Prevendárová: „Človek v náročnej profesii potrebuje doma pokoj.“

dalito.sk/ilustračné foto/foto: Mako Hindy
DALITO -

Psychologička Jitka Prevendárová je v oblasti rodinných vzťahoch uznávanou odborníčkou. Tvrdí, že úspešné manželstvo znamená úprimných partnerov. Podľa nej sa úspešný človek dostane na poprednú pozíciu najmä vďaka svojej vlastnej vnútornej sile.

Veríte tomu, že za úspešnou ženou či úspešným mužom stojí práve kvalitný partner?

V mnohých vzťahoch to takto funguje. Sama som však zástancom toho, že za úspechom v živote musí stáť veľké vnútorné sebavedomie, cieľavedomosť a tiež intelekt a tvorivosť jednotlivca. Nemôžeme si predstavovať, že partner nás dotlačí k úspechu. Nebolo by to dobré. Niektorí ľudia sú však partnerom k úspechu doslova tlačení. Potom príde ku mne na konzultáciu dvojica  a žena povie: „Ja som mu vyberala zamestnania a vďaka mne teraz robí riaditeľa.“ No vzťah aj napriek tomu nefunguje. Úplne iné je, ak sa človek v kariére vypracuje svojou vlastnou vnútornou silou.

Ako vnímate úspešných ľudí vy? Sú lepší v práci, ak majú dobré a usporiadané súkromie?

Jednoznačne. Pocit úspešnosti v akejkoľvek forme života je esencia duše. Je to niečo, čo som. To znamená, že si uvedomujeme svoju vlastnú hodnotu, vďaka ktorej môžeme byť úspešní v akejkoľvek oblasti. Myslím si, že keď človek pracuje v náročnej profesii, tak rozhodne potrebuje mať doma pokoj a harmóniu. Dobré rodinné zázemie súvisí najmä s výberom vhodného partnera. Ak máme dobrého a kvalitného človeka po svojom boku, tak aj náš život a profesia idú dobrým smerom.

Mnoho českých psychiatrov tvrdí, že na vysokých manažérskych postoch sú veľakrát nesmierne charizmatickí psychopati.

Nechcela by som niečo len tak zovšeobecňovať. No niekedy, keď sledujem manažérov a úspešných ľudí, a vidím predovšetkým mužov, tak mám pocit, akoby si vyberali ženy skôr ako doplnok. Niečo ako dobré hodinky, ktorými sa môžu pochváliť, ale nie ako duševný doplnok. Mám pocit, že takýto muži si vyberajú ženy dizajnovo atraktívne rovnako ako štýlový nábytok. Skrátka, že títo muži sú orientovaní na vonkajší efekt, nie na určité vnútorné hodnoty. Nerada by som to však hodnotila takto do hĺbky.

Ak sú dvaja partneri inteligentní a vyrovnaní, môžu svoj vzťah ešte skvalitniť. Ako?

Rozum a inteligencia nemá nič spoločné s kvalitou vzťahu. Poznám veľmi veľa vzdelaných a inteligentných ľudí, ktorí majú emocionálnu inteligenciu skoro na úrovni opíc. A to ešte preceňujem. Ak sa bavíme o vzťahoch, ide skôr o emocionálnu inteligenciu než o intelekt mysle, logiku a racionalitu. Vylepšiť sa to dá prácou na sebe a svojich emocionálnych a morálnych  schopnostiach. Patria medzi ne čestnosť, úprimnosť, pravdovravnosť, zodpovednosť, vnútorná sila a schopnosť empatie. Tým sa dá posilniť vzťah, človek však musí začať najmä od seba, nie chcieť tieto veci od partnera.

Zvykne sa hovoriť, že harmonické partnerstvo je najmä zásluha ženy. Môže práve ona vytvoriť láskavé a nežné prostredia na to, aby bol vzťah oboch partnerov lepší a kvalitnejší?

Dobrá otázka. Vždy tvrdím, že k tomu prispievajú obaja partneri. Musia sa snažiť približne rovnako. Žena k vzťahu prispieva zmyslom pre krásu, harmóniu a pohodu. Muž môže vnášať mužské kvality. Tie sú najmä o iniciatíve a schopnosti materiálne vybudovať domov, ochraňovať a vážiť si ženský princíp, prinášať do vzťahu aktivitu, humor, zmysel pre odvahu a dobrodružstvo… Každý do vzťahu prináša niečo iné. My, ženy, tiež nie sme len krehké kvetinky. Takisto dokážeme byť tvrdé, dominantné a súťaživé. Ak má však domov dýchať ženstvom, tak to musí byť o nehe, harmónii a pohladení.

Ako podľa vás vyzerá úspešné manželstvo?

Myslím si, že s úspechom súvisí pocit spokojnosti u oboch partnerov. Úspešné manželstvo znamená, že sú k sebe dvaja ľudia veľmi úprimní. Dokážu si  všetko vysvetliť bez veľkých hádok. Aj keď rôzne spory či nedorozumenia k manželstvu patria.

Ľudia zvyknú hovoriť, že vzťahy sú komplikované. Prečo ich nezvládajú?

Jeden z najzávažnejších faktorov je, že mnohí si už v detstve zažili krachujúce manželstvá. Móda rozvodovosti sa datuje už od povojnových rokov. V súčasnosti máme na Slovensku extrémne vysokú rozvodovosť  ‒ až vo výške 50%. Skoro každé druhé dieťa bolo svedkom krachujúceho vzťahu rodičov. Nehovorím len o rozvodoch, ale aj o problémoch, ktoré v rodinách jednoducho sú. Väčšiu šancu na vytvorenie kvalitného vzťahu majú tí, ktorí zažili harmonickú rodinu už v detstve. K tomu sa pridáva aj rýchlosť tejto doby. Manželstvá sú dnes dvojkariérové, chýba jasné rozdelenie rolí. Žena sa už nestará len o domácnosť, ale aj o kariéru. No zvládnuť prácu, deti a manžela nie je vôbec jednoduché. Finančná a ekonomická politika nášho štátu tiež nie je ľuďom veľmi pozitívne naklonená, preto sa mladí necítia bezpečne.

Sú Slováci vo vzťahoch málo otvorení? Spôsob, že sa do seba uzavrieme a prestávame riešiť problémy s partnerom nie je zrejme najšťastnejší…

Moje skúsenosti hovoria o tom, že vo vzťahoch sú menej otvorení muži. Dokážu komunikovať o všetkom možnom, ale neradi o svojich citoch. Mnohí majú veľmi prevažujúcu racionalitu a potlačenú emocionalitu. Ženy majú v tomto smere oveľa menší problém. Dokážu hovoriť o citoch, vzťahoch. Sú to práve ženy, ktoré ponúkajú manželovi alternatívu riešenia problémov u odborníka. Muži majú v tomto smere bloky. Myslia si, že si problémy dokážu vyriešiť sami a nikoho k tomu nepotrebujú.

Aká je bezpodmienečná láska?

Keď milujeme človeka so všetkými jeho vlastnosťami. Mnohí ľudia však chcú partnera zmeniť. To niekedy robí vo vzťahu problém. Môj názor je, že ak mi na partnerovi niečo prekáža, musím to v prvom rade identifikovať. Snažím sa vyladiť si túto vlastnosť v sebe, aby mi to nevadilo. V partnerstve nesmie byť nátlak. To naozaj nie je správna cesta.

Partneri sa môžu zmeniť, no asi len vtedy, ak sami chcú. Ako s tým súvisí ich vlastný sebarozvoj?

Som presvedčená, že sa partneri rokmi aj reálne menia. Niektorí sa však menia aj k horšiemu, vtedy tomu hovorím deštrukcia osobnosti. Ľudia sa vždy niekam posúvajú, zvyčajne však na základe ich vlastného impulzu. Ak však nasledujú dobre mienené rady a zámery druhých  bez vnútorného stotožnenia sa s nimi, buď im zmena vydrží len chvíľu, alebo úplne stratia sami seba.

Mnohí sa nasilu držia v nevhodných vzťahoch. Čo ich k tomu vedie?

Nedá sa to zovšeobecniť. Niektorí ľudia majú podvedomý program duše, že ich už nič lepšie nečaká. Hovoria si, že už lepšieho partnera nenájdu. Ženy si často myslia, že nie sú hodné lásky a kvalitného partnera. Mnohé sa uspokoja s tým, že ich partner nepije a nebije ich. Majú skrátka najnižšie kritéria. Sú to negatívne porazenecké programy duše, takíto ľudia často mávajú aj pocit menejcennosti.

Čo ľudí vedie k nevere?

Viacero faktorov. V niektorých prípadoch je to akýsi druh športu, kde sa spája pocit dobrodružstva a rizika, čo niektorí k životu potrebujú. U iných je to skôr výsledok neuspokojivého predchádzajúceho vzťahu a snaha uniknúť. Moje skúsenosti ukazujú, že ženy majú častejšie pocit zamilovanosti. Do mimomanželského vzťahu idú s pocitom flirtu, nakoniec sa však veľmi rýchlo emočne namotajú a sú v tom až po uši. Potom tlačia partnera do toho, aby sa rozviedol a opustil rodinu. Muži majú viac oddelenú sexualitu od emocionality,  preto si dokážu zasexovať s niekým a pritom milovať niekoho iného. U mužov je nevera skôr fyzická, u žien skôr emocionálna.

Kedy vieme posúdiť, že muž miluje ženu?

Z môjho pohľadu, ak chcem definovať celistvú lásku, tak tam musí byť to fyzické a zároveň aj emocionálne. Hlboká duševná spriaznenosť. Je to spriaznenosť na úrovni  tela, srdca aj myšlienok. Bolo by príjemné, keby to muži mali všetko prepojené, ale oni to mávajú častejšie skôr odpojené (smiech).

Myslíte si, že ak ľudia  boli otvorení, láskyplnejší a empatickejší k ostatným, boli by v živote šťastnejší?

Áno, určite. Nesmieme zabúdať aj na pojmy sebaláska a sebaúcta. Človek by mal mať  lásku aj voči sebe samému, aby ju vedel rozdávať iným. Láska k sebe a láska k druhým sú spojené nádoby. Je to základ všetkých pozitívnych vzťahov.

Autorka Petra Hüblová počas vysokej škole spolupracovala s printovými magazínmi aj médiami. Po skončení štúdia vystriedala viacero slovenských médií, vrátane rozhlasov a televízií. Dlhé roky sa zameriava na kultúru, šoubiznis a lifestyle. Vždy ju však priťahovali skutočné príbehy, osudy a život nezvyčajných ľudí.