Českí doktorandi oproti slovenským

Doktorandi v Čechách dostanú od štátu vyššie štipendiá o 41,7 %. Na Slovensku o účelovej dotácii na ich štipendiá neuvažujú vôbec. Kým v roku 2018 narástli štipendiá pre českých študentov doktorských študijných programov o viac ako 400 miliónov korún, slovenskí svoju budúcnosť na vysokých školách nevidia vôbec.

V minulom roku na českých verejných vysokých školách študovalo 23 tisíc ľudí na doktorandskom stupni. Bolo to zhruba 7,5% všetkých študentov verejných vysokých škôl. Pre nízkemu štipendiu sa však nemohli plne venovať štúdiu, pretože im nestačilo na pokrytie životných nákladov.

Na Slovensku ku koncu roku 2016 evidovali 7 404 študentov tretieho stupňa vysokoškolského štúdia, čo bolo 4,9 % študentskej populácie na vysokých školách.  Svoju kariéru však na vysokej škole neplánujú. Vyplynulo to z prvých zistení terénneho výskumu projektu To dá rozum.

Výška rozpočtu pre české vysoké školy v minulom roku ovládla vášnivá diskusia. Rozhorčenie nad financovaním vysokého školstva vyjadrili zástupcovia Českej konferencie rektorov,  doktorandi i Rada vedcov a politikov.

Na začiatku septembra minulého roka dokonca rektori vyhlásili protestný Týždeň pre vzdelanosť , ktorý mal upozorniť na podfinancovanie vysokého školstva. V tom istom čase slovenskí doktorandi riešili otázky zotrvania na vysokých školách. TU

Doteraz české Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy (MŠMT) posielalo vysokým školám na jedného doktoranda 7 500 Kč mesačne, v tomto roku  sumu zvýši na 11 250 Kč.

Predsedníčka Českej asociácie doktorandov Kateřina Cidlinská považuje aj tak navýšenie za nedostatočné. „Je to veľmi nízka čiastka na to, že sa bavíme vlastne o plate pre ľudí, ktorí vykonávajú výskumnú prácu,“ uviedla. A aj keď MŠMT dá celkovo na štipendiá doktorandov o 400 miliónov korún viac, je to menej, než sa počítalo v pôvodnom pláne, ktorý hovoril o zvýšení až na 15 000 Kč. TU

Celková suma, zo štátneho rozpočtu, určená na doktorandské štipendium sa celkovo zvýšila o 41,7% oproti minulému roku.  „Jedná sa o historicky najvyšší nárast príspevkov na štipendium. Považujem to za investíciu do budúcich vedeckých a vysokoškolských pedagógov“, uviedol český minister školstva, mládeže a telovýchovy Robert Plaga.

Česi  zvýšili aj sumu na štipendium v ​​doktorskom štúdiu o polovicu, teda z 90 tisíc na 135 tisíc českých korún ročne. Avšak konkrétnu výšku štipendií pre svojich doktorandov si stanovuje každá vysoká škola sama v štipendijnom poriadku. Prilepšiť si môžu napríklad tak, že sa zapoja do výskumných projektov.

A ako je to na Slovensku? „Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu v ostatných rokoch neposkytuje vysokým školám účelovú dotáciu na štipendiá doktorandov. Vysoké školy financujú doktorandské štipendiá z poskytnutej dotácie a z vlastných zdrojov,“ uviedol pre Dalito.sk rezort školstva.

Na Slovensku to funguje tak, že výška štipendia doktoranda, na ktorú má v dennej forme štúdia nárok, je naviazaná na platové tarify zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Aktuálne ide o 595 eur pre doktoranda pred dizertačnou skúškou a 693,5 eur po ukončení dizertačnej  skúšky. Vysoká škola síce môže poskytovať študentovi vyššie štipendium, no ministerstvo jej osobitný príspevok na doktorandské štipendiá nepridá.

Česi vylepšujú podmienky doktorandov ďalej. Od tohto roku hradí v Českej republike štát zdravotné poistenie aj doktorandom starším ako 26 rokov. Na Slovensku otázka verejného zdravotného poistenia spadá pod gesciu Ministerstva zdravotníctva. „Doktorandi v dennej forme štúdia sú za splnenia ostatných zákonných podmienok poistencami štátu, a teda si samostatne neplatia zdravotné poistenie,“ dodal rezort školstva SR.

Na financovanie doktorandských štipendií nemajú roky jednotný názor ani akademici. TU . Podmienkami doktoradov sa zaoberala aj konferencia KRECon 2017 „Mladá veda ešte žije“   a priamy prenos.  krecon-2017-primy-prenos

Taktiež si môžete prečítať komentár Jiřího Nantla alebo rozhovor s Jaroslavem Millerem .

Do budúcna MŠMT v ČR plánuje upraviť rozdelenie finančných prostriedkov na štipendiá nielen podľa počtu doktorandov, ale aj na základe ďalších kvalitatívnych kritérií. Na kvalitu bude kladený väčší dôraz aj pri hodnotení a akreditácii doktorských študijných programov.

Slovensko zatiaľ o výraznej zmene podmienok doktorandov neuvažuje.

Môže vás zaujať:

https://www.dalito.sk/vyskumu-sa-najviac-venuju-svedsko-a-rakusko-slovensko-je-na-chvoste/