PR články

Ladislav Gross: „V Gelnici ani jeden tréner nedostáva mzdu, aj funkcionári to robia ako dobrovoľníci.“

V Gelnici som bola prvý raz v živote. Mesto sa začínalo takou dedinou, že sa mi ani nechcelo veriť, že niekde tam v strede doliny stojí zimný štadión, kde vychovali už množstvo reprezentantov. Hokejovú Gelnicu si na rozhovor vybral prezident SZĽH Martin Kohút. Bola som zvedavá prečo. Vďaka tomu som sa zoznámila s dvoma chlapmi, ktorí do hokeja dávajú celé svoje srdce, prezidentom klubu HK Slovan Gelnica Zoltánom Kolbaskym a manažérom mládežníckeho hokeja a štatutárom klubu Ladislavom Grossom. Obaja tu roky vychovávajú deti bez akéhokoľvek nároku na plat či odmenu. O to viac to bolo ťažšie pri otázkach o novinke SZĽH, ktorá ich pripraví o to najcennejšie čo deti milujú, o súťažné zápasy. Alebo o tom, ako veľmi im „utiekol“ maďarský klub, ktorý sa kedysi učil od nich a prečo už radšej chodí na žiacke turnaje do Švajčiarska, Nemecka, Ruska, Česka… 

Kde sa podľa vás momentálne nachádza slovenský hokej?

Po tých dlhých rokoch a všetkých peripetiách je na štartovacej čiare.

Je na štartovacej čiare tri roky alebo už nové vedenie SZĽH niečo zlepšilo?

Celkom určite sa niečo dokázalo, ale za tri roky ešte nemôžem povedať, že by sme už boli niekde za vodou. Všetko sa niekam nasmerovalo, čas ukáže, ale určite za tri roky nie sú ešte výsledky markantné.

Čo sa teda reálne urobilo?

Z nášho pohľadu malého klubu, náš klub sa posunul ďalej minimálne tým, že zväz nás väčšou mierou podporuje ako doposiaľ. Konečne sme po dlhých rokoch dostali aj nejaké financie, pomohol aj s infraštruktúrou.

Prečo to teraz zrazu išlo?

Náš klub má viac ako tridsaťročnú tradíciu a celé tie dlhé roky sme doteraz nedostali takmer žiadnu podporu, až teraz. Určitá časť financií prišla za našich bývalých hráčov, ktorých sme vychovali a posunuli do  prvých líg a štátnych reprezentácií. Dostali sme peniaze aj za dievčatá.


A vy ste doteraz nechodili na SZĽH a nebúchali na dvere, že my vám tu vychovávame  reprezentantov a nič za to nedostaneme?

Ale určite áno, chodili sme, ale malé kluby vtedy nepočúvali, keď sme im hovorili, že tu máme obrovské problémy.

Sú skutočne také obrovské?

Momentálne to konečne nemôžem povedať. Klub je konečne zastabilizovaný finančne, nemá dlhy, samozrejme, že peňazí nie je nikdy dosť, ale z tej  podpory, čo sme konečne dostali, vieme už fungovať.

Nechápem, veď ste vychovali množstvo reprezentantov a do zmeny vedenia SZĽH vám nikto za to nič nedal, aby ste to mohli investovať do klubu?

Máme takú filozofiu, že sa nikde nehrnieme do prvých líg žiakov. My tu skromne vychovávame hráčov a hráčky v druhej lige a najschopnejších a najtalentovanejších posúvame smerom hore, čo môžu potvrdiť aj kluby  Spišská Nová Ves, Prešov, Košice, Michalovce, Martin, Bratislava, Poprad, pre ktorých sme vychovali veľké množstvo hráčov a hráčok.

Keď som vás oslovila, že si vás vybral pán Kohút, prekvapene ste reagovali, že prečo, veď vy ste len malý klub. Ale asi ste v niečom výnimoční.  Veď ste vychovali aj Miša Sersena.  


No, ale my sme naozaj malý klub (smiech). V podstate máme len tri mužstvá v prípravke, mladších a starších žiakov v druhej lige, to sú dva ročníky, spojená druhá liga junior a dorast v podstate bola zrušená z dôvodu malého počtu prihlásených družstiev, aj keď sme dva roky boli prihlásení, ale nemali sme v podstate s kým hrať. Môj apel ešte na bývalé vedenie zväzu, aby sa zlúčili ligy, že by nebola štruktúra stred, východ, západ, ale aby sa to riešilo východ- západ nebol vypočutý. Tým pádom druhá liga junior a dorast na východe, bola zrušená a tak aj naši žiaci sa už nedokázali posunúť vyššie, lebo nebolo kam. Do vyšších extraligových klubov odišli len najlepší – do Spišskej, Košíc, Michaloviec a Prešova.

Vyzerá to, akoby ste ani nemali s ničím problém.

Náš najväčší problém  je, že momentálne v žiackych súťažiach sa odsúhlasila nová štruktúra súťaží, takzvaná pyramídová, v ktorej my ako Gelnica nevidíme veľa priestoru, lebo naši najlepší odchádzajú do vyšších súťaží a vracajú sa na víkendy späť z hosťovania do druhej ligy, aby sme vôbec  mohli hrať súťaž. Nastala taká situácia, že Gelnicu toto celé môže aj potopiť. Pokiaľ my pošleme našich najlepších hráčov do vyšších súťaží, v čom im ani nebránime, tak v podstate my tu aj keď máme filozofiu vychovávať hráčov a tých dobrých posielať do vyšších klubov,  tak zrazu zisťujeme, že my tu budeme mať obrovský problém naplniť počty, ktoré sú predpísané SZĽH do súťaže.

Takže čo vlastne potrebujete na výchovu detí?

Potrebujeme mať druhú ligu tak ako predtým. Aby naši najlepší hráči a hráčky,  trénovali počas týždňa v silných a dobrých kluboch, samozrejme aj u nás, ale aby sa potom vrátili späť aj do našej súťaže a pomáhali nám hosťovaním.

A na to ste zväz upozorňovali?

Samozrejme! X krát!


Prečo neprijali váš argument?

Nemôžem vôbec povedať, že by náš argument neprijali, skôr je problém taký, že všetko sa necháva na kongres a práve kongres všetko schvaľuje. No a samozrejme tam sú také malé kluby ako je Gelnica, Sabinov, Rožňava, Vranov nad Topľou, hovorím stále za východ , tam nás jednoducho veľké kluby neberú vážne.

Môžu vás doslova na kongrese položiť?

Jednoznačne!

Prečo je také dôležité, aby ste hrali II. ligu?

Už som to spomínal. Naši najlepší, tak chlapci ako aj dievčatá, majú ambície hrať vo vyšších súťažiach, čomu mi ani jednému nebránime. Ba naopak, podporujeme ich výkonnostný progres. Tešíme sa z každého ich úspechu. Ale bez nich to asi u nás nepôjde, lebo z každého ročníka máme tých talentov niekoľko. Jeden, alebo dvaja by nechýbali, ale keď ich je hneď niekoľko v každej kategórii, tak…..veľký problém pre nás.

Mikuláš na ľade HK Slovan Gelnica/foto: HK Slovan Gelnica

Máte z blížiaceho sa kongresu hokejový strach o budúcnosť vášho klubu?

V podstate už je rozhodnuté. Nemôžem ale povedať, že máme strach, ale ako som už naznačil, môže sa stať, že už niektoré družstvo ani nepostavíme, lebo náhradu za asi 15 najlepších, ktorí nám odídu do silných klubov už nenaberieme. Naši odchovanci sú totiž po celom východe a to sa nejedná o jedného alebo dvoch, odchádzajú nám celé päťky aj viac.

Potom to vyzerá, že vás zničí práve nové vedenie SZĽH, ktoré hovorilo o výchove budúcich hokejistov, pritom vy ste doslova liaheň reprezentantov…

Ešte raz, to nie je vec vedenia, ale kongresu. Jednoducho, keď to kongres schváli, darmo budeme ruky zdvíhať za naše návrhy, nemáme to šancu preraziť.

To znamená, že veľké kluby sú samostatní hráči v hokeji a idú cez mŕtvoly?

Nechcem povedať, že sú to samostatní hráči, ale jednoducho to asi majú v rukách oni.

A o tom prečo nemôže rozhodnúť už vedenie, ale kongres?

Zákon o športe? Silné kluby? Lobing? Alebo to my nevieme , alebo nedokážeme preraziť? Prizná sa, sám tomu nerozumiem.

Ladislav Gross, manažér mládežníckeho hokeja a štatutárny zástupca HK Slovan Gelnica/foto: Dalito.sk

Čo tým získajú veľké kluby? Kvalitných hráčov, ktorých je na našom trhu ako šafranu?

Naopak, ja si myslím, že strácajú oni, ale oni to nechcú pochopiť. Stále nechápu, že my sme tu na to, aby sme pre nich vychovávali šikovných chlapcov a dievčatá, je to jednoducho tak. Toto sa netýka len Gelnice. Veď sa pozrite do Sabinova, kde už teraz majú v extralige vo finále svojich hráčov ( Bortňák, Mihálik). Tak ako minulý rok mala vo finále dvoch hráčov Gelnica (Sersen, Skalický). Asi im to stále nedochádza.

Kým som začala robiť tieto rozhovory mala som pocit, že dobre, každý je iný, ale spolu ťaháte za hokej. Hokejová odborná verejnosť mi príde ale rozdelená a ešte toto má riadiť SZĽH.

Každopádne, riadenie súťaží mal prevziať zväz, kompletne so všetkým, žiadne, že kongres atď… Veď odborník musí predsa nastaviť metodiku. Veď my nemôžeme nastaviť metodiku na zväze  a potom ju dať schvaľovať na nejaký kongres. Veď keď sa veľké kluby dohodnú, my môžeme mať kvalitných metodikov akých chceme, je to zbytočné. Jednoducho, metodiku súťaží  by mal prevziať zväz, v praxi zistiť či to je dobré alebo nie , veď aj metodici sa môžu mýliť. Nemusí to byť nastavené hneď správne, ale treba dať tomu čas. Nemôžeme to predsa meniť každý rok!

A toto všetko ste hovorili na zväze?

Samozrejme. Nemôžem povedať, že tam  nebola vôľa to nastaviť dobre. Snaha tam je, to určite,  ale nakoniec aj tak stále to posledné slovo má kongres. Stále. Príde mi zvrátené aj to, že súťaže detí sa začínajú v septembri. Ak totiž začínajú tak skoro, tak minimálne v auguste musia začať trénovať. Podľa mňa, deti vtedy majú mať prázdniny a nie trénovať. Kľudne začínajme sezónu v októbri a končime koncom apríla, a nie, že prvé žiacke súťaže sa začínajú na začiatku septembra a ešte nezačína marec a už polka žiackych družstiev nehrá.

Keby ste prišli o súťaž, zatvoríte klub?

Určite nie, ale nedokážem si predstaviť, klub bez družstiev, neviem si to predstaviť.

Turnaj na ľade HK Slovan Gelnica/foto: HK Slovan Gelnica

V Škandinávii vraj hokejové kluby ťahajú za jeden povraz, máte ten pocit aj na Slovensku?

Nás dobehla minulosť a hráčov máme menej. Pred ešte piatimi rokmi sme mali v prípravke zopár detí, dnes ich máme okolo 50. Problém je hlavne dotiahnuť rodičov, keď na štadiónoch vidia pleseň, tu nejde voda, všetko zničené. Dnes, keď im po rekonštrukcii otvoríme šatne či sprchy, vidia do akého prostredia prídu ich deti, tak sa na hokej vracajú. Bez kultúrnych a základných hygienických podmienok to jednoducho dnes už v hokeji nejde.

Tak máte pocit, že kluby ťahajú za jeden povraz?

Bez jasne nasmerovanej metodiky to ani nejde. Každý má nejaké svoje priority, svoj smer. V predchádzajúcich odpovediach som naznačil, že podľa môjho názoru, ktorý nemusí byť ten správny, by mal jednoznačne nastaviť metodiku na minimálne jeden olympijský cyklus zväz a to jeho odborné oddelenie. Po tomto období celý proces vyhodnotiť a urobiť z toho závery, následne ho upraviť, alebo nastaviť inak. Takto by to mohlo fungovať a ten povraz ťahať na jednu stranu.

Ak by ste mohli niečo odkázať veľkým klubom, čo by to bolo?

Že sú tu aj malé kluby. Aj tie treba sem-tam počúvať, lebo my vychovávame práve tých dobrých hokejistov z dedín a malých miest, ktorí končia u nich. Ale dnes si to už niektorí uvedomujú. Napríklad Spišská Nová Ves to už pochopila a momentálne naša spolupráca naozaj vyzerá veľmi dobre.

Tréner Šeliga pre Dalito povedal, že rozdiel medzi nami a Čechmi, ktorí sú v hokeji na tom rovnako ako my, je ale ten, kým Česi si uvedomili, že sú už na dne, my sa stále tvárime, že ešte môže byť aj horšie. Tak sme na dne podľa toho čo hovoríte alebo nie?

To si vôbec nemyslím. Náš hokej nie je na dne, ale treba ešte veľa práce, aby sme ho konečne pozdvihli.

A prezident SZĽH Kohút bol niekedy v Gelnici?

Niekoľkokrát. Kým za starého vedenia sme tu skoro nikoho nevideli. Na memoriály Petra Bindasa, ktorý má 20 ročnú históriu, je to jeden z najväčších dorasteneckých turnajov na Slovensku,  za celý čas tu bol raz za rok niekto zo zväzu. Mimo toho turnaja nikoho, naozaj si nikoho nepamätám. V starých štruktúrach SZĽH sme mali človeka, ktorý mal na starosti infraštruktúru. Bol tam tri volebné obdobia a do Gelnice neprišiel jediný raz. Chodil na hokej do Košíc, či Popradu, k nám to už bol len skok.  Ako nastúpilo nové vedenie, do maximálne troch mesiacov nám klopali na štadión. Robili monitoring všetkých štadiónov na Slovensku. Všetko si pozreli, v akom stave je náš štadión. Potom zapracovalo mesto a do rekonštrukcie chladenia investovalo 800 tisíc . Nové vedenie SZĽH to videlo, že o hokej má záujem aj mesto, tak nám dalo dotáciu 250 tisíc eur, z ktorej sme zrekonštruovali budovu štadióna. Momentálne už môžem povedať, že štadión je celkom slušne zrekonštruovaný.

Memoriál Petra Bindasa ešte na otvorenom štadióne, ktorý ešte pred dvoma rokmi takmer hokejistom spadol na hlavu, a ktorý je už dnes celý zrekonštruovaný a uzavretý/foto: HK Slovan Gelnica

Nie je to tým, že vy ste aj viceprimátor Gelnice, nielen funkcionár a šéftréner?

Samozrejme, že kontakty sú dôležité, ale určite to nie je tým. Primátor mesta má na tom najväčšiu zásluhu. Bez jeho podpory by to tu určite nešlo.

Všetci kričia, že stále vychovávame zle, podľa školských ročníkov a nie veku. Stále nerozumiem, prečo vychovávame teda deti podľa starej metodiky. Ani za toto nemôže zväz?

To je zasa otázka na iné kluby, lebo nás sa to tak celkom netýka. Druhá liga to až tak nepociťuje.  Ale naozaj je to pravda. Pred 25 rokmi sa iní učil od nás, kým dnes vo svete už hrajú podľa U8…U10…U15…. U20, my ideme stále podľa starej metodiky, a tak nastal čas, že my sa už musíme učiť od nich.

Prišiel sa vám niekedy niekto za výchovu zvučného reprezentanta poďakovať?

Hm … asi nie, vlastne určite nie, zo Slovana určite nie, alebo aspoň o tom neviem.

Michal Sersen ale na vás nezabúda.

Nie, Miško určite nie, ten pri každej príležitosti spomenie odkiaľ pochádza, ale žiaden náš odchovanec nezabúda. Nikdy. Je to jedno či Mišo Sersen,  Miro Macejko, Paľo Skalický, Laco Ščurko, Kubo Hadbavný… Keď prídu do Gelnice, vždy sa zastavia, stále. Oni sú takí naši, takí naši proste. (slzy v očiach) My pre hráčov a fanúšikov robíme všetko čo sa dá. Naposledy sme tu postavili malé tribúnky, sú síce malé, ale sú. Postavili sme aj strelnicu pre deti, s rodičmi majú k dispozícii klubovňu… Naozaj robíme čo sa dá, a dúfam, že sú spokojní, aj keď aj medzi nimi sa nájdu takí, ktorí nebudú spokojní nikdy a s ničím.

Ladislav Gross, manažér mládežníckeho hokeja a štatutárny zástupca HK Slovan Gelnica/foto: Dalito.sk

Ako by ste nastavili systém na Slovensku vy, aby sme nespomínali na zlatú generáciu, ale hovorili o zlatých generáciách?

Napríklad, Maďari sú tak podporovaní vládou, že nám sa o takých peniazoch iba sníva. To vidíme aj my, lebo hneď tu za hranicami máme spoluprácu s klubom z Miškovca. Roky. Najlepšia spolupráca bol asi desať rokov dozadu, bola fantastická! Najlepšia zo všetkých zahraničných klubov!

Víťazstvo HK Slovan Gelnica na turnaji v Miškovci/foto: HK Slovan Gelnica

No oni sa posúvajú tak ďaleko a rýchlo, že už teraz ani nemajú potrebu sa tak kontaktovať na Gelnicu ako kedysi, aj keď to stále nie je zlé. Už vidíme, ako radšej spolupracujú s klubmi zo západnej Európy, aj s Rusmi a nemajú až takú potrebu s nami robiť turnaje.

Je to všetko o peniazoch?

V tomto prípade asi áno.  My sme jednoducho už nie na takej úrovni (finančnej), ako sa to vyžaduje. Hokejovo sme síce stále pred nimi, ale oni už nemajú problém ísť s deťmi do Švajčiarska, Ruska, do Čiech. Stále ešte chodíme k nim, oni k nám, ale zrazu sme už zistili, že oni radšej už idú do Švajčiarska na turnaj, alebo Nemecka, Rakúska ako k nám. Pritom v žiackych kategóriách až taký výkonnostný rozdiel nie je, ale keď idú do Nemecka, tak je to pre nich iný zážitok, ako keď majú prísť do Gelnice a iných klubov na Slovensku.

Ladislav Gross, manažér mládežníckeho hokeja a štatutárny zástupca HK Slovan Gelnica/foto: Dalito.sk

Máte ešte šancu nejako vylepšiť vaše podmienky pre výchovu detí?

Pre deti robíme maximum, aby u nás mohli hrať. Bez ohľadu, či na to ich rodičia majú alebo nie. Dieťa bezplatne dostane všetko, čo len k hokeju potrebuje. U nás je 70% detí oblečených v našej výstroji. Prípravkári nedoplácajú vôbec nič, žiaci tuším 5 eur výchovné mesačne,  z toho im členské 1 euro platíme my.

Český hokejový zväz dal celý zisk z MS na výchovu mládeže. Mal by aj slovenský? 

Nemyslím si, že by celý zisk z MS mal ísť iba do mládeže. Určite by  z toho peniaze mali ísť aj do infraštruktúry. Lebo práve tým, že sme aj vďaka peniazom zo SZĽH to tu všetko opravili, prišlo viac detí.  Pre opravené chladenie by rodičia s nimi neprišli , ale do sociálneho prostredia určite, tak ako sa to ukázalo aj u nás. Na druhej strane, SZĽH chce vybudovať 40 malých tréningových plôch, čo sa mi páči, pripravíme týmto nových záujemcov o korčuľovanie, avšak je to veľmi veľa peňazí a možno za štyri také nesúťažné ľadové plochy by postavili jeden nový, tréningový zimný štadión, kde by sa dali hrať aj súťaže. Okrem toho, čas ukáže, či ich bude naozaj 40. (úsmev)

Ladislav Gross, manažér mládežníckeho hokeja a štatutárny zástupca HK Slovan Gelnica/foto: Dalito.sk

Prečo? Pochybujete?

Lebo je to tam podmienené aj spoluprácou so samosprávou a ja v nej pracujem. Viem, že to vôbec nie je jednoduché. Viem, aké to je ťažké len tak povedať, tu máte pozemok, lebo to nie je len o pozemku, ale aj ďalšom spolufinancovaní  zo strany miest a obcí. A to teda vôbec nie je také jednoduché.

Sú takí, čo si o funkcionároch myslia, že na výchove malých hokejistov sa dá aj dobre zarobiť.

Keď budeme môcť, tak aj naďalej budeme v Gelnici vychovávať dobrých chlapcov a dievčatá. Veď aj dnes v mládežníckych kategóriách máme našich reprezentantov. Celkovo ich zatiaľ bolo asi do tridsať.  Najďalej to dotiahol Mišo Sersen, ktorý je reprezentant Slovenska, hrá KHL a hral aj v Kanade v juniorských tímoch. Rovnako dievčatá v U18, naša brankárka Olina Jablonovská bola za hviezdu, dnes máme Lauru Mihálikovú, ešte pred rokom sme mali chlapcov v reprezentácii U16 aj U18. Verím, že to bude aj ďalej fungovať tak, že dokážeme vychovať aj ďalších. Mám však veľké obavy, že keď pôjdeme tým pyramídovým systémom, tak sa to celé zastaví. A tie spomínané peniaze? Skúste sa spýtať našich trénerov, či to robia za alebo pre peniaze. U nás v Gelnici ani jeden tréner nedostáva mzdu, všetci, aj funkcionári to robia ako dobrovoľníci. Všetci to robia iba s nadšením a z lásky k hokeju. Nikto neočakáva nejaké odmeny, pre nás je odmena, keď Mišo Sersen pred novinármi povie, že je z Gelnice. Alebo ďalší reprezentanti, to je pre nás tá najväčšia odmena.

Reprezentant SR a obranca HK Slovan Bratislava na HK Slovan Gelnica, kde vyrastal v príprave nikdy nezabúda/foto: HK Slovan Gelnica

Pozn. redakcie: Ak ste našli v texte chybu alebo preklep, upozornite nás na to na redakcia@dalito.sk. Ďakujeme.

Úryvok z rozhovoru s Ladislavom Grossom:



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *