Výskum: vplyv elektromagnetického poľa na človeka, lieči rakovinu?

O vplyve elektromagnetického poľa (EMP) na človeka sa intenzívne už roky diskutuje a aj naďalej je táto oblasť veľkou výzvou pre vedcov a výskumníkov. Viaceré účinky (pozitívne i negatívne) nie sú ešte stále objasnené. Na Fakulte elektrotechniky a informačných technológií Žilinskej univerzity v Žiline (FEIT UNIZA) robia už desaťročie výskum, ktorý sa zaoberá vplyvom EMP na výživu buniek a implantovateľných zariadení v tele človeka. Vedecké poznatky tohto výskumu môžu mať vplyv na zdravie človeka a spoločnosť zároveň.

Človek je vystavený elektromagnetickému žiareniu počas svojho celého života. Prirodzenými zdrojmi elektromagnetického pozadia sú elektromagnetické pole zeme, kozmické žiarenie, elektrostatické výboje v atmosfére, slnečný vietor a rôzne iné.

V tomto prirodzenom prostredí sa vyvíjal náš ekosystém. S vedecko-technickým rozvojom ľudstva však súvisí vznik a rozvoj umelých zdrojov elektromagnetického žiarenia. Sú to hlavne rozhlasové a televízne vysielače, ale aj základňové stanice mobilných operátorov, mobilná a bezdrôtová komunikácia, detekčné zariadenia na letiskách, či bezpečnostné systémy v obchodoch. Umelé zdroje EMP môžu vyvolávať tepelné aj netepelné biologické účinky. Tie tepelné sú pomerne dobré preskúmané a upravené legislatívnymi normami. Dnešný výskum sa orientuje zvlášť do oblasti netepelných účinkov, o ktorých sa dnes vie veľmi málo.

Telo človeka je elektromagnetický systém, ktorý sa prirodzene vyvíjal v symbióze s prirodzeným vonkajším prostredím, prirodzenými zdrojmi EMP. Naše telo však nie je vybavené receptormi, ktoré by boli schopné zachytiť umelé zdroje EMP.

Aj výživa buniek

V 21. storočí bezdrôtovej revolúcie, v ktorom sa technológie vyvíjajú rýchlejšie ako DNA človeka, nie je telo človeka schopné dynamicky sa prispôsobiť rýchlym zmenám vonkajšieho prostredia a ani neustále sa rozširujúcim umelým zdrojom EMP. V súčasnosti nie sú jednoznačne potvrdené ani vyvrátené najpravdepodobnejšie mechanizmy netepelných účinkov, a teda ani ako umelé zdroje EMP vplývajú  na výživu buniek ľudského organizmu. Ide o veľmi zložitý komplex, ktorý je potrebné podrobiť kvalitnému výskumu.

Mohli by sme pomocou EMP liečiť nádorové ochorenia? Aj na túto otázka sa snaží odpovedať FEIT UNIZA prostredníctvom výskumu o vplyve nešpecifických účinkov EMP  na bunkovej úrovni.

Doterajšie výsledky výskumu naznačujú, že sa jedná o parametricky selektívny proces. To znamená, že za určitých okolností, pri špecifickom nastavení parametrov EMP (frekvencia, intenzita, dĺžka expozície a pod.), je možné urýchliť množenie buniek, avšak pri inom nastavení zas negatívne ovplyvniť ich výživu.

Rovnako ako aj svetové vedecké zdroje, vychádzajú odborníci z FEIT z teórie iónovej parametrickej rezonancie, ktorá je zatiaľ uznaná ako najpravdepodobnejšia teória netepelných účinkov EMP na bunky a doposiaľ nebola ani jednoznačne dokázaná, ani vyvrátená.

Experiment – kvasinky

Výskumom sa zaoberá  prof. Ing. Ladislav Janoušek, PhD.  spolu s odborným tímom výskumníkov a doktorandov z Katedry teoretickej elektrotechniky a biomedicínskeho inžinierstva (KTEBI), FEIT UNIZA, už 10 rokov.

Odborný tím pod vedením prof. Janoušeka skúma výživu buniek ožiarených umelým EMP. Ako experimentálnu vzorku používajú kvasinky, lebo tie najviac pripomínajú bunky zhubných nádorov. Výskumnú infraštruktúru si na KTEBI FEIT UNIZA budujú z veľkej časti sami výskumníci, nakoľko univerzálne komerčné zariadenia pre tento typ výskumu neexistujú.

Na výskume EMP na bunkovej úrovni úzko spolupracujú s Jesseniovou lekárskou fakultou Univerzity Komenského v Martine, Ústavom merania Slovenskej akadémie vied, ako aj ďalšími slovenskými a zahraničnými inštitúciami. Výsledky výskumu môžu výrazne posunúť dnes známe hranice poznania v tejto oblasti a mohli by viesť  aj k menej invazívnej liečbe zhubných nádorov.

Odborníci sa usilovne venujú aj výskumu vplyvu EMP na funkčnosť implantovaných zariadení v ľudskom tele. V praxi sa kardiológovia stretávajú s tým, že za určitých okolností môže dôjsť k nežiadanej zmene funkčnosti kardiostimulátorov.

Doterajšie výsledky výskumu naznačujú, že príčinou môže byť práve umelé EMP. V laboratóriu sa uskutočnili už stovky experimentov a pokusov s novými ožarovacími systémami na nízkej frekvencii a každým z nich sa výskumníci dostávajú bližšie k  poznaniu, ktoré môže ovplyvniť kvalitu ľudského života.

Médiá ako fakty

Masmédia často prezentujú nezdravý vplyv EMP ako hotový fakt. Je veľmi dôležité riadiť sa informáciami oficiálnych medzinárodných a vedeckých inštitúcií, kvalitnými a dôveryhodnými zdrojmi, ktoré sa zaoberajú  ochranou zdravia človeka pred nepriaznivými účinkami EMP. EMP určitých parametrov môže vyvolať biologickú odozvu, ktorá však nemusí byť negatívna. EMP sa často používa k liečbe, k ohrievaniu tkaniva (rýchlejšie hojenie) alebo pri terapii zhubných nádorov.

“EMP je súčasťou nášho života a je len na nás, aby sme umelé zdroje rozumne využívali. Veda a nové technológie čoraz viac využívajú EMP, ale bude treba vynaložiť ešte veľa úsilia, času, energie a investícií, aby sa dali jednoznačne potvrdiť niektoré biologické vplyvy EMP. Len roky bádania v tejto technicky vyspelej spoločnosti ukážu, aké účinky môže mať EMP na život človeka a celý ekosystém. Byť pozorný a vnímavý, vidieť veci v súvislostiach, s kladmi aj zápormi, je doménou ľudí v modernej spoločnosti.,” uviedla univerzita.

V rámci legislatívy SR problematiku ochrany osôb pred účinkami elektromagnetických polí rieši  Vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 534/2007, o podrobnostiach o požiadavkách na zdroje elektromagnetického žiarenia a na limity expozície obyvateľov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí, bližšie na https://www.epi.sk/zz/2007-534. Je však potrebné uviesť, že dané limity zohľadňujú len tepelné vplyvy, netepelné účinky nie sú zohľadnené.

„Vývoj nezastavíme, môžeme apelovať na zmenu legislatívy v kontexte najnovších vedeckých poznatkov a zvyšovať povedomie širokej verejnosti s ohľadom na možné riziká, pretože „z dobrého sluhu sa môže stať zlý pán“.  K novým technológiám je potrebné pristupovať maximálne obozretne, kým nebudú dôkladne vedecky preskúmané všetky ich environmentálne dopady,“ povedal prof. Ing. Ladislav Janoušek, PhD., FEIT UNIZA.