal v jednu dusnú augustovú noc na mieste, ktoré nikdy viac neuvidím. Miestnosť sa mi vynára iba v predstavách. V dňoch, keď si ju vyčarím, je zväčša veľká. Steny sú biele a čisté, posteľná bielizeň šuchorí ako spadnutý list. V súkromnej izbe nič nechýba, všetko je ako má byť. Vonku pofukuje ľahký vánok, vo vysokých stromoch vrzúkajú cikády, ich zelené skrýše sú tesne pod obločnicami. Sieťky na oknách sa prehýbajú dovnútra, ventilátor nad strope hrkoce a rozháňa vlhký vzduch, ktorému sa vôbec nechce hýbať.
Do miestnosti prúdi borovicový závan, žena zo seba vytíska výkriky a zdravotné sestry ju pevne pridŕžajú na posteli. Na pokožke sa jej zráža pot, steká jej po tvári, rukách a nohách. Keby si všetko uvedomovala, bola by zdesená.
Je pekná. Nežná, krehká duša. Nie z tých, ktoré by úmyselne privodili katastrofu, čo sa začína odvíjať iba teraz, v tomto okamihu. Za všetky tie roky svojho života som zistila, že väčšina ľudí spolu vychádza, ako najlepšie vie. Neubližujú iným úmyselne. Ubližovanie je iba vedľajší produkt prežitia.
To, čo sa udeje po záverečnom milosrdnom zatlačení, nie je jej vina. Zapríčiní tú poslednú vec, ktorú by si azda želala. Vyjde z nej mĺkve telíčko – drobné svetlovlasé dievčatko krásne ako bábika, no modré a nehybné.
Žena vôbec nepozná osud svojho dieťaťa, a ak ho aj pozná, lieky jej dozajtra úplne zahmlia myseľ. Prestane sa mykať a poddá sa rannému spánku, umocnenému dávkou morfia a skopolamínu, ktoré jej naordinovali na utlmenie bolesti.
Aby jej pomohli dostať všetko z tela, čo sa aj stane.
Kým ju lekári pozašívajú a sestry očistia, čo ostalo, prebehne súcitný rozhovor.
„Je smutné, keď sa stane toto. Nie je prirodzené, že životu nie je dopriaty aspoň jediný výdych na tomto svete.“
„Niekedy človek uvažuje… prečo… keď je dieťa také vytúžené…“
Závoj je zatiahnutý. Drobné očká zastreté. Nikdy neuzrú svetlo sveta.
Žena počuje slová, ale nechápe ich význam. Všetko sa jej zlieva a zahmlieva. Akoby sa snažila zachytiť prúd, no uniká jej pomedzi stisnuté prsty, až s ním napokon odpláva.
Neďaleko čaká muž, možno na chodbe hneď za dverami. Je dôstojný, vznešený. Nie je zvyknutý na bezmocnosť. Dnes sa mal stať starým otcom.
Úchvatné očakávanie sa scvrklo na mučivú úzkosť.
„Pane, je mi nesmierne ľúto,“ povie lekár, len čo sa vytratí zo sály. „Ubezpečujem vás, že sme spravili všetko, čo je v ľudských silách, aby sme vašej dcére zmiernili pôrodné bolesti a zachránili dieťa. Chápem, aké to je pre vás ťažké. Prosím, odovzdajte našu sústrasť otcovi dieťaťa, keď sa spojíte so zámorím. Po toľkých sklamaniach vaša rodina určite prechovávala obrovské nádeje.“
„Bude schopná vynosiť ďalšie?“
„Neodporúčam jej to.“
„To ju položí. Rovnako ako jej matku, keď sa to dozvie. Viete, Christine je naše jediné dieťa. Ťapkanie drobných chodidiel… začiatok novej generácie…“
„Chápem vás, pane.“
„Aké je riziko v prípade, že by…“
„Ohrozilo by jej to život. A je nanajvýš nepravdepodobné, že vaša dcéra by ďalšie dieťa donosila. Keby sa o to pokúsila, výsledok by mohol byť…“
„Chápem.“
Lekár položí zdrvenému mužovi ruku na plece, alebo aspoň tak sa to mohlo odohrať v mojich predstavách. Stretnú sa im pohľady.
Lekár sa obzrie, aby sa ubezpečil, že ich nepočujú zdravotné sestry. „Pane, smiem vám niečo navrhnúť?“ povie potichu, vážne. „V Memphise poznám istú ženu…“
Môže vás zaujať: