Zoltán Bátovský, budúca hviezda NHL, ktorá svoj sen nedosnívala
5. januára uplynulo dvadsať rokov, čo Slovensko v roku 1999 získalo prvú historickú hokejovú medailu. Pričinila sa o to reprezentácia do 20 rokov. Pod vedením trénera Jána Filca a bez dvoch najväčších hviezd Mariána Hossu a Roberta Dömeho. Slovenskí chlapci podali heroický výkon a postarali sa o historický úspech, bronzové medaily.
Nemalou mierou sa o tento úspech pričinil aj odchovanec banskobystrického hokeja Zoltán Bátovský. Narodil sa 27. marca 1979 a vyšiel z banskobystrickej hokejovej školy. Tento rok by oslávil okrúhlu štyridsiatku.
Zoltán Bátovský zaznamenal ďalší skvelý výkon v NHL za San Jose Sharks, kde si na svoje konto pripísal 2 góly + 2 asistencie a stal sa prvou hviezdou zápasu . Tak zneli palcové titulky športových denníkov .
Talentovaný krídelník však nemal jednoduchú cestu do reprezentácie, aj keď mal výborné výsledky v juniorskej súťaži a 64 bodov v 52 zápasoch za juniorské mužstvo Banskej Bystrice.
Po ME do 18 rokov jeho kroky viedli do Kanady. Zolov kanadsko-slovensky agent mal veľké problémy z jeho umiestnením v Kanade, pretože v tom čase leteli “korby” a jeho vtedy, okolo 175 cm a 75 kg, mu nedávalo veľa šancí. Agent mal na juniorskom drafte 5 hráčov – Peter Klouda, Pavol Sasik, Martin Bartek, Vladimir Konopka a Zoltán Bátovský. Ostatní štyria “ prešli u generálnych manažérov ” bez problémov, len “pomenší” Zolo sa napriek výsledkom zdal trochu riskantný biznis a podávali si ho len ako náhradníka. Viac menej to vyzeralo bez šance.
Nevzdával sa, naopak
Ale pri juniorskom drafte sa každoročne dejú divné veci a kluby majú špiónov všade, a tak keď „tutového“ Petra Kloudu (sľúbeného ” do Drummondville Voltigeurs) na prekvapenie draftoval Quebec Remparts , hlavný skaut Drummondville Voltigeurs sa ihneď spojil s agentom oboch hráčov a po krátkom presviedčaní súhlasil a v juniorskom import drafte z 22. miesta draftoval „náhradníka“ Zola Bátovského.
Evidentne nebol spokojný , že nemá Kloudu, ale mal s agentom veľmi dobre skúsenosti, keď predtým mu jeho dvaja hráči – Bartečko a Bartanus robili pre Voltigeurs výsledky. V prospech Zola rozhodol agentov kredit .
V kempe sa objavilo 60 hráčov, zväčša “korby” a hral sa super intenzívny a tvrdý kontaktný hokej o 20 miest, kde 14 hráčov malo miesto iste… a tak klobúk dole, že sa Zolo dokázal prehrýzť s jeho parametrami do prvého tímu a do prvých dvoch pätiek .
Tu nestačí byt len dobrý hráč, ale i odolný, vzhľadom na malé klziská, 72 zápasov a dlhé cestovanie autobusom, kde najvzdialenejšie kluby sú vyše 1000 km od seba vzdialené. Lietadlo používajú veľmi zriedkavo, spravidla sem tam cez Play off .
Klouda sa po kempe vrátil domov (bojoval o post so Simonom Gagnem , ktorý bol mladší a domáci) a Zoltán mal tri dobre sezóny za Drummondville (čiže generálny manažér klubu i hlavný skaut boli nakoniec spokojní ), kde jeden rok hral spolu s Karolom Bartánusom a dva roky s Mirom Zalešákom .
