Rozhovory

Z barmana v malej krčme na svetového šampióna

Začínal pri výčape na dedinských oslavách. Mal 14 rokov a ani jemu samému by vtedy nenapadlo, že raz bude stáť za jedným z najznámejších barov sveta v londýnskej štvrti Soho. Marián “Sikky” Chmel, flair bartender s veľkým štýlom a charizmou si však svoj úspech tvrdo oddrel. Po rokoch driny a stovkách rozbitých fliaš  získal už tretíkrát titul UK Champion. Slovensku by podľa neho pomohlo viac turistov a kultúr k pochopeniu, ako žijú ostatní. Slováci by začali druhých menej hodnotiť a viac sa od nich učiť.

„Vždy som bol na konci skupiny. Čakal som na svoju šancu prejaviť sa, no väčšinou som tú šancu nedostal alebo som bol len do počtu,“ spomína na svoje detstvo Marián “Sikky” Chmel. Vtedy ešte obyčajný chlapec z Handlovej sa navonok nezdal byť ničím zvláštny alebo výnimočný. Vnútri to však bolo inak. Už vtedy ho dopredu poháňala túžba byť iný ako ostatní.

Spomína na to, ako ho jeho stará mama, ktorá bola krčmárkou, držala ako trojročného na rukách a nechala ho načapovať pivo. Netvrdí však, že by išlo o prevratný okamih, od ktorého by túžil byť barmanom.  „Celé sa to začalo, keď som mal asi 14 rokov a pomáhal som pri výčape na dedinských oslavách. Sám neviem, ako som sa tomu začal venovať, no určite ma lákalo pokračovať v tradícii po starej mame a byť stredobodom pozornosti − byť krčmárom,“ hovorí Sikky.


foto: archív Marián „Sikky“ Chmel

Začiatok šou

A nakoniec to dal. Dostal sa medzi slovenskú a neskôr aj anglickú flairovú špičku. Venuje sa umeleckej forme barmanskej práce, flair bartendingu, pri ktorej zabáva hostí svojimi predstaveniami. Pripravuje pre nich drinky netradičnými spôsobmi. Fľaše a iné pomôcky točí, vyhadzuje do vzduchu, žongluje s nimi. Je stredobodom pozornosti, presne ako vždy chcel.

Raz mu na chate s pár známymi kamarát ukázal, ako otočiť fľašu na ruke. „Musel som dopiť pivo, aby som ju mohol skúsiť otočiť. Hneď som vedel, že toto bude zaujímavý tréning,“ smeje sa Sikky. O pár dní uvidel v Prievidzi na námestí flairovú súťaž. A už vedel, že tomuto sa chce v živote venovať. „Hneď nato som sa snažil skúšať triky doma a moje prvé tréningy vyzerali asi tak, že som naplnil pollitrovú fľašu vodou a točil som ju na ruke priamo nad mojou posteľou. Postupne prišli nové triky a túžba vedieť viac,” hovorí.

Zakrátko si pripravil svoju prvú šou. „Bolo to v miestnej krčme, kde mi púšťali  z jukeboxu  skladbu Arabian Adventure. Trvalo to päť až osem minút, počas ktorých som pripravil tri drinky a rozbil všetky fľaše, ktoré som mal na šou pripravené. Dodnes mám z toho video, je to motivujúce a inšpirujúce,“ usmieva sa.

foto: archív Marián „Sikky“ Chmel

Zo záľuby obživa

Pár dní po maturite odišiel do Bratislavy a začal pracovať v istom bare. Onedlho však rovno na opačnej strane námestia otvárali iný, čo pre Sikkyho znamenalo kariérny postup, viac možností zdokonaliť sa a pracovať s tými najlepšími v odbore. „Pokiaľ v gastronómii nechceš iba pracovať, ale skutočne žiť, musíš sa zdokonaľovať každý jeden deň. Nový prestížny bar bola preto jediná možná voľba,“ vysvetľuje.


Takmer od začiatku svojej kariéry začal aj súťažiť. Najprv získal druhé miesto na celoslovenskom finále juniorov, potom druhé miesto v seniorskej súťaži Havana Club Grand Prix 2009. „Najväčší úspech prišiel v roku 2011, keď som popri práci vyhral tú istú Havanu pred viac ako jeden a pol tisícovým publikom. Doteraz mám zimomriavky, keď na to pomyslím,“ spomína Sikky.

