Rozdiel medzi skutočným lídrom a nebezpečným dobrodruhom

Dalito.skúBývalý predseda vlády SR Igor Matovič (OĽaNO) počas videosamitu lídrov EÚ 19. 6. 2020/foto: ÚV SR

Niektorí lídri sú natoľko hypnotizovaní nejakou ideou, že všetko mimo nej akoby mizlo a každý odlišný názor sa im zdá neprijateľný. Pri presadzovaní svojich predstáv neváhajú používať aj neakceptovateľné spôsoby, naznačil koncom 19. storočia francúzsky psychológ, zakladateľ sociálnej psychológie Gustave Le Bon v knihe Psychológia davu.

Le Bon analyzoval správanie sa základných vodcovských typov. Upozornil na úspechy a prínos skutočných vodcov, ktorí sa rodia raz za čas a spájajú sa s nimi veľké historické či spoločenské okamihy a udalosti. Zároveň upozornil aj na riziká a nástrahy spojené s vodcami, ktorých je veľa, ale sú to skôr – dnes by sme povedali populistickí – rečníci, dobrodruhovia ovládajúci lojálnu masu svojich stúpencov.

Francúzsky autor si všimol, že tento druhý typ vodcu je spravidla málo prezieravý, pretože prezieravosť môže viesť k otázkam a pochybnostiam. Nech sú jeho predstavy či myšlienky akokoľvek nezmyselné, každá rozumová úvaha sa rozbíja o jeho neoblomné presvedčenie. Kritika ho však ešte viac popudí. Pritom sa cíti byť obeťou, dokonca sa mu zapáči pozície martýra.

„Národom nikdy nechýbali vodcovia,“ napísal Le Bon, často sú to však rečníci, ktorí „sa snažia presviedčať dav tak, že lichotia jeho nízkym pudom“.

Ľudia, ktorí inklinujú k masovému typu človeka, potrebujú svojho vodcu, s ktorým spájajú naplnenie svojich očakávaní či nádejí. Takíto ľudia potom prijímajú „hotové frázy, ktoré ich ušetria rozmýšľania“. Vodcovia si preto poľahky vynútia ich lojalitu, aj keď vskutku „nemajú nič, o čo by mohli oprieť svoju autoritu“. Duša takéhoto davu je dušou ochotne a inštinktívne podriadenou energickému dobrodruhovi.

Úspech takéhoto vodcu je len chvíľkový a keď pominie podnet, ktorý ho vyniesol do tejto pozície, zväčša sa ukáže, že nedisponuje potrebnými schopnosťami či kvalitami. Rýchlo sa ukáže, že nie je schopný poradiť si s výzvami a úlohami a napokon v nich stroskotá, hoci predtým bol úspešným vodcom svojich stúpencov, upozornil už pred vyše storočím významný francúzsky sociálny psychológ Gustave Le Bon. Konkretizovať či premostiť uvedené pozorovania a závery s našou realitou a aktuálnou politickou skúsenosťou také ťažké asi nebude.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)