3 odpovede

LOVAŠ: „Slováci sú národ, ktorý nemá rád sám seba a sociálne siete pohrebiskom priemerných a zlých.“

Rehoľný kňaz katolíckej cirkvi Karol Lovaš, bývalý reportér a moderátor Rádia Twist, vyštudoval teológiu na Karlovej univerzite a Katolícku univerzitu v Ružomberku. O fenoméne doby na sociálnych sieťach, ale aj neodpúšťaní a rozdieloch medzi Slovákmi a Čechmi.

Na sociálnych sieťach ste aktívny nielen ako kňaz, ale aj novinár. Reakcie ľudí na nich poukazujú na veľkú frustráciu. Ako na novodobé ubližovanie reaguje cirkev?

Nie som hovorca cirkvi a preto sa za ňu nemôžem vyjadrovať. Osobne vnímam, že sociálne siete sa stali za posledné roky čudesným priestorom. Miestom virtuálneho úniku z reality. Akýmsi pohrebiskom priemerných, frustrovaných a zlých ľudí. Niekedy mám pocit, že tí slušnejší zostávajú doma a žijú svoj osobný život mimo tohoto patologického prostredia. Paradoxne, občas vnímam podobne aj kostol. A vtedy si poviem, že títo ľudia predsa potrebujú nádej. Inak by sem neprišli. Ponúkať nádej je poslanie, ktorého by sme sa za žiadnych okolností nemali vzdať. Iba tak sa dá zmierniť alebo úplne zastaviť ona veľká frustrácia, ktorú ste spomenuli vo svojej otázke.


Viera hlása odpustenie. Ako sa dá odpustiť tým, ktorí veľmi ublížili?

Mnoho ľudí má s odpustením problém. Často si totiž myslia, že majú odpúšťať kvôli Bohu, že to chce snáď od nich Cirkev alebo dotyčný, ktorému odpúšťajú. A pritom paradoxne, najväčší úžitok z odpustenia má ten, ktorý odpúšťa. Raz som sa rozčúlený z jedného sedenia vrátil do izby spolubrata múdrejšieho odo mňa. Vysvetľoval som mu, akí sú všetci neschopní a hlúpi… On ma len počúval a po mojom, nie krátkom, monológu sa na mňa pozrel a povedal mi jednu jedinú rozvitú vetu:  „Denne mi dávaš mnoho dôvodov, aby som sa na teba vykašľal, neurobil som to a ani to neurobím, lebo by si zostal sám.” Ďakujem Bohu za ľudí múdrejších od mňa.

Ako slovenský kňaz pôsobíte v Česku. Okrem pohostinnosti sa o Slovákoch hovorí aj ako o veľmi zamračenom a závistlivom národe. Ako sme na tom oproti českým veriacim?

Nerád by som porovnával. Hovorí sa však: malý národ, malé dejiny, malé osobnosti. My, Slováci, sme národ, ktorý nemá rád sám seba. Základným náboženstvom, ktoré vyznávame, je priemernosť dogmaticky podporovaná závisťou. A to nás determinuje už celé storočia. Poznám mnoho veľkých osobností, vedcov, operných spevákov, pre ktorých sa doma nenašlo miesto. Vďaka tomu ich objavil svet. Mali by sme sa viac ľúbiť. Tešiť sa z úspechov druhých. Dopriať im. Nezrovnávať sa s nimi. Pri každom jednom zrovnávaní vidíme, čo nám chýba a uniká nám v tej chvíli, čo všetko máme my sami. To, čo nás robí skutočne bohatými, nie je to, čo máme, ale to, čo v živote a pre život nepotrebujeme.

foto: archív Karol Lovaš


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *