Čierna realita „drahého“ hokeja, deti a rodičia rukojemníkmi klubov

Pamätám si akoby to bolo včera, akou hrdosťou nás to napĺňalo, keď nám náš klub dal podpísať papiere na registráciu syna, čím sa oficiálne stal hráčom hokejového klubu a jedným zo stovák detí patriacim klubu zaregistrovanom v SZĽH.

Dni, týždne a mesiace nám vďaka hokeju ubiehali ako voda. Denné tréningy, víkendové zápasy, letné kempy a popritom všetkom množstvo tréningov mimo klubu. Pozícia brankára v hokeji je lákavá, ale nezakomponovaná do tréningového procesu a ešte stále prevláda názor, že kedysi boli brankári samoukovia a dali to, tak to tak musí byť aj dnes.

A popri tom, ako sa nám náš voľný čas začal vymykať spod kontroly, začalo to platiť aj pre naše financie. Rýchlo sme pochopili, že názor a tvrdenia všetkých slovenských hokejových expertov, že hokej nie je až taký nákladný šport a že stojí len zopár eur, sa začal rúcať ako domček z karát.

Mesačný poplatok klubu vo výške 100 eur za dieťa vo veku 10 rokov a 70 eur za dieťa vo veku 6 rokov bol naozaj nízky v porovnaní s každoročným výdavkom na  zaobstaranie výstroje. A to hneď dvoch, jednej  brankárskej a jednej hráčskej v cene okolo  1 500 eur. Zopár víkendových turnajov nás stal každý „len“  300 eur, k tomu výjazdy na zápasy, čiže len 200 až 400 km, letné kempy okolo 350 eur na dieťa a…  Keď sme to spriemerovali, mesačne výdavky na hokeja chtivé deti, ktoré to majú ako hobby, sa vyšplhali na krásnych 450-500 eur. Podporuje nás celá rodina: babka, dedko, krstní rodičia, skrátka všetci. Na narodeniny a meniny deti dostávajú časti výstroja, hokejky, termo oblečenie.

Boli sme ochotní to prehliadať, šetriť, platiť, nevzdať to. Veď všade sa píše, že do detí treba investovať, podporovať  ich – a hlavne vydržať. A tak sme sa snažili: na striedačku s manželom sme odchádzali z práce o 14.30, keďže tréningy sa nám začínali o 16.00 a zápchy nemali pre nás pochopenie. Dennodenne, raz jeden, raz druhý, tváriac sa v práci najmä nenápadne a po večeroch dobiehajúc neodpracované hodiny.

Už to vyzeralo takmer ideálne, keď tu zrazu nová sezóna, starší syn vyradený z tímu, v ktorom hrával päť rokov. Dôvod? Syn nastúpil do školy o rok neskôr, a keďže mu zle vychádzali roky, mal smolu. V hokejových súťažiach sa berie rok dochádzky do školy a nie dátum narodenia. Zrazu sa ocitol v skupine s deťmi o rok i dva mladšími.

Nastalo trápenie, syn znechutený, stále síce hokeja chtivý, ale nie v takýchto podmienkach. Pátranie, aké sú možnosti, čo my ako rodičia vieme a môžeme spraviť, ako z tohto von. Našli sme klub, ktorý ponúkol synovi odohrať sezónu vo svojej vekovej kategórii. Tešíme sa, i keď v kútiku duše cítime, že sme si uplietli na seba bič. Syn bude pôsobiť v tíme za hranicami,  trénovať bude na Slovensku, ale už nie v domovskom klube. Ideálne, už len dostať registračku a všetko je v suchu.

Registračka.  Nuž, neverili by ste, aký to vzácny kus papiera!

Iniciujeme stretnutie v rámci materského klubu a pýtame si našu registračku. Výsledok? Po hodinovom stretnutí, na ktorom sa prebrala história pôsobenia nášho syna, klub súhlasí s uvoľnením syna, ale pod podmienkou uhradenia tzv. VÝCHOVNÉHO, ktoré podľa tabuliek SZĽH v jeho veku (11 rokov) je len 1000 eur.  Výchovné?!  Aké?! Čo je to? Neveriacky pozeráme na trénera v nádeji, že žartuje. Kto nás informoval, keď sme podpisovali papiere na registráciu, že také niečo existuje? Čo je to výchovné? Za čo máme platiť, keď hobby dieťaťa vás za 7 rokov stojí okolo  8 tisíc eur?

A tak otváram prestupový poriadok SZĽH a študujem. Už nie som len mama, taxikárka, kuchárka, poradca, lekárka, učiteľka, upratovačka, trénerka, účtovníčka, už som aj právnička. Čítam, študujem, zisťujem. Podpisom registrácie nášho syna do SZĽH sme si priložili nôž na krk. Vyplývajú nám z toho množstvá povinností, ale minimálne práva. Nie, nie som právnička, ale zdravý sedliacky rozum mi stačí na to, aby som pochopila, že sme si podpísali ortieľ.

Keďže existuje možnosť odpustenia výchovného, vypisujem maily do klubu, vysvetľujem, že sme boli podvedení, že sme zaplatili kopec peňazí, že toto už naozaj nedáme. Odpovede neprichádzajú, máme pocit, že už ani steny sa s nami nerozprávajú, keď sa zjavíme na domácom štadióne.

Máj 2019, nádejáme sa, je prestupové obdobie. Akýmsi nevysvetliteľným zázrakom klub mení rétoriku a necháva nás odísť bez zaplatenia výchovného. Ktovie prečo? Žeby obavy, že som príliš aktívny rodič a môžem vytiahnuť na svetlo veci nie veľmi lichotivé? Obava, že poviem ako to naozaj v hokejovom svete detí chodí? Netuším. Trvalo to 7 mesiacov, tŕpli sme, skúšali, čakali a začali šetriť, aby sme syna vykúpili. Nakoniec nás klub pustil len tak. Wau! Aké to šťastie. Odchádzame v tichosti z klubu, aby sa tí, od ktorých tiež pýtajú peniaze o nás nedozvedeli.

My sme po tomto všetkom mali šťastie a síce neviem prečo, ale asi jeden z hlavných dôvodov bol ten, že sme boli pripravení to nevzdať a ísť si za tým.  Poznám desiatky takých, ktorí to šťastie nemali, a ktorí keď chceli odísť z klubu, tak sa museli vykúpiť. Nie sú to desiatky ani stovky eur, hovoríme o tisícoch. Prečo kluby pri ponuke registrácie dieťaťa do klubu neinformujú rodičov, čo tá vytúžená REGISTRAČKA obnáša? Kto na tom profituje? Aký to má význam?

Otázok veľa, odpoveď žiadna. Snáď raz sa dožijeme, že hokejové deti a ich rodičia nebudú rukojemníkmi klubov a budú môcť tento šport robiť s láskou a pre radosť.

Skladám klobúk dolu pred všetkými trénermi, ktorí robia svoju prácu profesionálne, ktorí robia túto prácu lebo ju milujú, lebo chcú deťom odovzdať svoje maximum, lebo nehľadia na to, kto z akých pomerov pochádza. A hanba všetkým tým, ktorí sa na verejnosti hrdia ako pracujú na pozdvihnutí slovenského hokeja a pritom v tichosti si z toho spravili business a plnia si vrecka na úkor nás rodičov a detí.

PS: Prikladám tabuľku SZĽH a link, ktorý by si mali prečítať všetci tí, ktorí sa rozhodnú podpísať papier menom REGISTRAČKA.

3.1. Výška výchovného je stanovená nasledovne:

Kategória Suma

1. ročník ( 7. rokov ) 0,- eur

2. ročník ( 8 rokov ) 0,- eur

3. ročník ( 9 rokov ) 400,- eur

4. ročník ( 10 rokov ) 800,- eur

5 ročník ( 11 rokov ) 1000,- eur

6. ročník ( 12 rokov ) 1200,- eur

7. ročník ( 13 rokov ) 1400,- eur

8 ročník ( 14 rokov ) 1600,- eur

Kadet 2000,- eur

Dorast

1. ročník 2500,- eur

2. ročník 3000,- eur

Junior 1. ročník 3600,- eur

2. ročník 4200,- eur

Senior nad 21 r do 23 r/do uzavretia prvej zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu 4900,- eur

Ženy od 16 r./alebo od doby keď začne hrať za ženy 1500,- eur

3.2. Na účely vysporiadania výchovného medzi novým a starým klubom sa sumy nesčítavajú.

3.3. Výchovné sa uhrádza do dovŕšenia 23 rokov veku hokejistu, ak hráč neuzavrie skôr svoju prvú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu.

Autorka: Mgr. Zuzana Hajeková, hokejová mama