Adriana Hosťovecká: „Michal Kováč žil v prezidentskom paláci presne tak, ako vo svojej vilke v Dúbravke.”
Adriana Hosťovecká sa do pamätí STV zapísala ako prvá redaktorka a moderátorka, ktorá po Nežnej revolúcii v diskusných politických reláciách nekládla servilné otázky. Naopak, pýtala sa tak, že HZDS ležala v žalúdku, až ju z verejnoprávnej STV vyhodili. Adriane totiž na smerovaní krajiny záležalo tak, že nie vždy dokázala nahodiť „masku vyváženosti“ a tváriť sa, že mečiarizmus, ktorý devastoval základné princípy mladého demokratického štátu „je to správne a demokratické zriadenie“. Vďaka svojej práci bola 2. marca 1993 aj pri inaugurácii prvého slovenského prezidenta Michala Kováča. Adriana Hosťovecká presne taká, ako ju všetci poznajú, s vlastným názorom a otvorene.
V tých rokoch si bola rešpektovanou moderátorkou už demokratickej verejnoprávnej STV. Pre žurnalistiku to boli mimoriadne turbulentné časy. Ako si spomínaš na inauguráciu prvého slovenského prezidenta?
S rešpektovaným režisérom Vladom Valentom (bála som sa ho) som dostala výzvu: pripraviť medailón o Michalovi Kováčovi k inaugurácii. Dokument bol vydarený, inaugurácia dôstojná. Pre mňa bola väčší zážitok ako inaugurácia samotná voľba. Bola som aj pritom. Robila som parlamentnú spravodajkyňu STV. Michala Kováča som si vážila. Bol osobnosť s vlastným názorom. Už počas fungovania VPN. Inaugurácia bol už len slávnostný akt. Krásny. Bola som pri menovaní slovenského prezidenta po vzniku samostatného Slovenska. Mala som 23 rokov. Čo dodať?
Kedy si sa s Michalom Kováčom a jeho manželkou stretla prvý raz osobne a ako si na nich ako prezidentský pár pamätáš?
Michala Kováča som poznala z VPN ešte z tzv. revolučných čias, ale toto bolo čosi nové a iné. Krásne sú spomienky práve na tvorbu „prezidentského medailónu“ k inaugurácii. Prvý raz som bola u nich doma v Dúbravke…. Natáčali sme aj okolo ich domu . Išli sme aj na prechádzku a ja som rozdávala iba povely. Režisér (obávaný) Vlado bol zo mňa hotový, ako som im velila. Pani Emília a ani budúci prezident sa nevzpierali. Počúvali ma na slovo. Celý štáb odpadával, keď som ich dirigovala a usmerňovala ako sa majú na prechádzke držať za ruky (smiech). Bola som mladá a zdalo sa mi, že je to normálne. Michala Kováča som mala rada. Veľmi som si ho vážila už vo VPN. Bol iný, svojský a do ničoho si nenechal hovoriť, až na to moje dirigovanie počas nakrúcania medailónu (smiech) . Bol tvrdohlavý a zároveň pokorný. Skvelý chlap.
V čom dnes vidíš zásadný rozdiel v prezentácii prezidentského paláca ako takého vtedy a dnes? Čo už možno nemali v sebe žiadni prezidenti oproti Michalovi Kováčovi?
Michal Kováč bol v súkromí presne taký, ako na verejnosti. Niekedy to s ním bolo ťažké, lebo „mal svoju hlavu“. Ale práve vďaka tomu sa dokázal postaviť valcu zo Zlatej Idky… Bol to čestný a rovný chlap. Nikdy nedal najavo bolesť a napriek tomu, že sa ho vtedajší premiér Mečiar snažil ponížiť niekoľkými spôsobmi, vždy z toho vyšiel ako kráľ. Michal Kováč žil v prezidentskom paláci presne tak, ako vo svojej vilke v Dúbravke. A to mu môže závidieť aj súčasný prezident. Michal Kováč mal rád krajinu, ktorú reprezentoval. Tomu podriadil všetko. A nebolo vždy všetko úplne jednoduché. Mečiar a spol. ho vydierali cez syna, nedal sa. Michal Kováč so svojou manželkou stáli vždy hrdo vzpriamení. Bok po boku. Prezidenti Gašparovič, či Schuster… vedela by som si spomenúť, kedy ako reprezentanti krajiny zlyhali. Aj prezident Kiska zlyhal ako prezident. Napríklad, keď pri najväčšej kríze našej spoločnosti neprerušil rodinnú lyžovačku, alebo keď vždy stojí pri oficialitách sám. Mne to ako občanovi tejto krajiny prekáža. Stále sa pýtam, či je ok, ak manželka ignoruje postavenie prezidenta našej krajiny…
Pozn. redakcie: Ak ste našli v texte chybu alebo preklep, upozornite nás na to prosím na redakcia@dalito.sk. Ďakujeme.
Môže vás zaujať: