Karol IV. položil pred 665 rokmi základný kameň Karlovho mosta. O presnom dátume a čase rozhodol výpočet kráľovských astrológov
Ide o jednu z najvýznamnejších, najznámejších i najnavštevovanejších pražských pamiatok, ktorá je jednou z neodmysliteľných dominánt Prahy. Je ňou Karlov most, po kamennom moste v Písku druhý najstarší most v Českej republike a najstarší pražský most.
Do druhej polovice 19. storočia sa mu hovorilo Kamenný alebo Pražský most. Názov Karlov most sa vžil až od roku 1870, pričom o zmenu názvu sa zaslúžil český novinár a básnik Karel Havlíček Borovský. V sobotu 9. júla uplynie 665 rokov odvtedy, kedy bol položený jeho základný kameň.
Prvý drevený most viedol ponad Vltavu už v 10. storočí. Stál na pôvodnom mieste, ako dnes Karlov most ale, keďže ho pravidelne poškodzovali povodne nechal český kráľ Vladislav II. postaviť okolo roku 1170 kamenný most. Pomenovanie dostal podľa panovníkovej manželky Judity Durínskej. Práve ona sa totiž stala iniciátorkou a patrónkou mosta, ktorý bol prvým kamenným mostom nielen v Prahe, ale aj v českých krajinách. Aj Juditin most však na jar roku 1342 zničili topiace sa ľady.
Stavba nového mosta sa začala na príkaz kráľa Karola IV. Základný kameň položil 9. júla 1357 o 5.31 h. Dátum i čas nebol vybraný náhodou. Rozhodol o ňom výpočet kráľovských astrológov, pretože v 14. storočí bolo samozrejmosťou, že mimoriadne dôležité stavby sa zostavovali na základe horoskopu. Keď totiž zapíšeme čísla spôsobom 1 3 5 7 (rok) 9 (deň) 7 (mesiac) a 5 3 1 (čas), vytvorí sa vzostupná a zostupná stupnica, na ktorej vrchu je číslo 9.
Riadením stavby bol poverený majster Petr Parléř. Most bol ale dokončený až po jeho smrti (staviteľ zomrel 13. júla 1399) začiatkom 15. storočia – v roku 1402. Je postavený z pieskovcových kvádrov, tvorí ho 16 oblúkov a po obidvoch stranách je opevnený vežami – Malostranskou mostnou vežou a Staromestskou mostnou vežou. Dĺžkou takmer 516 metrov a šírkou deväť a pol metra patril medzi najmohutnejšie mostné stavby svojej doby.
Ťažkej skúške vystavila most v lete 1432 ničivá povodeň, ktorá strhla päť pilierov. Třeboňská kronika zachytila tieto okamihy nasledovne: “Most Většího Města pražského bol pretrhnutý v piatich hlavách.”
Na Karlovom moste je rozmiestnených 30 sôch a súsoší, väčšina z nich pochádza z obdobia 1706 až 1714. Najstaršou, dodnes stojacou sochou v pôvodnej podobe je socha sv. Jana Nepomuckého z roku 1683, ako posledné bolo v roku 1928 na moste umiestnené súsošie sv. Cyrila a Metoda. Jedine socha sv. Jana Nepomuckého je z bronzu, všetky ostatné sú zhotovené z kameňa.
Olejové lucerny začali most osvetľovať v roku 1723 a schodisko na Kampu bolo postavené v roku 1844 na mieste starých schodov z roku 1785.
Až do roku 1841, kedy dostavali most cisára Františka I., bol Karlov most jediným komunikačným spojením cez Vltavu v Prahe. O dvadsať rokov skôr, v roku 1821, viedla zo Staromestského námestia cez Karlov most na Malostranské námestie cesta prvého konského omnibusu. V roku 1883 ju nahradila konská železnica, ktorú vystriedala v roku 1905 elektrická dráha.
Ťažké vozne ale mostom príliš otriasali a preto ich v roku 1908 nahradili autobusy. Ani tie neboli ideálne a tak premávku opäť prerušili. Obnovená bola až v roku 1932 s využitím autobusov. Verejná doprava premávala po Karlovom moste do druhej svetovej vojny, premávka automobilov sa po tejto národnej kultúrnej pamiatke definitívne skončila v roku 1965.
(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)