Tréner Filc mu veril
Hneď v prvej sezóne naznačil svoj potenciál a vedľa Karola Bartánusa zaznamenal v drese Drummondville Voltigeurs QMJHL 65 bodov za 22 gólov a 43 asistencií v 69 zápasoch. Tri roky a priemer vyše bod na zápas ! Zároveň bol však piaty najtrestanejší Európan v histórii (do roku 2004). Z 398 minútami za tri sezóny a jedno Play off si vybudoval rešpekt v lige i mimo ľadu u fanúšikov , čiže nenechal si brnkať po nose a pravidelne ho odplácal .
V decembri 1998 a januári 1999 sa konali MS 20 v Kanade, vo Winnipegu , kde tréner Filc kontaktoval v rámci jeho cesty do Kanady i Zolovho agenta a pýtal sa na jeho názor, kto môže byť prínosom pre reprezentáciu vo Winnipegu, kde sa MS hrali. Agent mu odporučil trojicu do prvej päťky: Nagy, Zálešák , Bátovský, ktorí v tom čase hrali super hokej. Tréner to akceptoval a všetci traja i so spoluhráčmi hlavne z prvej „lajny“ boli ozdobou šampionátu. Zolo v šiestich zápasoch nazbieral päť bodov a robil neuveriteľnú mravčiu prácu pre Laciho a Mira. V zápase o tretie miesto zatienili aj bratov Sedinovcov zo Švédska.
Z rovnakého dôvodu, ako u juniorov, mal jeho agent aj pri NHL problém s jeho umiestnením, nik zo skautov si ho nevedel predstaviť s Lindrosom na jednom ľade a to napriek výborným výsledkom. Jeho útlejšia postava odradila skautov, aby Zola Bátovského draftovali . A tak sa situácia opakovala, šanca na NHL nevypadala ružovo .
Lenže Zolo mal vynikajúcu tretiu sezónu v drese Drummondville Voltigeurs. Mal viac ako bod na zápas v 63 zápasoch nazbieral 87 bodov za 27 gólov a 60 asistencií a k tomu super Play off, kedy Zoltán hral ako o život, podarilo sa mu získať pozvanie od St.Louis Blues. Zoli podpísal NHL, dvojcestný kontrakt ako Free gent, čiže voľný hráč, a dostal aj bonus za podpis .
Nevyhral najtvrdší súboj
Po krátkom čase ho kúpili San Jose Sharks . Prvú profesionálnu sezónu strávil v AHL. Za mužstvo Kentucky Thoroughblades odohral 79 zápasov a po roku na farme sa chystala jeho premiéra a skúška v prvom teame v NHL . Všetko nasvedčovalo tomu, že v nasledujúcej sezóne 2001/2002 oblečie dres San Jose v NHL a vybojuje si pevné miesto v prvom tíme.
Nádejný krídelník si NHL však nikdy v nezahral. 6. augusta 2001 odviezol svojho dobrého priateľa na letisko vo Schwechate, cestou späť dostal mikro spánok, ktorý sa mu stal osudným. Svojou novou Octaviou vrazil do stromu a tragicky zahynul . Chlapec si sen o NHL nedosníval…
Zoltán Bátovský bol jedným z najtalentovanejších slovenských hokejistov. Bol obrovským talentom, o ktorom sa hovorilo ako o budúcej hviezde NHL
Miro Zalešák sa cez farmu prebil do prvého mužstva San Jose a v marci 2003 hneď pri svojom krste hviezdil v sieti je prvý gól v NHL. “Chcel by som tento úspech venovať Zolovi Bátovskému,” vravel americkým novinárom. Všetci si všimli, že strelec si po góle pobozkal končeky prstov a zdvihol ich k nebesiam.
Aj Ján Lašák venoval svoju zlatú medailu z majstrovstiev sveta 2002 Bátovskému. „Na Zola sa nedá zabudnúť. Bol to skvelý hokejista i priateľ,” povedal vtedy vo švédskom Göteborgu brankár víťazného mužstva po finálovej bitke s Ruskom.
Autor: Ján Babic
Môže vás zaujať: