Stĺpčeky

Dcéra sa na Slovensko nevráti

V novembri si vždy spomeniem aj na to, čo pred 28 rokmi písali ľudia tváram revolúcie (dnes by ich bulvár nazval celebritami). Bola som vtedy revolučne naladená vysokoškoláčka a s kamarátkou sme sa chceli aktívne zapojiť do revolučného diania. V Koordinačnom centre VPN  nám dali  za úlohu otvárať, čítať a archivovať listy adresované  tribúnom revolúcie, ktorí sa v Novembri ʻ89 prihovárali desaťtisícom ľudí  na preplnenom námestí SNP v Bratislave.

Jedna z nás otvárala  a triedila listy písané Jánovi  Budajovi, druhá listy určené Milanovi Kňažkovi. Boli ich stovky a prichádzali z celého Slovenska. Nosili nám ich vo veľkých igelitových vreciach. Boli v nich slová povzbudzujúce, oslavné, ale aj hanlivé, plné zloby a odsúdenia. Tie prišli  väčšinou bez podpisu. Plnú adresu s menom uviedli vždy pisatelia, ktorí prosili o finančnú pomoc. Tých bolo možno najviac. Všetky listy sme vzorne zakladali − až na jeden anonymný. Veľmi smrdel. Bolo v ňom zabalené ho… Nuž, ohlasy na revolúciu bývajú naozaj rôzne.

Neskôr, už ako redaktorka zahraničného spravodajstva, som zažila aj ďalšie revolúcie. Hovorilo sa im farebné. Napríklad tá Buldozérová v Srbsku mi veľmi pripomínala našu Nežnú. V Belehrade som vtedy (r. 2000) nakrúcala rozhovory s revolúciou nadšenými  študentmi. Hovorili o vydarenom generálnom štrajku, ktorý pomáhali zorganizovať. Presne tak, ako kedysi my.


I keď sa objavovali informácie, že pád totality u nás zorganizovala ŠTB a študenti boli len zmanipulovaní, bola som rada, že žijem s rodinou  v demokratickom a slobodnom štáte. Dcére, keď trochu vyrástla a pozerala v televízii archívne zábery z Novembra ʻ89,  som pripomínala, že ten ostnatý drôt na hranici sme odstránili  my, vtedajší študenti a aj vďaka nám môže spoznávať svet. Nechápala, o čom hovorím. Nezažila totalitný režim.

Dcéra vyrástla, študuje v zahraničí  v záverečnom ročníku a neplánuje sa vrátiť domov. Podobne rozmýšľajú aj jej kamaráti. Sú väčšinou na prestížnych zahraničných univerzitách a takmer nikto z nich nechce prísť naspäť na Slovensko. Prečo? Neštrngala som predsa kľúčmi preto, aby mi moje už dospelé dieťa oznámilo, že radšej ostane v zahraničí, pretože tu nevidí perspektívu aj napriek optimistickým štatistikám o hospodárskom raste a nízkej miere nezamestnanosti. Viem, sloboda je aj možnosť výberu. A ja sa pýtam, kde som spravila chybu vo výchove…


Komentáre (1)
  1. Avatar Vlaha píše:

    Je tiež zaujímavè, čo tváre revolùcie hovorili v 89-tom ĺuďom: http://v-hano.webnode.sk/news/k-28-vyrociu-neznej-revolucie/

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *