Ako prežiť do volieb a nezblázniť sa (II.): O trolloch a ako na nich reagovať

ilustračné foto: Pexels

Zopakujme si, že Slovensko je znovu na vážnej križovatke a vo voľbách sa bude rozhodovať o ďalšom smerovaní našej krajiny.

Vidíme chaos, útoky, agresivitu, lži, demagógiu a mnohé ďalšie momenty, ktoré slušných ľudí znechucujú a odrádzajú. Ako prežiť do volieb a nezblázniť sa? Ako tu žiť a nevzdať to?

V predchádzajúcom článku som napísal, že kľúčom je náš vlastný postoj, spôsob, ako sa nastavíme – napríklad pri fungovaní na sociálnych sieťach, sledovaní správ, prijímaní informácií atď. Toto naše nastavenie nás potom môže sprevádzať aj týmto obdobím tak, aby sme sa ochránili pred emočným diskomfortom.

Stručne sme sa tiež venovali téme konzumovania správ a informácií. Teda ako sa orientovať v správach a informáciách, ako si vyberať ich zdroje, koľko času im venovať atď.

Nekultúrnosť vo virtuálnom svete

Teraz sa pozrieme na tému, ktorá je aktuálna vždy, no ide o fenomén, ktorý je pred voľbami omnoho intenzívnejší a cielenejší. Je to trollovanie a otázka, ako na trollov reagovať.

Každý, kto si aspoň občas pozrel diskusie na internetových fórach a sociálnych sieťach, vie, že je tam množstvo urážok, nadávania, agresívnych príspevkov, znevažovania druhých. Zodpovednosť redakcií je nepochybná, pre náš zámer je však teraz dôležitejšie položiť si otázku, ako na takéto prejavy reagovať a nenechať sa nimi strhnúť.

Pomôžeme si príspevkom psychológa Dušana Ondrušeka z publikácie Prečo ľudia veria nezmyslom (verím, že pán Ondrušek mi to nebude mať za zlé).

Táto vynikajúca publikácia je súborom textov viacerých slovenských autorov a odporúčam ju každému, kto si aspoň raz položil otázku uvedenú v názve knihy.

Ondrušek sa vo svojom texte venuje problému trollovania. Spomína napríklad experiment, keď si stovky dobrovoľníkov mali prečítať rovnaký článok a diskusiu pod ním. Do diskusie mohli pridať aj svoj komentár.

Jedna skupina dobrovoľníkov mala pod článkom diskusiu, v ktorej hneď prvý komentár bol ostrý, agresívny, útočný. V diskusii, ktorú si mohla prečítať druhá skupina, sa agresívny príspevok objavil v časovej osi až oveľa neskôr.

V prvom prípade sa diskutéri prejavovali agresívne až dvakrát častejšie než v druhom prípade. Potvrdilo sa, že ak agresívni diskutéri preniknú do diskusie dosť skoro, ovplyvnia druhých a nakazia celú diskusiu. Môže v tom byť priamo aj zámer likvidovať diskusiu.

Trollovia sú tu

V Nórsku môžete vidieť všadeprítomné figúrky trollov. Títo škriatkovia zo škandinávskych povestí sa po úspechu v hračkárskom priemysle stali kultúrnym symbolom a fenoménom.

Po nástupe internetu boli takto označení tí, čo útočia, provokujú či znevažujú druhých.

Trollovanie je teda spôsob nekultúrnej, necivilizovanej komunikácie na internete so zámerom manipulovať, škodiť či znevažovať. Alebo viesť debatu proti niekomu či na podporu niekoho. Môže byť dobrovoľné alebo organizované a objednané (platené). Objednávateľmi môžu byť politici, politické strany, či dokonca vedenie režimu (vieme o tzv. farmách trollov v Rusku, ktoré cielene pracú na podpore Putinovej propagandy).

Isteže, nie vždy je to takto cielené a zámerné, mnohí sa snažia len pútať pozornosť. Narcisticky vidia len seba, zhadzujú druhých, radi provokujú, zosmiešňujú druhých, nemajú etické hranice. Iní vidia vo virtuálnom svete príležitosť ventilovať svoj hnev, nespokojnosť, frustráciu. Samostatnú skupinu tvoria konšpirátori a šíritelia dezinformácií.

Ak takýchto vidíme „kopať“ za niektorého politika či stranu a proti niekomu, neznamená to hneď, že je najatý či platený. Je to jeho spôsob, ako brániť svoj idol. Hoci v skutočnosti je to len exhibicionizmus spoza počítača.

Títo ľudia majú pocit, že v internetovom priestore neplatia etické pravidlá a že to netreba brať vážne. O to viac, že majú pocit akejsi neviditeľnosti. Tá je silnejšia, keď sa použijú falošné účty, falošné fotky, účet bez fotky a podobne. Dušan Ondrušek to nazýva efektom toxického odbrzdenia.

Ako reagovať na nekultúrnosť a manipulácie

V čase volebnej kampane sú takéto spôsoby vyostrenejšie a manipulatívnejšie. Ako reagovať, aby sme sa chránili pred emočným diskomfortom?

Na vyššie uvedené spôsoby nereagovať vôbec alebo reakciu redukovať na minimum. Trollom nejde o diskusiu, oni len čakajú na reakciu, aby mohli stupňovať konflikt. V provokovaní, znevažovaní, urážaní a konfliktoch sa vyžívajú.

V hneve a vôbec pod vplyvom negatívnych emócií nič nepísať, nijako nereagovať. Nenechajte sa strhnúť k odplate. Ak urážky opätujete, prispievate k primitívnej komunikácii a presne to trollovia chcú. Len čakajú na nevhodnú reakciu.

Ak sa ocitnete v nekultúrnej diskusii, z psychohygienických dôvodov z nej odíďte. Ak sa dezinformácie, konšpirácie, manipulatívne či iné nekultúrne prejavy objavia pod statusmi na vašom Facebooku, vymažte ich a diskutéra zablokujte. Bude tvrdiť, že cenzurujete, ale to nie je cenzúra, je to o zodpovednosti, slušnosti a morálke.

Ak sa niektorý z vašich „priateľov“ na Facebooku začne prejavovať nejakým nekultúrnym a necivilizovaným spôsobom, prípadne šíri konšpirácie a dezinformácie, odstráňte ho spomedzi priateľov. Je to pre neho signál, že nie je u vás vítaný, pretože preferujete iné hodnoty.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)  

Môže vás zaujať: