Ako jednoducho doma pestovať najkrajšie mäsožravé rastliny

Vlastne ani nevyzerajú krásne. Napriek tomu sa tešia mimoriadnej obľube pre ich exotický vzhľad aj spôsob výživy. Mnohých na mäsožravých rastlinách láka to, že na rozdiel od bežných izbových rastlín sa dokážu živiť aj malým hmyzom. Jednoducho ho chytia a zaživa strávia. Využívajú na to všetky spôsoby, ktoré im dopriala príroda. Sfarbenie, tvar, vôňu a dokonalé lapače.  

Mäsožravky sa tešia obľube od roku 1977 od premiéry slávneho filmu  Adéla ještě nevečeřela, ktorá najradšej večerala pri uspávanke od Mozarta. Urobila im takú reklamu ako asi nič a nikto. V normálnom živote to však takto nefunguje. Kým iné rastliny vylučujú nepríjemné látky preto, aby nepriateľa odohnali, mäsožravé rastliny to robia presne naopak. Hmyz nimi lákajú, aby si z nich mohli vytiahnuť všetko potrebné na prežitie. Niektoré druhy dokonca vedia rozložiť aj malé žabky a hlodavce.

Mäsožravé rastliny rastú všade na svete okrem Antarktídy. Dokonca aj v našich zemepisných šírkach. Milovníci biológie ich nájdu nielen na Severe, v Tatrách, na Orave či vo Fatre, ale aj v bratislavských rašeliniskách.  Biológovia zatiaľ popísali viac ako 650 druhov mäsožravých rastlín po celom svete a každý rok ich počet pribúda.

Ušetríme na hnojení

Budete možno prekvapení, ale pestovanie mäsožraviek  v domácich podmienkach je jednoduchšie ako si viete pripustiť.  

„Stačí dodržať zopár základných pravidiel a rastlina sa vám odvďačí celou svojou výnimočnosťou. Najmä hlavnú zásadu, ktorú však porušuje takmer každý. Rastlinku neunaviť. Potom už stačí len správne zalievať, udržať v teple a na svetle,“ prezrádza pre Dalito.sk záhradná expertka Michala Brabcová.

Mäsožravé rastliny pestujeme v rašeline. Zalievame tak, aby substrát nikdy nevyschol, najlepšie odstátou vodou. Mäsožravé rastliny milujú slnko. A pozor, nehnojíme ich, pretože väčšina mäsožravých rastlín aj tak rastie na pôdach chudobných na živiny.

Základná chyba

„Pasce kvetov zbytočne nedráždime, ani neprikrmujeme mŕtvym hmyzom. Rastliny to vysiľuje. Netrpia „hladom“, veď sú to rastlinky, ktoré si vystačia s fotosyntézou. Aby nám vydržala čo najdlhšie, pozor si musíme dávať najmä na deti. Nie preto, že by mäsožravé rastliny boli pre ne nebezpečné. Platí to úplne opačne. Pre rastlinky sú nebezpečné deti.

„Deti mimoriadne radi skúšajú mucholapky, ktorých sa dotýkajú aby videli, ako sa otvárajú a zatvárajú.  Mucholapka dokáže hmyz naraz zovrieť aj dvakrát či trikrát za sebou. Mimoriadne ju to však vysiľuje a keď do toho ešte vstupujú pravidelne aj deti, budúcnosť rastlinky je spečatená. Ak to preženú, začne odumierať,“ vysvetľuje dopad prílišnej zvedavosti nielen detí Michala Brabcová.

Dokonalý kvet pre deti

Mäsožravé rastliny sú výnimočné ešte aj niečím iným.

„Je to jeden z mála druhov izbových kvetín, ktoré nie sú vôbec jedovaté. Pre deti ani domácich miláčikov. Ak by ich nejakým spôsobom ohrýzli nič sa im nestane. A samozrejme mäsožravá rastlina dieťa, mačku ani papagája nezje a ani nijako im neublíži. Je to ideálna rastlina pre deti, ak ich chceme naučiť, aby sa starali o vlastné rastlinky,“ s úsmevom podtrhla ďalšiu jedinečnosť mäsožravých rastlín záhradná expertka Michala Brabcová, ktorá zosumarizovala aj základné princípy pestovania mäsožravých rastlín v bytových podmienkach. .

Hlavné zásady pestovania :

• Neustále vlhko: Najlepšie je takého rastlinky položiť do misky, kde môže byť aspoň pol centimetra stále voda tak, aby v nej rastlina neustále stála.
• Presádzanie: Presadenie závisí od toho, v ktorom ročnom období mäsožravú rastlinku kupujeme. Mäsožravá rastlina sa nepresádza preto, aby mali jej korene väčší priestor, ale pre substrát. Najlepšie do baltskej alebo bielej rašeliny, ktorá má lepšie vlastnosti ako štandardná. Ak totiž rastlinku zalievame vodou z vodovodu, substrát mení vlastnosti a mäsožravky potrebujú kyslý substrát.
• Kŕmenie: Nemusíte vykúpiť mäsiarstvo. Dokáže nachytať toľko vošiek, mušiek, mravcov a podobne, koľko potrebuje. „Často si zákazníci myslia, že ich musia nejako dokrmovať, ale nie je to pravda,“ zasmeje sa odborníčka. Ak náhodou buchnete doma po hmyze, položiť na rastlinku ju podľa odborníčky môžete. „Niektoré mäsožravé rastliny sú aj v našich podmienkach výborným lapačom ôs. Naozaj je ich schopná zachytiť niekoľko,“ dodala odborníčka.  

Hlodavec ako pochúťka

Najväčším druhom mäsožravých rastlín, ktoré dokonca rozložia aj malé hlodavce je Nepenthes (Krčiažnik). Napriek tomu, že milujú pralesy a vlhké oblasti Madagaskaru, Indonézie, Filipín, či Malajzie, nájdete ich predávať aj v našich záhradných centrách. Doma ich pestujeme  v závesných kvetináčoch. Ich krčahy nádherne voňajú, pretože budúcu korisť lákajú práve na vôňu. Ak sa to rastline podarí, obeť vlezie dnu a prepadne kalifom, z ktorého sa už nedostane a rastlina si ho rozloží v šťavách.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)