„Ja mám len dve životné fázy – nemám na botox čas alebo nemám na botox prachy“
Keď prelomíte 50-tku, už sa vám nechcú ani počúvať klepy v zamestnaní. A keď ste normálni, neberiete sa už ani vážne. Aj tak vás už nikto vážne neberie, vraj ste už do starého železa. A vlastne je to aj fajn, aspoň vás už nikto neotravuje. Skúšate si konečne užívať život so všetkým čo priniesol a ešte prinesie. Aj ten čas strávený bezcenným tliachanim „múdrostí“ na sociálnych sieťach zredukujete na minimum a už sa vám nechce ani tie fotografie „šťastnej rodiny“ zverejňovať. Už sa vám dokonca nechce ani fotiť, lebo by ste sa museli namaľovať.
Skôr využívate správy na neformálnu komunikáciu s blízkymi, pred ktorými sa na nič nemusíte hrať. A vtedy je to najmilšie, najúprimnejšie a najnormálnejšie. Samozrejme témy o chorobách pribúdajú, aj nadávky, ale ak sa neberiete príliš vážne, s humorom zvládnete aj to. Vlastne všetky životné trampoty, lebo by ste sa inak zbláznili. Z toho tlaku na krásu, dokonalosť a nekonečného „posúvania vpred“. Aj tak svet už patrí len mladým. No už aj ten Matovič prestal trepať o ženičkách a starenkách…
Stále viac začnete zbožňovať bezprostrednosť so všetkým čo k nej patrí. Najmä ľudí, ktorí si v živote zažili veci, ktoré nechcete zažiť a naopak. Každého, kto vás vie rozosmiať a na nič sa nehrá tak, že od smiechu oprskáte obrazovku. A keď k tomu niekto pridá štipku sarkazmu, nie je to už zabitý čas za klávesnicou. Lebo dnešné päťdesiatničky, to už zďaleka nie sú žiadne „babky“ ako kedysi. Neveríte? Pred víkendom zo správ dvoch upachtených päťdesiatničiek, ktoré už majú všetko v paži, ale ešte sa stále musia obracať:
„Našli mi ďalšiu diagnózu. Kokso, už mi nestačí ani tá nádobka na lieky pre storočných ľudí…. Zasa čakám na výsledky patológie….
Pomóóóóóóóc! Ďalšia diagnóza? Nestraš! Strašne silno budem držať palce, nech je to dobré!
Skrátene, ja som jedno chúďa, ktoré doplatilo na povrchnosť slovenského zdravotníctva a detstvo v socializme, keď rodičia radšej stáli na mandarínky, akoby ma zobrali k lekárovi. Nenávidím tieto čakania na patológiu!
Silno držím palce, nech to nie je nič vážne.
Je toho veľa a stále, som z toho unavená, a aj už fakt uboľavená. Ale dali mi nejaké lieky, len tam zasa každé 4 týždne kontrola pečene, lebo že ju ničia.
No moment! To už nebudeš môcť piť?! No zbohom! Akože pečeň máš ešte ok, tak vyskúšame zničiť aj ju? Ale chápem, nepomôžeš si od bolesti inak ako liekmi. Pečeň musí pochopiť, že musí bojovať s tebou a vydržať! To máš aj z tých dospelých detí. Je to des s tými tvrdohlavými dospelými a zamilovanými deckami. No je to fakt des, keď deti zabudnú odkiaľ vyleteli. To treba len prežiť. Vyderžaj pianer! Ja stále verím, že sa dieťa preberie, len povedzme všetkým našim orgánom nech to dovtedy vydržia. Lebo teda peceň botoxom nespravíš. Ach jaj, deti konečne fuč, ale nastúpia ich “srandy”, ktoré si vytvorili samé, potom naše zdravie a rodičia, ani botox ti nepomôže!
A ty sa máš ako?
Opatrujem rodičov po operáciách, nakupujem a varím pre dve domácnosti, do toho dve roboty. Mam 5 kg navyše a vyzerám ako starena a teda nie je to len tým, že všetky moje kolegyne majú botox. Už dokonca aj kolegovia. Kurnik, ja mám len dve životné fázy – nemám na botox čas alebo nemám na botox prachy. Ale inak pohodááááá.
Ďakujem osudu, že som ťa stretla. Narodila si sa s vtipným črevom aj v ťažkých chvíľach, to hockto nemá takú vymoženosť, plakať cez smiech.
Už sa teším na deň, keď rodičia odhodia barle a pôjdeme spolu na kafčo. Možno s nimi pôjdem aj do kúpeľov na liečenie. A zbalím si tam nejakého 70 ročného Mohameda a budem jeho sugar baby.
Nechcem ti brat ilúzie, ale my dve už nikdy nebudeme sugar baby, možno tak suchar baby.
To je fakt. Ale pre 70 ročného páprdu vždy môžeme byť ešte mladé kamky. Ach, ja takto vlastne môžem žartovať len s tebou aj o botoxe. Inak by som nemala žiadne kamošky.
Moment! Pozor! Ty ešte nevieš, že kamošky neexistujú?! V prúsere aj vážnom ti aj tak nikto nepomôže. Dobre, občas by sa niekto našiel.
Ja som typ, že v prúsere sa tak či tak uzatváram, ja mám kamošky na to, nech nechodím sama na mojito.
Ty si už tuším čistá troska.
Ani nevieš aká! Mňa pánbožko tresce aj tak, že z akéhokoľvek alkoholu mam srajdu. Ja ani chlastať nemôžem! Zisti, čo je to za diagnózu. Či vlastne čistá troska je asi tiež samotná diagnóza? Či? Kua…
No, to skôr vyzerá na histamín… Skús víno bez histamínu.
Konečne nejaké šťastie v 50-tke. To je fakt fajn vypiť fľašu vína a zistiť ako si na tom so zdravím! To je celkom fajn lekárske testovanie!
Kašli na to, je to aj tak trápna diagnóza. Tú majú dnes všetci, tak ju ignorujem aj ja a radšej presedím na vecku. Žijeme len raz a my sme už dávno za polovicou. Pošlem ti link na objednávku vína bez histamínu. Vyskúšaj! Skús fakt aspoň jednu fľašu vypiť a uvidíš definitívne.
Ale ty si asi fakt kamoška, ostatní mi len povedia – no tak proste nepi!
Ešte, že tie životné prúsery tak s nadhľadom zvládame.
A máme inú možnosť?
Nemáme, inak ja by som tak nahlas vrešťala, až by ma do Tatier bolo počuť… Ale neva, čo už, ako hovorí môj manžel, tri mercedesy ti šťastie neprinesú, ale radosť preveľkú áno.
Lepšie ako drôtom do oka. Ja mám zasa celulitídu ako prasa.
Ser na ňu! ….. Prepáč, odbehla som. Vypisuje zasa Remišová, že žiada okamžité dofinancovanie pedagogických asistentov učiteľov pre 1. ročníky ZŠ…
To je strašná otravná baba. Otravovať spoločnosť bude furt. Nemám grcacieho smajlíka… Kam sa chystáte cez víkend?
Ideme na samozber jahôd. Veľmi sa teším, zasa za deň zožeriem iba ja dve kilá a nič nepriberiem. Po 50-tke je to hrozné. Zjem lieskový orech a priberiem kilo!
Ako to robíš, že zožerieš dve kilá jahôd za deň a nepriberieš? Ja priberiem aj z toho, že ty mi napíšeš o jahodách. Život po 50-tke je strašne nespravodlivý!
A ako robota?
Dávam to pritom všetkom LTT. 10 hodín denne ma dosť ubíja, ale iná možnosť nie je. Je toho veľa a už som stará, bez šťavy.
Mi hovor! Strašne cítim ako novinky ťažšie spracovávam. A tie mladé mrchy miesto toho, aby to využili, že stíhajú lepšie, radšej ohovárajú. Ale inak práca snov! Konečne až do dôchodku, ak sa nejakého vôbec dožijeme.
Oveľa mladší ako my dnes kolabujú v práci za 1000 eur. Tak som vlastne happy, že som ešte neskolabovala za oveľa viac.
U nás pokoj, nosia nás našťastie na rukách, ale faktom je, že u nás sa nestíha chodiť ani na záchod, ale zasa to patrične ocenia.
Dobre, ale už stačí, lebo ti začnem aj tie vredy závidieť! Však nezabúdaj, že som Slovenka! Tak krásny víkend! Idem sa normálne plesknúť s knihou do postele. Dávaj na seba pozor a daj vedieť výsledky biopsie!
Kurnik, objednaj si to víno konečne rovno z postele!
Objednám!!!“
… Takže tak, neberte sa príliš vážne, krásny víkend priatelia!
Autor Mullerovie: Pod týmto pseudonymom zverejňuje redakcia Dalito.sk názory autorov, ktorí z objektívnych dôvodov nemôžu verejne písať pod vlastným menom.
(Ak vás tento komentár zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)