Víťazstvo ho donútilo zamyslieť sa nad ďalším postupom. Povedal si, že ak za krátku dobu mohol byť najlepší na Slovensku, tak prečo by neskúsil byť najlepší aj v inej krajine. A tak už ako 22-ročný sedel v lietadle s jednosmernou letenkou do Londýna. Aj napriek tomu, že nemal vybavenú žiadnu prácu. Ako sám hovorí, jeho angličtina totiž bola na bode mrazu. On to však riskol. Po pár týždnoch hľadania sa mu podarilo zamestnať sa ako asistent barmana v päťhviezdičkovom hoteli. Hoci mal istú prácu, v bare strávil len deväť mesiacov a opäť išiel do neznáma.  „Platí pravidlo, že pokiaľ nemáš, čo chceš, hľadaj to a trénuj. Maximálne rok na jednom mieste a potom sa usiluj posunúť a získať viac skúseností,“ myslí si Sikky.

foto: archív Marián „Sikky“ Chmel

Dostal sa do baru v Chelsea, kde už pracoval ako barman. Po niekoľkých kariérnych zmenách napokon zakotvil  v jednom z najznámejších barov sveta − LAB v londýnskej štvrti Soho. Bar, kde vzniklo Pornstar Martini a kde 99 percent klientov tvoria ľudia z gastronómie. Neskôr si vyskúšal aj prácu inštruktora v European Bartender School či bartendra v slávnom bare The Roadhouse.

Najstaršia flair bartendigová súťaž na svete sa volá rovnako ako slávny bar − The Roadhouse. Láka bartendingovú špičku z celého sveta a je nesmierne ťažké ju vyhrať. Sikky sa jej prvýkrát zúčastnil už ako 22-ročný. Išiel na pódium ako prvý a z 25 súťažiacich skončil na osemnástom mieste. Odvtedy sa jej zúčastňoval pravidelne. „Za všetky roky v tejto súťaži moje najlepšie umiestnenie bolo, keď sa mi podarilo vyhrať. Bola to súťaž 3 Object Only. Nato som získal titul UK Champion, ktorý som tento rok obhájil už tretíkrát po sebe,“ hovorí. Okrem toho sa pred dvomi rokmi umiestnil na siedmom mieste vo veľkom Grand Finale súťaže Roadhouse.

foto: archív Marián „Sikky“ Chmel

Menej hodnotiť a viac sa učiť

Po niekoľkých rokoch prežitých v zahraničí  si Sikky všíma rozdiely medzi jeho rodnou krajinou a novým domovom. V prvom rade vníma ľudí a ich prístup k ostatným.  „V čase, keď som bol na Slovensku, každý sa s každým porovnával a tím nezvykol byť na prvom mieste,“ hovorí. V Londýne sú ľudia otvorenejší. Sikky sa pohybuje v prostredí, ktoré tvorí desať ľudí z desiatich rôznych kultúr.  „Slovensku by pomohlo viac turistov a viac kultúr k pochopeniu, ako žijú ostatní. Slováci by začali druhých menej hodnotiť a viac sa od nich učiť,“ myslí si.

Podľa Sikkyho v gastronómii na Slovensku stále cítiť éru spred vstupu do Európskej únie. „Veľa barov a reštaurácii sa hrá na niečo, čo vidia na videách a vo svete, snažia sa kopírovať svetové trendy, pričom zabúdajú na vlastnú kreativitu. V zahraničí stačí pár drevených stoličiek, dobré osvetlenie, príjemná obsluha, a máš plný bar.“  Okrem toho si v porovnaní so zahraničím nevážime to, čo na Slovensku máme. „Šikovných ľudí necháme pracovať 13 hodín denne päť dní v týždni za pár drobných. A ako bonus dostanú manažérov, ktorí v živote nedržali tácku v ruke. Na Slovensku sú pracovití ľudia, vedia, čo robia, ale nemá ich kto zaplatiť,“ myslí si.

Podhorský & Partners, s. r. o., Advokátska kancelária


foto: archív Marián „Sikky“ Chmel

V dnešnej dobe, kedy množstvo ľudí chodí do práce, ktorá ich nebaví, aby zarobili peniaze na niečo, čo sami nechcú, ale potrebujú to ukázať susedom, je obrovským šťastím, ak niekto môže povedať, že jeho práca je jeho životným štýlom a dokonale ho napĺňa. „Za môj najväčší doterajší úspech považujem to, že ma moje hobby živí. Ako povedal Conor McGregor: ‚Ja nepracujem, ja žijem.‛ Každý mi vravel, že flair nie je budúcnosť, a nakoniec mám vďaka nemu strechu nad hlavou, videl som polovicu sveta, rozprávam ďalším jazykom a mám priateľov po celom svete,” vysvetľuje.

Hoci má za sebou aj niekoľko pádov, na svojom životnom príbehu by nič nemenil. „Načo meniť niečo, čo ťa vytvorilo takým, akým si dnes. Ja som vďačný za každý pád, úspech, plač, facku, nôž do chrbta a každú jednu sekundu, ktorá ma vytvorila. Pokiaľ by som niečo zmenil, tak možno teraz neodpovedám na tieto otázky,“ uzatvorí s úsmevom flair bartender Marián “Sikky” Chmel.

foto: archív Marián „Sikky“ Chmel



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *