Mária Bernáthová: „Ak padnete do kanála, tak z kanála vedie cesta už iba hore.”
Mária Bernáthová o sebe hovorí, že je ambiciózna, tvrdohlavá a cieľavedomá žena. Možno aj preto sa jej podaril vybudovať salón zvučného mena, za ktorý však zaplatila manželstvom. Podnikateľka, ktorá vždy hovorí čo si myslí a kritikou nešetrí ani seba. Psychologička, ktorá vzdelanie prenáša aj do podnikania. Tvrdí, že na trhu nemusíte byť najlepší, ale iní. Napriek jej ráznej povahe, s podriadenými si vytvorila vzťah, ktorý môže inšpirovať mnohých. Kedysi aj kričala, potom chválila, potom vyhadzovala, dávala pokuty, potom im kupovala darčeky. Učila sa na vlastných chybách, ktoré ju takmer položili na kolená, ale nevzdala sa. Aj o tom, prečo už nikdy nezamestná kamarátov.
Vo vašom salóne cítiť spontánnu atmosféru. Zdá sa, že chémia medzi vami a zamestnancami funguje.
Je to všetko o vzájomnej tolerancii a akceptácii. Pri nástupe každého zamestnanca ho narovinu oboznámim s tým, že jednou zo základných filozofií firmy je, aby nám fungovali vzťahy. Bez intríg a skrytej agresie. Pokiaľ nám do tohto konceptu nový člen nezapadne, musíme sa rozlúčiť. Verím na zákon príťažlivosti a musím povedať, že nám to funguje. A výnimky vždy potvrdzujú pravidlo. V prvom rade sa musia cítiť dobre v salóne zamestnanci a to, že aj klienti, to je už odraz presne toho. Všetko čo robím, robím v prvom rade pre mňa a pre mojich zamestnancov. A potom sú spokojní aj klienti.
Akú máte fluktuáciu zamestnancov? Služby sú ňou známe, najmä salóny. Sotva sa to niekto naučí, už chce mať vlastný.
Samozrejme, že fluktuácia sa týka aj mojej firmy. Nie vždy sa moje predstavy zhodujú s predstavami nového zamestnanca. A je to úplne v poriadku. Reflektuje to aj súčasnú situáciu v spoločnosti a podnikateľskom svete. A tiež je to aj odrazom prístupu a hodnôt každého človeka. Na druhej strane som veľmi vďačná za moje stálice, s ktorými spolupracujem šesť a viac rokov. Som nesmierne vďačná za ich lojalitu vo všetkých smeroch.
Naozaj vás nechytá „depka“, ak si vychováte konečne „svojho človeka“ a on vám odíde a založí si ďalší salón?
Ako sa hovorí, skúsenosti vás robia pevnejším. Na začiatku som každý odchod prežívala a brala som to veľmi osobne. Naozaj, ako hovoríte, vypiplete si ho, ukážete im know how, odídu. Teraz to už beriem ako neoddeliteľnú súčasť práce s ľuďmi. Každý má právo to vyskúšať. Ak má pocit, že toto nie je to, čo hľadá, nech ide ďalej. Takže sa snažím mať veľmi korektné vzťahy s ľuďmi aj potom, ako opustia moju prevádzku. Za posledné roky sú to relevantné dôvody a nie je to preto, lebo išli skúšať konkurenciu, ale sú to, či už zdravotné, či rodinné dôvody. Napriek tomu, že dievčatá odo mňa odchádzajú, máme veľmi pekné vzťahy s mnohými z nich.
Prišiel niekto späť s tým, že urobil chybu?
Áno (smiech). Áno, ja som zásadový človek a povedala som nikdy viac! Ale urobila som dvakrát výnimku. Pretože tá dáma, to dievča, prišlo s pokorou, uvedomilo si to a ja som cítila potrebu tomu človeku dať druhú šancu. Pretože spôsobom, akým odôvodnila odchod, mi dával zmysel. A urobila som to najlepšie, čo som mohla urobiť. A je to pre mňa dnes jeden z najlojálnejších pracovníkov.
A takí ľudia ešte existujú, že prídu s pokorou?
Existujú, naozaj. Mne sa to stalo.
Fungujete 13 rokov. Začínali ste vďaka podpore rodiny?
Čo sa týka krásy a biznisu ako takého, tak to bolo niečo, čo som riešila úplne od malička. Ešte ako socialistické dieťa a vždy v súvislosti s krásou. Začalo to ešte „kradnutím“ maminých šminiek, topánok, oblečenia… Vydala som sa, mala som úžasného manžela, ktorý ma vlastne upozornil na myšlienku vlastného salónu.
Ale vy ste sa do biznisu pustili až takmer 20 rokov po revolúcii.
Salón som prebrala po jednej pani, ktorá nemala priestor sa ďalej tejto činnosti venovať. Vrhla som sa do toho všetkými desiatimi, aj keď to išlo krok od kroku. Veď som vtedy ani o DPH netušila nič. Budem úprimná, keď mi účtovníčka povedala, že treba platiť nejaké veci a bola to pre mňa zdrvujúca čiastka, tak som sa len pýtala a to prečo? To komu mám platiť? Všetko som sa učila za pochodu. Od ekonomických vecí, až po teóriu ošetrenia nechtov. Veľa ma naučili aj moje dievčatá. Ale aj tak som musela veľmi veľa ešte študovať ďalej. Každý boží deň som sa vzdelávala a vlastne sa vzdelávam dodnes. Manažment mám našťastie v sebe nejako automaticky nastavený prirodzene. Cieľ bol a je jasný. Nemusíme byť najlepší na trhu, my musíme byť iný. Preto som využila štúdium psychológie a sociálnej práce a povýšila salón na Beauty Intelligence Institute, takže doslova na štúdium krásy. Začala som sa venovať beauty mentoringu pre širokú verejnosť, natočila som rôzne inštruktážne videá, robím prednášky a rozhovory na témy v oblasti ženskosti a krásy. Keď máte cieľ, tak potom stačí robiť už len postupné kroky a pozerať sa dopredu. A vyšlo to.
Psychologička si tľapla, že fajn a teraz idem psychológiu spojiť s nechtami?
Najprv som sa potrebovala zoznámiť s prostredím. Skúšala som rôzne typy manažmentu salónu. Či už to bol cukor – bič. Od zlej direktívnej kráľovnej, až po kamarátku. Samozrejme musíte pozerať vždy na zamestnanca, na človeka, s ktorým robíte. Takže nejakým spôsobom som všetky tie skúsenosti postupne aplikovala do toho, že teraz je to už úplne klasický priebeh, kedy sa pravidelne stretávame na spoločných poradách každý mesiac. Pripravujem si pre ne aj rôzne koučingové a motivačné cvičenia. Kočky to baví a v salóne sa tak dostavuje zrkadlový efekt. Tak, ako sa ja správam k nim, tak sa správajú ony ku mne a presne naopak. Momentálne žijeme vo veľkej súhre. Možno si niekto povie, že zveličujem, ale my tu máme skutočne niečo, čo je vzácne. To, čo je nemerateľné. To je tá atmosféra a to sú tie vzťahy, ktoré sú tu a my na nich budujeme. Každá jedna.
Cukor a bič, ako to vyzeralo?
Časom som prišla na to, že som prirodzená autorita. To znamená, že nepotrebujem k tomu, aby ma dievčatá „poslúchali“, bič. Som k nim férová a otvorená, takže veľmi rýchlo pochopili, že tak, ako sa budú správať, tak sa budem aj ja. A keďže ryba smrdí od hlavy, tak vždy, keď je v salóne nejaký problém, tak sa snažím prísť na to, aký problém mám ja. Kedysi som aj kričala, potom chválila, potom vyhadzovala, dávala pokuty, potom som im kupovala darčeky (smiech). No a takýmto spôsobom sme fungovali. Tak to ale vôbec nefunguje. No a teraz je to, hovorím, zmeska. Zmeska, ktorá mi funguje. Snažím sa nájsť v každom zamestnancovi jeho prednosti a talenty a tie potom rozvíjať a podporovať v súvislosti s jeho pracovnou pozíciou vo firme. Každý jeden zamestnanec má možnosť podieľať sa na zdokonaľovaní firmy svojim vlastným spôsobom a je na každom z nich, či sa bude angažovať alebo si len príde odrobiť svoju smenu. Mám to šťastie, že sa na raste firmy podieľame všetci. Potom samozrejme prichádza odmena, ale nie je len finančná, ale aj odmena uznania a príslušnosť k dobre fungujúcej firme, ktorá si za tie roky vybudovala svoje meno.
Koľko času venujete zabehnutej firme dnes a koľko predtým?
Moja práca je mojou záľubou a srdcovou záležitosťou. Nedelím svoj čas na prácu a oddych, pretože sa v mojom živote prelínajú. Sú dni, keď si najviac oddýchnem pri práci v salóne alebo iných aktivitách, ktoré sú s ním spojené. A vtedy, keď si myslím, že oddychujem a nepracujem, prichádzajú tie najlepšie podnety a pracovné nápady. Naučila som sa delegovať povinnosti a začala som dôverovať procesom, ktoré som si vo firme nastavila. Takže jediná zmena je v tom, že v salóne som fyzicky menej.
Je daňou vášho nasadenia vo firme rozvod?
Som veľmi ambiciózna, tvrdohlavá a cieľavedomá žena. Každý vo vzťahu prechádza intelektuálnou a emocionálnou evolúciou. A niekedy dôjde k uvedomeniu si, že nejakým spôsobom sa myšlienky a predstavy partnerov rozutekajú tak, že to spolu ďalej nevedia ťahať. Takže zjednodušene povedané, nakoniec to dopadlo tak, že mám salón, ale nemám manželstvo.
Vnímate to ako chybu?
Pre mňa neexistujú v živote chyby. Sú to lekcie, bez ktorých by som nebola tam, kde som teraz. Každé rozhodnutie považujem za správne a zároveň mi pomáha uvedomenie, že nikdy nezistím, čo by sa stalo, keby. To je veľmi oslobodzujúce a udržiava ma to v bdelosti. Nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Treba byť trpezlivý a veriť. A toto sú paradoxne veci, ktoré dennodenne trénujem, pretože som netrpezlivá a veľmi nedôverčivá (smiech).
Čo ste sa naučili?
Naučila som sa, že človek musí vedieť, čo chce. Pokiaľ sa vy nájdete v sebe a viete, čo chcete, tak nemôžete ľutovať, alebo nemáte dôvod ľutovať ďalšie kroky, ktoré ste urobili. Je to naozaj o trpezlivosti a každodennej práci. Všetko, čo sa deje na ceste k vytýčenému cieľu má svoj význam. A nie vždy je potrebné to pochopiť v danej chvíli. A opäť sme pri trpezlivosti a viere v to, čo robíme.
A čo chcete teraz?
Chcem veľa vecí, ale nechám si ich pre seba. (smiech)
Aj iné biznis plány?
Chcem naďalej rozvíjať svoju firmu a momentálne pracujem na ďalšom projekte, ktorý je spojený so ženskosťou, krásou a sexualitou.
Viem, že ste sa snažili rozširovať aj svoje pobočky. Viem však aj to, že ste doplatili práve na nelojálnosť zamestnankýň.
Myšlienka druhého salónu vznikla, lebo prvý fungoval veľmi dobre. Mala som sen, rozšíriť salón na všetky služby krásy. Model som videla v zahraničí a chcela som ho priniesť aj na Slovensko. Takzvaný open space, kde sa ľudia neskrývajú, ale užívajú si krásu v prítomnosti ostatných dám. Vôbec mi to nevyšlo. Bol to pre mňa pád, pretože som vytvorila druhú prevádzku, kde som zamestnala jednu z mojich najlepších priateliek. Urobila nepochopiteľný krok, spojila sa s našou klientkou, prevzali celú našu databázu klientov a založili si vlastný salón. Musela som zo dňa na deň zavrieť, zobrali mi aj vyškolený stav. Aj keď som to vtedy tak nevnímala, bola to lekcia, za ktorú som dnes vďačná, pretože ak padnete do kanála, tak z kanála vedie cesta už iba hore (úsmev).
No, dnes vyzeráte naozaj vysmiata…
Bola to osobná aj profesionálna čistka vo všetkých smeroch. Veď v podstate sa vyčistili negatívne energie. Prišla som tiež na to, že spôsobom, akým chcem salón viesť ja, mi neumožňuje sedieť na dvoch stoličkách. A práve pre to je dnes môj salón taký a tam kde je. Takže som nanovo zmobilizovala sily a všetko som vrazila do jednej prevádzky, ktorá začala skutočne rásť neuveriteľným spôsobom.
S priateľmi sa nepodniká?
Ja nie. Ja už nie. Jedna skúsenosť mi stačila. Viete, môže vám povedať veľa ľudí, nie, nechoď do toho, nie je to dobré. Každý si to musí vyskúšať na svojej koži. Ja som si to vyskúšala. Každý máme za tým, čo robíme, svoj pozitívny zámer. A dnes, s odstupom času, som prijala to, že ho mala aj ona. Poučila som sa zo situácie, uzavrela som to a idem ďalej.
Hovoríte, že veľa cestujete v súvislosti s prácou. Prečo?
Cestovanie je pre mňa zdrojom oddychu aj inšpirácie. Vždy, keď niekde prídem, prvé, čo ma zaujíma, je fungovanie salónov a SPA zariadení. Takže si vždy nájdem čas, aby som nejaké navštívila a potom len sledujem a nasávam atmosféru z pozície klienta. Na tom sa dá krásne naučiť, čo by som v salóne ešte chcela zlepšiť a doplniť. Neustále sa zaujímam o novinky. Cestujem, či už po rôznych výstavách, alebo len tak idem naslepo. A hlavne sa veľa vypytujem a nechávam ľudí rozprávať o tom, čo ich baví. Vtedy sa dozviete najviac. Keď sa budete pohybovať len na domácom území, progres vám to neprinesie.
Ale vy ste už iný salón otvorili na základe inšpirácie a neujal sa…
Áno, a je to úplne v poriadku. Ako som spomenula, každá skúsenosť, negatívna či pozitívna, je pre mňa posun na ceste dosiahnuť to, čo chcem a kam ma ťahá moje srdce. Viete čo, na toto mám krásnu skúsenosť. Zahraniční klienti, ktorí k nám chodia a je ich dosť, oceňujú našu prevádzku. Práve od nich dostávam často spätnú väzbu v tom zmysle, že oni takéto fungovanie salónu vo svete nevideli. Ide často o maličkosti, ktoré si uvedomíte práve vo chvíli, keď vám ich ponúknem v mojom salóne. A o to mi ide.
Napríklad, že keď som od vás odchádzala ako klientka, dostala som od vás nové kokosové lupienky na trhu, na spríjemnenie večera pred televízorom?
Napríklad. Som dosť pedantný človek, puntičkár, takže si dám záležať na rôznych veciach, ktoré možno prehliadajú ostatné prevádzky. A prečo je slovenský klient iný? Nie každý, samozrejme. Len som postrehla, že je ešte veľa takých, ktorí nie sú ochotní a hlavne naučení platiť za nadštandardné služby. Každý klient má inú motiváciu, prečo chodí práve k nám. Pretože každý si môže vybrať to, čo sa mu páči. Pre mňa je veľmi dôležité, že sa k nám zákazníci vracajú aj po rokoch a nemusia sa cítiť trápne. Toto je niečo, čo by som chcela odkázať do éteru, že som vďačná za každého jedného klienta aj keď príde po troch rokoch. Nemusí sa mi ospravedlňovať, že tu roky nebol a ani mi nič vysvetľovať. Hlavne nech sa cíti dobre a užije si to. Lebo v Slovákoch je taká potreba ospravedlniť sa, začať mi rozprávať príbehy, prečo… To je jeho osobná vec. Každý nech skúša a keď sa vráti, tak pre mňa je to len známka toho, že asi mal na to dôvod.
Teraz hovoríte ako psychologička…
Tiež som si prešla cestou vďaky a pokory a skúsenosti, ktoré sa mi stavajú do cesty. Učia ma pozerať sa na veci z nadhľadu a hlavne neposudzovať. Každý máme svoj príbeh a svoje dôvody, prečo tak konáme. Hlavné je, nebrať si nič osobne. Študujem novinky v oblasti beauty biznisu, zákazníkov, študujem manažment, študujem to, akým spôsobom celý ten systém zákazníka a prevádzky funguje. Všetko okolo práce s ľuďmi je dôležité. Okrem toho, všetko, čo mám v salóne, mám odskúšané na sebe. Skôr to ani nevypustím von, ak to nemám vyskúšané a nie som s tým spokojná.
Ak chce niekto podnikať v tejto oblasti, na čo by ste ho upozornili?
Prvé, čo mi napadlo, že táto práca musí byť pre vás vášňou. Pokiaľ to budete robiť len ako stroj, tak nedosiahnete veľa. Druhá vec je, že pokiaľ sa rozhodnete podnikať v službách, mali by ste zákazníkovi naozaj slúžiť. A nie v tom podkladajúcom sa slova zmysle. Slúžiť v zmysle pozornosti, ktorú zákazníkovi venujete, od prvého momentu privítania, až po moment, kedy mu s vďakou poprajete príjemný deň a tešíte sa na jeho ďalšiu návštevu. A verte, že zákazníci sú rôzni. A preto je dôležité zvládnuť základné komunikačné zručnosti, mať v sebe potrebnú dávku pokory, mať svoje hranice, kedy si toho človeka k sebe pustíte a kedy nie. A urobiť všetko pre to, aby ste mali vyrovnaný prístup k zákazníkovi. A tretia, každý deň sa treba vedome zdokonaľovať v maličkostiach. A učiť sa prijať spätnú väzbu.
Hovoríte o tom, že „vypiplete“ si svojho človeka, to znamená, že zo škôl púšťajú do praxe „polotovary“?
Nóóó… teraz ma možno školy odsúdia, ale to, čo ja ukážem dievčine za tri mesiace tu, sa nenaučí za štyri roky na škole. Školstvo je vo výučbe služieb veľmi zastaralé, aspoň ja to tak vnímam z mojich skúseností. Aj keď je potrebné spomenúť aj B, že mám aj pozitívne skúsenosti, ale je to skôr výnimka. Treba na školách urobiť nejaký refreš, ale to je diskusia na inú tému.
Aj v kaderníctvach počúvam, že nájsť naozaj pripravenú absolventku do praxe je už zázrak. Že sa skôr zamestnajú ako čašníčky.
Poprosila som priamo školy, aby mi vybrali nejaké kočky, ktoré budú schopné a hlavne ochotné robiť. Aj ich majsterky však potvrdili, že problém je v tom, že často na školu idú len pre vzdelanie a k službám nemajú vzťah. Naozaj, z jednej triedy sa možno ujme jedna. Je to málo na to, aby sme z dizajnérok mohli vyberať. Ďalšia vec je legislatíva, vďaka ktorej môže mať salón ktokoľvek. Kúpi si jednu lampu na nechty, uterák a v nejakej kočikárni si otvorí prevádzku, kde robí nechty kamarátkam. Viete, to je … (úsmev). Ale to je asi všade.
Ceny za služby v hlavnom meste a najmä v obchodných centrách ničím nezaostávajú za cenami v naozaj svetových metropolách. Kúpyschopnosť na Slovensku však výrazne zaostáva. Ľudia cestujú a porovnávajú. Prečo sú u nás služby také drahé, vzhľadom k zárobkom?
Netýka sa to iba služieb. Vnímam to tak, že my sa môžeme s cenovým nastavením rovnať už skoro vo všetkých oblastiach, okrem platov. Preto kúpyschopnosť na Slovensku tak zaostáva. A o tejto skutočnosti vypovedajú rôzne štatistiky, ktoré sú verejne dostupné. Je to téma, na ktorú je potrebné pozrieť sa globálne a myslím si, že by to bol priestor na samotnú tému rozhovoru. Ale skôr pre finančných a ekonomických analytikov. Faktom ale je, že tie peniaze v spoločnosti sú. Inak by nefungovalo toľko nákupných centier na Slovensku. Veď sa len pozrite na naše cesty. Toľko drahých áut pokope nájdete v máloktorom hlavnom meste a dokonca aj k tejto téme sú dostupné štatistky či psychologické analýzy. A ešte by som rada podotkla, že pokiaľ budeme porovnávať rovnaké oblasti služieb, tak napríklad salóny krásy a myslím tým naozaj salóny a nie tzv. salóny s jednou pracovníčkou, tak tie na Slovensku sú stále cenovo nižšie v porovnaní s ostatnými krajinami. A hovorím na základe vlastného prieskumu, nie domnienok.
Ako to je s reklamáciami služieb?
V reklamáciách sa snažím vyjsť zákazníkovi maximálne v ústrety. Pretože mne to za to nestojí. Viete, ľudia sú rôzni. Skúšajú. Človek, keď sa rozhodne, že si chce niečo vydupať, tak za tým pôjde. Moje heslo je, maximálne mu vyjsť v ústrety. Samozrejme, keď vidím, že je to zneužívanie, zvážim to. Ale treba k tomu pristupovať korektne, treba brať spätné väzby. Aj pre to otvorene vyzývam, aby nám ich klienti poskytovali. Potrebujeme spätné väzby od zákazníkov. Nech si dobrú skúsenosť nechajú pre seba, ale zlú nech mi povedia. Pretože na základe zlej skúsenosti, objektívnej či subjektívnej, môžem problém odstrániť na začiatku a napredovať. Ľudia robia úplný opak. Vychvália vás a potom vyjdú zo salónu a rozprávajú o veciach, ktoré sa im nepáčili. Možnosť vyjadriť sa prostredníctvom sociálnych sietí dáva ľuďom odvahu, ktorá im chýba v priamom kontakte so mnou. Obávajú sa konfrontácie a často zverejňujú nepravdivé informácie.
Kde toto vedie?
Kde toto vedie? Každá minca má dve strany. Chcela by som apelovať na každého, spätná väzba, ktorá je konštruktívna, nám pomáha. A pomáha aj zákazníkovi.