Aj v 80. rokoch odsúdili veriacich, predsedom senátu aj Štefan Harabin
Ak chceme popísať termín príspevok podzemnej cirkvi k pádu totality, tak sa prenesme do normalizácie, obdobia rokov 70tych a 80tych. Toto obdobie v sebe nieslo atribúty boja za slobodu. Svojim podielom sa do aktivít „za hodnoty“ zapájali ako oficiálne cirkevné štruktúry, tak v katolíckej cirkvi aj tzv. skrytá, podzemná cirkev. Skrytá cirkev nenahrádzala oficiálnu, zabezpečovala to, čo z hľadiska spoločenskej situácie oficiálna nemohla.
Neexistovali teda dve cirkvi. Iba jedna, ktorá mala dve formy služby: verejnú a tajnú. V terminológii komunistického režimu ako „nelegálne cirkevné štruktúry“ pôsobili tajní kňazi, malé spoločenstvá a laický apoštolát obidvoch katolíckych obradov. Aktivizáciu bolo badať vo viacerých sférach: samizdatovej činnosti, práci malých spoločenstiev vysokoškolákov vo väčších mestách, aktivizácii mládeže na púťach, či v spolupráci v „Jadre“ okolo J. Ch. Korca a P. Dubovského.
Komunistický režim viedol k rozdeleniu veriacich na „pasívnych“, ktorí sa obmedzili len na nedeľnú omšu a so svojou vierou sa neraz skrývali, a na „aktívnych“, ktorí sa aj za cenu rizika aktívne podieľali na rozličných náboženských a spoločenských aktivitách.
Stupeň konšpiratívnosti
Tajná cirkev sa zrodila tajnými vysviackami biskupov. Tvorili ju najmä kňazi, ktorým štát odobral súhlas na vykonávanie povolania, tajne vysvätení kňazi a aj tisícky veriacich laikov.
Nosnou kostrou podzemných aktivít náboženského hnutia bola skúsenosť malých spoločenstiev, ktoré nadväzovali na niektoré tradičné formy z minulosti – ružencové spolky, tretie rehoľné rády, spoločné podujatia miništrantov. Mali v sebe stupeň konšpiratívnosti.
Bol pre nich prirodzený a samozrejmý – obmedzený počet účastníkov v jednom krúžku, kritické rešpektovanie duchovného vedenia oficiálnych aj tajných kňazov, mlčanlivosť navonok a nevyzvedanie širších súvislostí.
Okrem duchovného rozmeru, spoločenstvá pomáhali pri formovaní katolíckej inteligencie a ľudí schopných a ochotných angažovať sa v spoločnosti. V týchto spoločenstvách vyrastali neskorší tajní kňazi, dorast pre rehoľné spoločenstvá, aktivisti schopní organizovať púte, podpisové akcie a vydávať samizdaty. Celá táto činnosť bola v očiach štátu nelegálna, kontrolovaná.
Návrat z väzení
Hlavným hýbateľom podzemných aktivít, laického apoštolátu na Slovensku bol spočiatku chorvátsky exjezuita profesor Kolakovič. Pre svoju činnosť získal mnohých mladých nadšencov, ktorí pokračovali v aktivitách a v usmerňovaní vysokoškolského katolíckeho hnutia s názvom „rodina“ aj po jeho odchode.
V šesťdesiatych rokoch sa vrátili z väzení kňazi, rehoľníci aj náboženskí aktivisti z konca štyridsiatych rokov. Neboli pripustení do pastorácie, čo im zaručilo podmienky pre vierohodné účinkovanie medzi mládežou.
Po roku 1968 pod vedením biskupa Jána Chryzostoma Korca začali Vladimír Jukl a Silvester Krčméry budovať systém pastorácie vysokoškolskej mládeže v podobe malých spoločenstiev – krúžkov. Laická inteligencia s hlbokou vierou, na vysokej odbornej úrovni a s prirodzenou autoritou videla v tejto činnosti svoje poslanie. Postupne sa do podzemných aktivít zapájali jezuiti, saleziáni, kapucíni, lazaristi, či františkáni.
Príkladom boja za slobodu, fungujúcom v skrytosti, v prostredí Košíc, boli františkáni Jaroslav Brázda a Bystrík Janík. Obaja boli v decembri 1979 v NDR tajne vysvätení ako prví z františkánskych slovenských novicov, po tajnom štúdiu teológie, za kňazov.
Akcia „VÍR“
Dňa 27. apríla 1983 boli v Československu prepadnutí tajne žijúci rehoľníci františkáni a niektorí prešli vyšetrovacou väzbou. Oficiálnym dôvodom na prehliadku domov, v ktorých bývali a ich následné zaistenie, bolo podozrenie z protištátnej činnosti. Medzi nimi bola aj komunita žijúca v Prešove, v Poprade a Košiciach. U ôsmich osôb zhabali literatúru, bohoslužobné predmety, osobné veci, písacie stroje, strojopisné kópie materiálov a všetci dostali výstrahu, aby v nelegálnej činnosti nepokračovali.
V akcii „VÍR“, s podnadpisom akcia „Cyril“, zameranej na dve hlavné postavy, Cyrila Jaroslava Brázdu a Cyrila Bystríka Janíka, na „Kvetnú“ nedeľu ráno o 8. 00 hod. príslušníci Štátnej bezpečnosti prepadli košickú františkánsku komunitu. Na oboch viedla ŠTB zväzky na 3. oddelení II. Odboru Správy Štb, ktoré malo na starosti boj proti cirkvám.
Tajná bezpečnosť zaviedla na Jaroslava Brázdu presne 2. februára 1983 signálny zväzok „Experiment“, na Bystríka Janíka 19. septembra 1983 navrhli signálny zväzok „Cyril“.
Biblia aj trestný zákon
Keďže sa súdy vyhýbali porušeniu základného práva na vierovyznanie, Okresný súd v Poprade B. Janíka odsúdil v 80. rokoch na 28 mesiacov nepodmienečne za podvod. /Predsedom senátu spomínaného Okresného súdu bol v tom čase Štefan Harabin – v súčasnosti sudca najvyššieho súdu, bývalý podpredseda vlády a minister spravodlivosti. Aktuálne uvažuje o kandidatúre na prezidenta SR./
Napriek takémuto exemplárnemu potrestaniu sa tajní košickí františkáni schádzali naďalej po súkromných bytoch a popritom si zakúpili starý dom na Moravskej 62., ktorý po rekonštrukcii slúžil ako tajné centrum v rámci východného Slovenska. Samozrejme všetka aktivita nebola rozložená len na mužské rehole.
Náboženské hnutie reprezentujúce podzemnú cirkev bolo pre režim latentnou hrozbou a vo veľkej miere jeho pričinením nastali v Československu koncom roka 1989 prevratné spoločensko-politické zmeny.
„V jednom vrecku mal Bibliu, v druhom trestný zákon.“
Autor Richard Lipták niekoľko rokov pracoval ako pedagóg. Na strednom a vysokom stupni vyučoval predmety humanitného zamerania. Časť profesného života pôsobil ako redaktor v týždenníku orientovanom na hodnoty. Rád cestuje s fotoaparátom v ruke.