Recept od babičky: Pôvodný marhuľový džem a lekvár

Ako dieťa som každé letné prázdniny trávila u babky a dedka v Galante. Milovala som to tam, aj ich veľkú záhradu, kde nechýbalo nič. Dokonca ani vinič, ani obrovské ovocné stromy, ktoré si pamätali snáď aj prvú svetovú vojnu.

Zastavila som sa tam pri príležitosti smutnej rodinnej udalosti. Chcela som sa len pozrieť tam, kde mi vlastne už nič nepripomína, že som tam prežila najkrajšie chvíle detstva.

Z pôvodného rodinného domu už neostalo takmer nič, ani z ruží, ktoré babka tak s láskou pestovala pred domom. Z nádherného záhradného raja je už dnes iba sídlo dvoch firiem a neskutočného počtu akýchsi garáži či hál. Po obrovských stromoch neostali už ani pníky, všetko zalial betón. Bol to pre mňa smutný pohľad, ale chápem, že život a pokrok nezastavíš. Spomienky z detstva mi však lietali hlavou akoby to bolo včera. Som rada, že som sa tam zastavila.

Celkom jasne som tam v spomienkach videla obrovskú marhuľu, na ktorú nám zakázali liezť, aby sa nám niečo nestalo. Čerešne sme zvládali bez problémov, ale marhuľa bola naozaj veľká výzva. Ako veverica ju vedel pokoriť len dedko, ktorý mal na zber marhúľ takú dlhú palicu so zeleným vreckom, do ktorého sladké marhule, vďaka akýmsi „zubom“, padali ako zrelé hrušky na zem.  

Keď naša babka zavárala marhule, samozrejme sme jej nepomáhali, pretože sme ich pri odkôstkovaní zjedli viac, ako ona stihla zavariť. Robievala aj marhuľový lekvár, ktorý nám s láskou natierala na palacinky, o ktoré sme sa dokázali pobiť. Mala čo robiť, aby palacinkový deň neskončil najväčšou prázdninovou detskou vojnou. Milovala som to tam, dostala som tam presne toľko lásky, koľko som potrebovala.

V tom čase nemala „zlepšováky“ vo forme pomocníkov na zaváranie ako dnes. Teda aspoň si nepamätám, že by šiahala po rôznych prípravkoch na rýchle stuhnutie a zakonzervovanie. Takže jej ostala klasika, ktorá sa dnes teší stále väčšej obľube.

Na babku a dedka a nezabudnuteľné prázdniny u nich spomínam vždy, keď vidím letné, slnečné, zrelé a sladké marhule a ešte častejšie, keď z nich varím džem alebo lekvár. Je to pre mňa symbol leta, najmä detstva a pravých prázdnin, ktoré sa už nikdy nezopakujú. Dúfam, že také spomienky raz bude mať na nás naša vnučka, tie najkrajšie.

SUROVINY

3,5 kg marhúľ (cca 1 kg = 600 g cukru), 2,1 kg kryštálového cukru, 1 PL kyseliny citrónovej

POSTUP

Veľmi zrelé, mäkké a sladké marhule umyjeme a odkôstkujeme.

Vložíme do hrnca a zasypeme časťou cukru, opäť pridáme marhule a opäť zasypeme cukrom, opäť marhule a opäť cukor.

Hrniec necháme na chladnom mieste, aby ovocie pod vplyvom cukru pustilo šťavu.

Na druhý deň marhule trochu potlačíme akoby sme chceli urobiť „zemiakovú kašu“ a pomaly začneme ovocie za stáleho miešania zohrievať na platni až do zovretia.

Keď nám začne džem hustnúť, pridáme kyselinu citrónovú, dobre premiešame a urobíme skúšku tuhnutia. Na malý tanierik dáme trošička džemu a chvíľu počkáme či hustne. Ak nie, ešte chvíľu miešame a džem zohrievame.

Ešte horúci džem nalievame do fliaš, ktoré otočíme na vrchnák asi na 10 minút. Prevrátime späť a necháme pod dekou do druhého dňa sterilizovať.

RADA

Ak nepatríte medzi tých, čo majú radi veľké kúsky ovocia, džem jednoducho zmeňte na lekvár s hladkou konzistenciou. Stačí, ak pred zohrievaním rozmixujete marhule s cukrom ponorným mixérom.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)