Kafkove poviedky v novom vydaní. O živote, smrti, slobode i duchovnej chudobe
Jeden z najvýznamnejších prozaikov svetovej literatúry v 20.storočí. Majster vo využívaní metafor a symbolov, ktorými vedel skvele popísať súčasný svet. Izolovanosť, vyradenie zo života, chýbajúca spolupatričnosť… Franz Kafka zomrel takmer pred 100 rokmi (v júni 1924), no dodnes sa číta a vydáva. Jeho diela sú totiž nadčasové a majú stále čo povedať. Príkladom je aj Premena a iné poviedky, ktoré práve vyšli.
Kniha obsahuje poviedky Ortieľ, Premena, V trestaneckej kolónii či Umelec v hladovaní. Stále patria k najčítanejším krátkym textom minulého storočia.
V Ortieli nájdete zhutnený obraz autorovho konfliktu s otcom, ako aj začiatok jeho vzťahu k Felice Bauerovej.
Prvá veta v najdlhšej spomedzi Kafkových poviedok, v Premene, je sama osebe aforizmom či parabolou a jej koniec: „sa v posteli premenil na príšerného chrobáka“ poskytuje dodnes veľa možností na interpretáciu. Otcova strata pozície ako hlavy rodiny vedie akoby zákonite k degradácii syna na škodlivý hmyz, ktorý treba odstrániť…
Príbeh sa začína vtedy, keď sa Gregor Samsa jedného rána zobudí a zistí, že sa premenil na hmyz. Gregor je obchodný cestujúci a o piatej mu ide vlak. Je už trištvrte na sedem, a preto sa snaží vstať z postele, ale nedarí sa mu to, pretože namiesto rúk s lakťami má len veľa malých nožičiek. Otec, matka a sestra sa o neho boja, chcú vedieť, čo sa mu stalo a prečo nešiel do práce. O štvrť na osem prichádza do ich bytu prokurista – Gregorov nadriadený, aby zistil, čo sa deje…
Príbeh neľudského správania k odsúdencom. To je poviedka V trestaneckej kolónii, ktorá má síce spravodlivé vyústenie, ale vnímame ho najmä ako Kafkovo odmietavé gesto voči vojne, ľudskému utrpeniu, rovnako ako príbeh hladujúceho umelca chápeme ako autorovo odmietnutie života založeného na konvenciách, na konzumácii právd ponúkaných inými. Ako vraví protagonista tejto poviedky: „Musím hladovať, nemôžem inak. (…) pretože som nenašiel jedlo, ktoré mi chutí“.
A napokon Umelec v hladovaní, príbeh o umelcovi, ktorý prežíva úpadok vo svojej profesii. Ide o typický kafskovský pohľad, kedy je jednotlivec marginalizovaný a prenasledovaný spoločnosťou. Je to poviedka o smrti, umení, izolácii a askéze, o duchovnej chudobe, márnivosti, ale aj skazenosti medziľudských vzťahov.
(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)