Deti, že sa nehanbíte!
Pracujete celý život. Nepýtate, nestážujete sa, skôr pomáhate, bojujete, pracujete, že ani neoddychujete a hlavne vychovávate milované deti, pre ktoré urobíte maximum. Ste im vzorom čestného človeka. Urobíte všetko, aby ste ich do sveta vypustili múdre aj vzdelané, rozhľadené aj priebojné. Hrdé, ale slušné, ochotné pomôcť tým, ktorí to naozaj potrebujú.
Počas prijímacieho obdobia prebdiete s nimi noci, či sa na univerzitu dostanú a či nie. Čo ak a čo potom… Trpíte s nimi aj sa radujete. Popritom zabudnete, že to už nie sú deti, ale dospelí, ktorí už majú nárok samostatne žiť. Ale čo je to samostatne? Doba sa zmenila a to, čo kedysi bolo nepredstaviteľné sa dnes objavuje v mnohých rodinách. Stačí oslava prijatia na vysokú školu s kamarátmi a všetko je inak.
Zákonná vyživovacia povinnosť
„Je vašou zákonnou povinnosťou vyživovať ma až do konca štúdia!“ zaznieva dnes v niektorých rodinách. Niekde si pomýlené deti v lepšom prípade pýtajú len prídavky na dieťa, inde stovky eur. Však odchádza z domu do podnájmu, aj keď môže ďalej bývať u rodičov, tak ma predsa „musia“ živoť! „Musíte mi na nájom zo zákona prispievať, však ešte študujem! Máte voči mne stále vyživovaciu povinnosť!“
Máte dobrý pocit, že ste vychovali schopné samostatné dieťa, zároveň si kladiete otázku, kde ste urobili chybu? Naozaj je to tým, že ste ho podporovali vo všetkom a dali mu maximum, ktoré ste si mohli dovoliť? Kde sme urobili chybu? Pýtajú sa mnohí rodičia.
Prijatie na vysokú školu akoby bolo certifikátom dospelosti. Možno aj áno, ale skutočne dospelé dieťa sa takto nespráva. Kedysi tomu hovorili úcta k rodičom (samozrejme nie akýchkoľvek tyranov). Dieťa, ktoré má kde bývať a aj tak sa rozhodne odísť do podnájmu s priateľmi peniaze na nový život od rodičov predsa nepýta! Že prídavky 60 eur je málo? Tak prijmem za svoj život absolútnu zodpovednosť, zdvihnem ten študentský zadok a začnem popri škole brigádovať, keď tak teda potrebujem vyletieť z hniezda. Však si nastavme zrkadlo. Nie je u nás veľa vysokých škôl, ktoré nezvládnú popri práci.
Drankajúci zombíci
Je smutné, ako sa niektorí mladí dokážu z poobedia do rána zmeniť na drankajúcich zombíkov túžiacich po slobode, ale bez zodpovednosti. Rodič daj! Ako pri „premúdrených“ debatách s rovesníkmi razom zabudnú na vštepované hodnoty, však oni na to s kamarátmi prišli! Rodičia sú predsa zo zákona povinní ich počas štúdia „vyživovať“! Tak hor sa do podnájmu! Však rodičia to „musia“ zaplatiť.
Viem, je to už klišé, ale jednoducho je to tak. Sloboda a demokracia je v prvom rade o zodpovednosti. „Chcem bývať sám-sama,“ oznámili niektoré deti v týchto dňoch rodičom. „Je vašou povinnosťou zo zákona sa o mňa starať aj ďalej. Stačí, ak mi mesačne budete na podnájom prispievať 500 eur. Ak tak neurobíte, budem vás žalovať,“ zaznelo v obývačke. Rodičom roztrhlo srdce.
Že sa nehanbia
Zďaleka nejde o jediný príbeh. Tak mi napadlo, či to už niektorí mladí nepreháňajú s tými svojimi právami a či náhodou im nenapadlo, že milujúcich rodičov tým zrania viac ako by im zacvaklo. Tak len, aby vedeli, že raz budú mať pravdepodobne aj oni svoje deti a spomenú si… A príjemné to nebude.
Môžete vinu zvaliť na milujúcich rodičov, lebo „však deťom dali všetko“. A možno aj nedali, len deti vyrastajú v spoločnosti, ktorá demokraciu nepochopila ani po viac ako tridsiatich rokoch. Demokracia sa nám vymyká z rúk. Cestovala okolo nás prirýchlo. Len nás zachytila a my sme si z nej počas desaťročí stihli odtrhnúť len čerešničky. Ale takto to nefunguje.
Práva so zodpovednosťou
Volíme si politikov, ktorí zaviedli rovnostárstvo tak, že momentálne sme krajina s najvyšším rovnostárstvom z krajín únie. A rozdávajú ďalej a my natŕčame stále viac. A vidia to naše deti. Na každom kroku, za každým kútom. A čo si myslíte? Dokedy na to aj rodičia vysokoškolákov budú vládať zarábať, lebo však „ja mám na to právo a je to vaša povinnosť!“?
Spamätajte sa milé detí, lebo raz sa za to budete nesmierne hanbiť. Ak máte pocit, že vám patrí svet a máte iba práva, tak prosím nezabúdajte aj na to, čo vám vštepovali vaši rodičia. Že v prvom rade máte povinnosti! A vašou povinnosťou je, ak chcem vyletieť z hniezda aj keď nemusím, tak si na to preboha nepýtam od rodičov! Fakt sa za to ani trošku nehanbíte?
(Ak vás tento komentár zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)