3 odpovede

Firmy, ktoré zverejňujú platy, majú viac a lepších uchádzačov

Andrej Winter sa snaží zlepšiť fungovanie na trhu práce. S kolegami sa usilujú meniť to, čo na trhu práce prestáva fungovať. Digitalizujú, zefektívňujú a vnášajú moderné technológie do oblasti získavania ľudí.

Kedy sa na Slovensku zmení to, že ak nieto pošle svoje CV so záujmom o prácu, tak mu aspoň slušne odpovedia v zmysle, že ďakujú za záujem. 

Nemyslím si, že sa to niekedy v blízkej dobe zmení. Je to zložitejší fenomén, ktorý skúmame už dlhšiu dobu. V trochu širšom zmysle slova, my sme sa zamerali na spätnú väzbu na zaslaný životopis všeobecne, ktorú dnes väčšina firiem nedáva. Prečo sa to tak skoro nezmení má viacero rovín, no mňa najviac fascinuje tá psychologická. Ukázalo sa totiž, že my ľudia nie sme stavaní na negatívnu spätnú väzbu a spätná väzba na životopis je v drvivej väčšine tá nelichotivá. Keďže životopisov môžete dostať aj povedzme stovku, no potrebujete iba jedného zamestnanca, tak tým zvyšným 99 musíte povedať „sorry“. A teda chápem, že sa do toho firmám nechce, pretože to vyvoláva veľa negatívnych emócií a skrýva sa za tým tzv. „Messenger effect“. Ten hovorí o tom, že ľudia nemáme radi tých ľudí, ktorí nám nosia zlé správy, hoc by boli aj pre nás užitočné. Najlepším príkladom bol posol, ktorý došiel kráľovi oznámiť, že prehrali vojnu. Napriek tomu, že to bol len poslom a vojny sa vôbec nezúčastnil, tak ho dal kráľ okamžite zabiť. Kráľ vo svojej hlave neuniesol frustráciu, ktorú si zosobnil s poslom, ktorý mu ju v danej chvíli spôsobil. Na rovnakom princípe dostávajú hlásatelia počasia vyhrážky smrťou od divákov, ktorým napr. „pokazili zlým počasím dovolenku“. Nechcem samozrejme ospravedlňovať ľudí, ktorí nezvládnu svoju frustráciu, no skôr poukázať na to, že tú negatívnu emóciu zažívajú všetci zamietnutí uchádzači a každý sa s ňou inak vysporiada. A keďže sa jedná o naozaj veľkú skupinu ľudí, tak nám to prišlo ako dostatočne ambiciózny problém na riešenie. Preto sme pristúpili k dvom dôležitým krokom. Presadili sme u všetkých našich firemných klientov, aby každého zamietnutého uchádzača ohodnotili aspoň na 5 hviezdičkovej škále. A povedali sme si, že túto spätnú väzbu budeme posielať my, aby sme celú negatívnu emóciu posla zlých správ preniesli na nás. Veríme, že vďaka tomu budeme vedieť túto negatívnu emóciu zmierňovať a viesť ju lepším procesom. A dnes sa už môžeme pochváliť prvými výsledkami. Napr. každý uchádzač hneď po poslaní životopisu vidí svoj report k danej ponuke, kde mu ukážeme koľko dní zvyčajne trvá danej firme kým prečíta životopis a tiež kým pošle na neho spätnú väzbu. Vďaka tomu mu odbúrame strach z neistoty, či alebo kedy sa mu z danej firmy ozvú. Tiež mu ukážeme štatistiku aké je zvyčajné hodnotenie, aby sme mu nastavili správne očakávania. Keď firma zamietne uchádzača v našom systéme, tak nasledujúci deň ráno posielame spätnú väzbu uchádzačovi a robíme to zámerne, aby nešiel zaspávať s negatívnou informáciou, ale aby mal celý deň na jej spracovanie. A spolu so zamietnutím mu ukážeme ďalšie ponuky, o ktoré by sa mohol uchádzať a to z toho dôvodu, aby sme odvrátili jeho myseľ na to pozitívne, čo by mohlo prísť. A pozitívna myseľ je základom každého hľadania práce.


Naopak, firma zareaguje na CV, dohodne si termín a záujemca bez akéhokoľvek ospravedlnenia nepríde.

Tento fenomén sa objavuje čoraz častejšie. Súvisí to, podľa mňa, so sebavedomím uchádzačov, ktorí sú si istí, že hoc aj jednu príležitosť zahodia, tak pracovný trh im ponúkne iné. Aj v tejto oblasti nám môže pomôcť technológia. Na jeseň sme začali merať a analyzovať správanie sa uchádzačov, už na jar nám prvé výsledky prezradia, ako sa s tým dá popasovať.

Firmy hlásia aj nereálne požiadavky záujemcov. Najmä absolventi, ktorí ešte nič nedokázali, žiadajú nástupný plat, aký nemá ani majiteľ. Bude tento trend pokračovať?

Za toto si podľa mňa môžu firmy samy. Odkiaľ má mladý človek vedieť, aký plat je primeraný, ak predtým ešte nikde nepracoval a väčšina firiem ho v inzeráte nezverejní?  Predstavy mladého človeka sú často formované pracujúcimi spolužiakmi na škole,  ktorí sa zväčša chvália a preháňajú. Trend vysokých očakávaní bude pokračovať dovtedy, kým firmy nezačnú zverejňovať mzdy, tak ako v zahraničí.  Z našich analýz vyplynulo, že tie, ktoré zverejňujú mzdu, získavajú viac a kvalitnejších  uchádzačov. Takže na ťahu sú firmy.



Komentáre (1)

    Vaša reakcia

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *