Dobre si rozmyslite či požiadate o vyšší plat

ilustračné foto : Aram Saloyan / Shutterstock
DALITO -
  • Vyšší plat – dvakrát vyššie nároky
  • Je takmer jedno koľko zarábame
  • Stojí to za to?

V titulku nie je chyba. Internet a médiá sú plné rád, ako správne požiadať o zvýšenie platu. Lenže, ruku na srdce a skúste si odpovedať úprimne: dali by ste do práce viac energie, keby váš plat porástol nahor? Výskumy totižto naznačujú, že nie.

Adekvátny plat a mzdové podmienky sú stále najdôležitejším kritériom pri výbere zamestnávateľa. Avšak už pri spojení nástupný plat vzniká u uchádzačov očakávanie a u zamestnávateľov záväzok, ktoré následne vedú k vyjednávaniu o platových podmienkach. Medzi vedcami aj medzi zamestnávateľmi panujú rozličné názory na to, do akej miery má zvýšenie platu význam na udržanie pracovného výkonu a spokojnosti.

Práve finančné ohodnotenie práce zamestnanca býva nielen motívom pre výber vhodnej pracovnej ponuky, ale aj príčinou odchodu zo zamestnania. Obzvlášť v dobe, ktorá praje job hoppingu či quiet quittingu, dokáže motivačná zložka platu či bonusový systém prilákať do firiem dokonca aj pracovníkov z konkurenčných spoločností. Ani nadštandardný plat však nie je zárukou toho, že s ním budete dlhodobo spokojní. 

Vyšší plat – dvakrát vyššie nároky

V prvom rade je dôležité poznamenať, že pracovný výkon nerastie v priamej úmere so spokojnosťou v práci. Spokojnsoť v práci zase nemusí znamenať, že je čas žiadať o zvýšenie platu. Výskum konzultačnej spoločnosti WorkWise z roku 2019 a o rok skôr výskum profesorov z Univerzity v Purdue poukázali na to, že spokojnosť s prácou klesá po dosiahnutí ročného zárobku nad 80 000 €.

No aj bez toho, aby ste mali až taký vysoký zárobok, sa vám môže stať, že pri zvýšení platu začnete preberať viac pracovných úloh a väčšiu zodpovednosť. Ktoré môžu spôsobiť prepracovanosť a viesť k demotivácii z práce. Pokiaľ však k tomuto stavu dôjde, vedzte, že príčinou je v prvom rade váš zamestnávateľ. Ten vám totižto správne nenastavil hodnotový rebríček. Pracovná spokojnosť by sa totižto mala sústreďovať na viac aspektov, než len na zvyšovanie platu, obzvlášť za predpokladu, že aj nástupná mzda zodpovedá priemernému platu v danom odbore a teda je férovo ohodnotená.

Omnoho dôležitejšie je v rámci postupnosti poskytnúť zamestnancom pocit, že majú dostatok peňazí na uspokojenie základných potrieb a že sa môžu na pracovisku cítiť bezpečne, bez obáv zo psychického nátlaku či pracovného stresu. Dôležitá je aj istota, že platy budú vyplácané v ideálne rovnakom termíne a každý mesiac. Pokiaľ sa tieto dva stupne odignorujú, ani ten najštedrejší finančný bonus nedokáže dlhodobo uspokojiť a naplniť zamestnanecké potreby. Zvýšenie platu je však pascou aj kvôli inému dôvodu, než je nárast zodpovednosti. 

Je takmer jedno, koľko zarábame

S nárazovou odmenou sa dostavujú pocity šťastia, vďačnosti a súčasne prekvapenia. Pri pravidelnej odmene, dokonca aj po zvýšení platu, však začína vznikať návyk, ktorý vplýva na naše správanie a zmenu v životnom štýle. Zaujímavosťou je, že tento návyk, respektíve reakcia na nové okolnosti, prebieha v ktorejkoľvek ekonomickej triede, je totiž prirodzená. 

Viac sa dočítate v článku Zvýšenie platu zlepšuje pracovný výkon minimálne. Dobre si rozmyslite, či žiadať o viac peňazí [pracuj.sk]

Môže vás zaujať: