Spektrum

Otec prvého „mrakodrapu“ na Slovensku aj v Československu sa narodil pred 135 rokmi 

Jeho meno obyvatelia i návštevníci hlavného mesta Slovenskej republiky spájajú predovšetkým s prvým slovenským „mrakodrapom“, ktorý vyrástol v polovici 30. rokov minulého storočia v centre Bratislavy. Obchodný a obytný dom Manderla vysoký 45 metrov bol v čase svojho vzniku najvyšším v Československu.

Jeden zo symbolov Bratislavy dal postaviť mäsiarsky podnikateľ Rudolf Manderla, od narodenia ktorého uplynulo 10. júla 135 rokov.

Rudolf Manderla sa narodil 10. júla 1884 v Bratislave. Bol vnukom brata Andreasa Manderlu, zakladateľa rodinnej mäsiarskej firmy, ktorá vznikla v roku 1866. Po druhej svetovej vojne musel Československo opustiť a usadil sa v susednom Rakúsku, kde žil vo Viedni až do svojej smrti v roku 1968.


Scestovaný mäsiar

Manderla bol vychýrený bratislavský mäsiar, obchodník a podnikateľ, ktorý úspešne rozvíjal rodinnú tradíciu. Snažil sa presadzovať rôzne novinky a zavádzať nové prístupy, čo sa naplno odrážalo v jeho podnikaní. Neraz sa inšpiroval zahraničím a na trh prinášal inovatívne trendy. To sa prejavilo aj pri stavbe obchodného a obytného domu Manderla.

Rodina Manderlovcov kúpila v centre Bratislavy starý zanedbaný dom, na mieste ktorého mal vyrásť nový, ambiciózny projekt. Scestovaný podnikateľ chcel postaviť niečo úplne iné.

V roku 1933 sa konala v Chicagu svetová výstava EXPO, ktorá vyjadrovala modernú dobu a naznačovala budúci vývoj v architektúre. Po návrate z tretieho najľudnatejšieho mesta Spojených štátov ukázal Rudolf Manderla dvom architektom – Christianovi Ludwigovi a Emerichovi Spitzerovi – fotografiu budovy, akoby sa vznášajúcej vo vzduchu.

„Chcem, aby ste mi naprojektovali niečo také,“ povedal im unesený tým, čo videl v Chicagu.

Budova Manderly na Námestí SNP v Bratislave.
Foto: Pavol Funtál/TASR

Keď však Manderla prezentoval svoj zámer u vtedajšieho vedenia Bratislavy, nie všetci radní sa s ním od začiatku stotožnili. Aj mnohí obyvatelia mesta boli proti, keď sa dozvedeli, že v blízkosti Starej tržnice a trhoviska na priestranstve pred ňou má vyrásť vysoká budova.


Rekordných desať mesiacov

Mesto ale napokon podporilo krok smerom k modernej metropole i odvážnej zmene svojho charakteru. Zámery sa podarilo zrealizovať a tak noviny 6. mája 1935 napísali, že sa konalo „otvorenie obchodu Manderla v mrakodrape“.

Prvý slovenský „mrakodrap“ vyrástol za rekordných desať mesiacov, i keď mrakodrapom v pravom zmysle slova nikdy nebol. S výškou 45 metrov a jedenástimi poschodiami išlo však dlhý čas o najvyššiu obytnú budovu v Československu.

Predajňa mäsa a mäsových výrobkov, ktorá sa nachádzala na prízemí výškovej budovy, bola pred druhou svetovou vojnou najväčšou a najmodernejšou v strednej Európe. Obsluhovalo sa v nej trojjazyčne a vo výklade bol zo začiatku dokonca vystavený živý človek, ktorý si pred zrakmi okoloidúcich pochutnával napríklad na manderlovských párkoch.

Viedeň len pozerala

Nechýbali ani stroje na krájanie šunky či salámy a dve zo siedmich predavačiek mali na starosti predaj teplých pokrmov.

„Ani vo Viedni nemali vtedy takú peknú a priestrannú predajňu,“ napísal v Kronike bratislavskej rodiny výrobcov mäsových výrobkov Manderlovcov najmladší z rodu Fritz Manderla. Mäsiarstvo pod Manderlákom fungovalo prakticky až do roku 2008, potom sa tam nasťahovali stánky s fastfoodmi.


Na prvom poschodí Manderláku bola okrem kancelárií aj známa kaviareň Grand, v ktorej sa dlhé roky schádzala bratislavská bohéma.

„Grandka poskytovala výbornú strategickú polohu. Ako z majákovej veže sa odtiaľ dalo ovládať šíre okolie,“ zaspomínal si na vychýrenú kaviareň s odstupom desaťročí básnik a prozaik Štefan Žáry v knihe Bratislavský chodec.

Páčil sa Vám článok zadarmo? Podporte nás. Bez Vás to nedáme ani my. 

Podporte nás

 

 



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *