Na materskej je deväť rokov. Je to pre ňu priestor na podnikanie, kedy môže rozvíjať svoje kvality a nezakrpatieť

• Mama si podľa nej počas rodičovskej môže vybudovať podnikanie, dovzdelať sa a plniť si sny
• Kráčajme po svete s ľahkosťou a buďme príkladom pre naše deti
• Keď vyrastáte s tým, že limity neexistujú a podnikať začnete v 18-tke v zahraničí
• Založila platformu, ktorá sa stala jednou z 10-tich najúspešnejších startup firiem strednej a východnej Európy projektu
• Získala prestížne štipendium, vďaka ktorému mohla študovať na troch zahraničných univerzitách
• Precestovala viac ako 20 krajín, žiť však chce na Slovensku, kde pomáha mamám realizovať ich sny
• Ako dostať svoj projekt za hranice a aj o podnikaní, ktorého súčasťou je aj charita
• Ani podmienky pre podnikateľov sa jej u nás nezdajú byť horšie ako inde, vraj sa nikdy nestretla s tým, že by jej štát hádzal polená pod nohy

Rodičia ju vychovávali tak, že nič nie je nemožné. Aj vďaka tomu sa Andrea Kováčová z Levíc krátko po svojej osemnástke vybrala do Anglicka len s mobilom a pár našetrenými peniazmi. Čoskoro si tam otvorila kastingovú agentúru a začala podnikať. Na Slovensku stihla vybudovať platformu „Čo dokáže mama“, ktorá z komunitnej skupiny združujúcej kreatívne mamičky na sociálnej sieti prerástla v slušnú firmu s viacerými predmetmi podnikania. A to všetko zvládla počas „reťazovej“ rodičovskej dovolenke so svojimi tromi deťmi.

Má množstvo nápadov a neustálu chuť skúšať nové veci. Keď sa s ňou rozprávate, máte pocit, že jej deň má viac ako 24 hodín. Od júna 2015, keď bola na prvej materskej dovolenke so svojou najstaršou dcérou, ponúka mamám príležitosť realizovať sa popri deťoch, predávať svoje výrobky a služby a „nakopnúť“ tak vlastné podnikanie.

KEĎ VYRASTÁTE S TÝM, ŽE ŽIADNE LIMITY NEEXISTUJÚ

 „Sama som podnikala od osemnástich rokov. Najskôr v Anglicku, kde som mala kastingovú agentúru, ktorá sa venovala zháňaniu komparzistov do filmov, a neskôr som vytvorila platformu na získavanie príležitostí pre mladých ľudí. Volala sa Svet príležitostí (World of opportunities – WOPPA) a bola zaradená medzi 10 najúspešnejších startup firiem strednej a východnej Európy v rámci investičného projektu WAYRA CEE. Dokonca som s ňou vyhrala jedno z ocenení v súťaži Podnikateľka Slovenska. Jej cieľom bolo, aby si študenti vysokých škôl dokázali ľahko nájsť stáže, dobrovoľnícke aktivity, prax a umiestnenia vo firmách. To boli moje začiatky,“ hovorí stručne dnes 37-ročná Andrea Kováčová. A povie to tak, akoby odísť do cudziny sotva človek dosiahne plnoletosť, bola tá najjednoduchšia vec na svete.

„Ja si myslím, že všetko je v hlave. Mala som šťastie, že rodičia nás so sestrou veľmi podporovali. Hovorievali nám, aby sme šli za tým, čo máme rady, že neexistujú žiadne limity a niet sa čoho báť. Takže po strednej škole som šla do Anglicka a sestra do Ameriky. Vďaka výchove sme v sebe nemali limitujúce presvedčenia, strach či nedostatok sebavedomia. Proste sme vedeli, že máme dary od Boha, ktoré chceme zužitkovať aj v prospech iných a tak sme išli odmlada robiť to, čo nás baví,“ dodáva.

Podľa jej slov, v Anglicku nemala žiadne zázemie, skutočne sa tam vybrala len tak. Mala len drobné úspory a jeden mobil. A šťastie jej spočiatku tiež neprialo: „Keď som si hľadala prácu, stála som na zastávke autobusu a mobil mi vypadol z ruky. Keďže práve výdatne pršalo, padol rovno do mláky a pokazil sa. Nemala som šancu hľadať si prácu cez telefón, musela som personálne agentúry obiehať osobne.“

Andrea najskôr pracovala ako asistentka v dvoch firmách, pričom druhá z nich spolupracovala pri filmových produkciách. Keď nabrala dosť skúseností, založila si vlastnú kastingovú agentúru. Po dvoch rokoch sa vrátila späť na Slovensko, aby študovala na vysokej škole. A keď dosiahla bakalársky titul získala prestížne štipendium, vďaka ktorému mohla študovať na troch zahraničných univerzitách, v Rakúsku, Nemecku a USA. Neustále bola na cestách, a to aj po skončení štúdia, keď sa ako 25-ročná vrátila na Slovensko. Spolu s manželom precestovali viac ako 20 krajín, no napriek tomu sa nakoniec usadila doma.

PODPORA PRE KREATÍVNE MAMY

Keď mala jej prvorodená dcéra 8 mesiacov, zamýšľala sa nad tým, čo všetko robia mamy na materskej dovolenke. Natočila amatérske video, v ktorom sa ich spýtala, čo robia, keď ich deti spia. A na sociálnej sieti založila skupinu mám o tom, čo dokážu. Počas pár hodín sa do nej pridalo asi 500 mám, ktoré aj na materskej túžia po sebarealizácii. Po siedmich rokoch je ich už vyše 50 000.

„Mamy na Slovensku sú nesmierne tvorivé, no nie vždy sa o nich vie. Väčšinou to nie sú žiadne veľké podnikateľky, len jednoducho mamy, ktoré popri deťoch niečo vytvoria a uvítajú podporu v marketingu a predaji. Presne na to dnes slúži platforma, v rámci ktorej sme kreatívne mamy združili pod jeden webový portál, kde si vytvoria vlastný e-shop a dokážu si za našej asistencie, podpory a pomoci vybudovať svoju značku,“ hovorí Andrea.

Dodáva, že samu ju prekvapilo, čo všetko mamy dokážu. „Od začiatku som mala víziu podporiť kreativitu mám v každej oblasti ich pôsobenia. Môžu sa k nám registrovať všetky mamy, ktoré ponúkajú výsledky svojej tvorivej činnosti v troch hlavných kategóriách – v oblasti ručnej práce, služieb a autorky knižných diel. Máme mamy, ktoré ponúkajú pomoc s účtovníctvom, iné robia v kozmetike, ďalšie píšu knihy, ponúkajú kurzy klavíra, angličtiny, sú u nás ajťáčky, grafické dizajnérky, tvorkyne webstránok… Tým, že sme spustili aj crowdfundinovú platformu na podporu financovania kníh, vytvorili sme špeciálnu kategóriu odborníčok v knižnom biznise. Nájdete u nás majiteľky vydavateľstiev, ilustrátorky, grafičky, jazykové korektorky, prekladateľky, či literárne koučky. Skrátka, podarilo sa nám združiť mamy, ktoré vyšli z rôznych zamestnaní a sú odborníčkami vo svojom fachu. A keď odišli na materskú, ich práca im chýba. Alebo sa len jednoducho chcú udržať v tej svojej zručnosti. Veď niektoré reťazové rodičovské dovolenky môžu byť naozaj dlhé, sama som doma už deväť rokov, a vnímam toto obdobie ako priestor, kedy môžem rozvíjať svoje kvality a nedovoliť si zakrpatieť vo svojich vedomostiach či zručnostiach.“

Mnohé mamy si vďaka možnosti predávať svoje výrobky počas rodičovskej dovolenky prvýkrát vyskúšajú, čo znamená podnikať. Majú možnosť vybudovať si zákaznícku základňu a po skončení rodičovskej sa môžu do podnikania vrhnúť naplno. Alebo sa naučia niečo nové a majú tak neskôr šancu lepšie sa uplatniť na trhu práce. Aj samotná platforma sa postupom času rozrástla do firmy s rôznymi podnikateľskými zámermi.

PODNIKANIE, KTORÉHO SÚČASŤOU JE AJ CHARITA

„Asi po troch rokoch na sociálnej sieti sme sa rozhodli vytvoriť webstránku, ktorá by združovala všetky tvorivé mamy. Dnes platforma funguje tak, že mamy si zadarmo na nej vytvoria svoj e-shop, majú voľný vstup do skupiny na sociálnej sieti, kde je zároveň aj ich cieľová skupina, môžu sa tam ľubovoľne odprezentovať a ponúkať svoje produkty a služby. Keď sa im podarí niečo predať, z každého predaja si platforma berie 10-percentnú províziu. Tú rozdeľujeme na dva účely – na fungovanie nášho portálu a charitu. Zbierajú sa peniaze na rodiny v núdzi aj pre detský hospic, ktorý sa stará o nevyliečiteľne choré deti.“

Andrea priznáva, že myšlienka posielať peniaze z predaja aj na charitu, je jej vlastná. A vysvetľuje to takto: „Podľa mňa na celom svete sú dve skupiny mám. V jednej sú mamy, ktoré majú zdravé deti a k tomu dve ruky. Nimi vedia niečo robiť a zarábať. A potom sú mamy, ktoré majú choré alebo hendikepované deti. Musia sa im naplno venovať, preto nemôžu využiť svoje ruky na zarábanie na svoje živobytie. Chcem, aby sa veľká komunita mám zdravých detí poskladala svojou činnosťou aj na živobytie rodín s chorými deťmi, pretože stať sa to môže každému z nás.“

Súčasťou projektu sú dnes aj veľké charitatívne aukcie, ktoré sa konajú trikrát do roka a počas nich verejnosť draží vybrané výrobky mamičiek. Za týždeň aukcie vyzbierajú do štyri tisíc eur, ktoré pomáhajú vybraným občianskym združeniam. Ďalšie peniaze zbierajú počas mesačných výziev, ktoré sú jednoeurové, a podporujú nimi existujúce zbierky chorých detí. „Naša komunita je už taká veľká, že keď každý dá len jedno euro, niekomu tým môžeme veľmi pomôcť,“ konštatuje Andrea.

KRÁČAJME PO SVETE S ĽAHKOSŤOU A BUĎME PRÍKLADOM  PRE NAŠE DETI

Keď mama na materskej súčasne pracuje alebo podniká, verejnosť sa obyčajne rozdelí na dva tábory. Jedna jej fandí, druhá ju kritizuje, že sa nevenuje naplno len dieťaťu. Andrea priznáva, že sa tiež stretla so všeličím.

„U niektorých ľudí stále prevažuje presvedčenie, že mama má byť len doma a má sa starať iba o dieťa. V knihe Koncept kontinua som čítala krásnu myšlienku, že dieťa sa nemá stať stredobodom nášho vesmíru, ale jeho súčasťou. Jeho príchodom sa nič nekončí a mama sa nemá uzavrieť do niečoho, čo ju stopercentne nenapĺňa. V čom dieťa vyrastá, to nasáva a takým sa aj stáva. Keď vidí, že mama je šťastná pri tom, ako sa realizuje a tvorí, čo má rada, aj dieťa sa naučí tejto energii a takýmto štýlom potom žije. Verím, že si každá z nás vyberá pre seba to najlepšie. Je množstvo žien ako ja, ktoré popri tom, že sú s deťmi, majú ešte chuť a energiu robiť aj niečo iné. Keby to v sebe potlačili, bolo by to z nich cítiť. Je úžasné nájsť balans. Byť v prvom rade mamou, no ak zostáva čas, priestor, energia a nadšenie,  nepotláčať to, ale ísť s tým von. V našej skupine sa stretli presne takéto mamy. Nepotrebujeme si nič vyčítať, všetky vieme, že sme na rovnakej vlne,“ vysvetľuje Andrea.

Zaujímavé je, že mamy nerozoberajú problematiku dojčenia, detských chorôb či výchovné problémy. Tieto témy nájdu a komunikujú inde. Tu je hlavnou témou ich sebarealizácia a schopnosti.

Andrea začala platformu budovať s jedným dieťaťom, dnes ich má tri: dcéra Peťka bude mať 9 rokov, Šimonko má 5 a Riško 2. Súhlasí, že inak sa podniká pri jednom dieťati a úplne iné je to pri troch. „Sama si hovorím, že keby som mala teraz začať takúto firmu, už by to bolo náročnejšie. Predsa len aj sila a energia, keď má človek pod 30, je úplne iná. Vtedy som mala veľké vízie, dnes sa už ľahšie uspokojím s tým, kde som. Vytvoriť projekt takýchto rozmerov si skutočne vyžaduje veľa úsilia, preto veľmi oceňujem, že už môžem pracovať so stabilným tímom a firemné aktivity máme rozdelené.“

STÁLE NOVÉ NÁPADY

Nových vízií sa však Andrea nevzdáva. V rámci svojho vydavateľstva založila projekt, pod ktorý chce zhromaždiť slovenských autorov píšucich motivačnú literatúru pre deti. „Je množstvo motivačnej literatúry pre dospelých, ale chýba tu niečo pre deti. Podarilo sa nám vydať psychologickú knižku, ktorú odporúča viacero psychológov na Slovensku. Vznikla na podporu budovania psychickej odolnosti detí, aby sa ľahšie otriasli v ťažkých situáciách. Chceme zastrešovať knihy, ktoré prinesú príbehy s výpovednou hodnotou, aby sa dieťa cítilo prijaté a milované,“ hovorí Andrea.

Podľa jej slov, najmä po epidémii covidu sa ukazuje, že deti potrebujú aj takéto knihy. Psychologické prieskumy dokazujú, že majú rôzne psychické problémy, nezvládajú svoje emócie a prenasleduje ich negativita, prípadne až depresie a úzkosti. „Sama som si tým prešla a nie je to ľahké. Aj preto si myslím, že keď sa dieťa odmalička cez príbehy naučí odvahe, vlastnej sile, viere  vo vlastné schopnosti, získava dar na celý život.“

Vo vydavateľstve už pracuje aj na ďalšom projekte. „Keď sa mi narodila dcéra, mala som predsavzatie, že jej nebudem dávať sladkosti. Ale príde Mikuláš, narodeniny, v škôlke sa deti obdarúvajú takmer stále a tak sa k bežným sladkostiam z obchodu skôr či neskôr dostala… Skrsol vo mne nápad, že aj tieto sladkosti môžu byť robené zdravou formou. Spolu s certifikovanou detskou výživovou poradkyňou sme vytvorili 50 zdravých receptov na najznámejšie sladkosti z obchodu, ktoré sme sladili len ovocím, nerafinovaným trstinovým cukrom, prípadne medom či javorovým sirupom. Vznikol z toho krásny projekt, v rámci ktorého sme vydali aj knižku s receptami a objednali sme formičky na domácu výrobu cukríkov či gumených medvedíkov. Tento projekt sme preniesli aj do Čiech a teraz robíme preklad do maďarčiny.“ 

ŽIVOT V CUDZINE JU TERAZ NELÁKA

Keďže svoje podnikanie Andrea rozširuje aj za hranice Slovenska a dlhé roky žila v rôznych krajinách, napadá mi, či by nechcela vziať rodinu a žiť niekde inde. Ako však hovorí, takúto skúsenosť už má a nateraz ju neláka.

„Skúsili sme to minulý rok. Chceli sme zistiť, aký je život na Mauríciu a tak sme sa pobalili aj so svokrovcami a strávili sme tam jeden mesiac. Cestovanie je mi blízke. Riadim sa tým, že všetci žijeme v jednom svete a môžeme ísť kdekoľvek chceme. Len teraz je to ťažšie, lebo deti majú veľmi rady inštitúcie, kam chodia. Napríklad najstaršia Peťka chodí do školy, kde to doslova miluje. Tak veľmi jej chýbal školský systém a kamaráti, že bolo pre ňu, napriek moru a krásnemu počasiu, náročné užiť si to v plnej miere. Máme to tu pekne vybudované aj v oblasti priateľstiev, komunity, že aj keď inde je more, teplo, dobrá strava, nepredčí to zázemie, ktoré máme tu,“ konštatuje Andrea.

Ani podmienky pre podnikateľov sa jej u nás nezdajú byť horšie ako inde, vraj sa nikdy nestretla s tým, že by jej štát hádzal polená pod nohy. „Pravdu povediac, som veľmi rada, že žijeme na Slovensku. Aj čo sa týka sociálneho a zdravotného systému je to tu stále veľmi dobré. Mám s čím porovnávať. Žila som v Amerike, kde všetko vyzerá úžasne, ale keď tam naozaj žijete, musíte sa predrať takými vecami, čo si tu ani nevieme predstaviť.  Napríklad zdravotný systém nie je nastavený pre všetkých. Keď nemáte poistenie, za všetko zaplatíte strašné peniaze. Dostať sa k dobrému zdravotnému poisteniu pritom vôbec nie je ľahké. Alebo si vezmime sociálny systém. To, že na Slovensku môžeme byť tri roky na rodičovskej dovolenke, je úžasné. Mama si za ten čas môže vybudovať podnikanie, dovzdelať sa a začať si plniť svoje sny. Je to dosť dlhá doba, počas ktorej má pravidelný príjem, síce veľmi malý, ale predsa len nejaký, a zatiaľ môže skúšať, čo chce… Snažili sme sa vybudovať podobnú platformu v rôznych krajinách, ale všade to stroskotalo na tom, že v cudzine mamy nemajú také podmienky ako u nás a po pár týždňoch alebo mesiacoch materskej dovolenky sa vracajú späť do práce. Nemajú čas na hand made tvorbu alebo svoje záujmy.“

AKO DOSTAŤ PROJEKT ZA HRANICE

Pri rozhovore s Andreou mám pocit, že všetko, čoho sa dotkne, jej vychádza. Mala niekedy chuť to vzdať?

„V nadšení dokážem pracovať veľa. Potom však príde deň, keď úplne prepadnem. Zrazu sa mi nechce ani len vstať z postele a som brutálne unavená. Teraz už s tým dokážem lepšie pracovať, viem, že v ten deň potrebujem naozaj spať a nabrať energiu a nesúdiť sama seba za to, že nevládzem. No kým som na to prišla, často som začala pochybovať sama o sebe, či som vôbec vhodná na vedenie veľkých projektov. Vtedy som si pomyslela, že by mi bolo lepšie byť len mamou a nerozdávať sa na všetky strany. Lenže vzápätí príde fáza nadšenia, ktorá trvá oveľa dlhšie, a v tej by som nevedela robiť málo,“ hovorí Andrea s úsmevom.

Jej šťastím je aj to, že v sebe nepestuje „nesplnené sny“. Keď jej niečo napadne, hneď si to vyskúša. Aj v podnikajú. V súčasnosti má víziu preniesť svoje projekty do zahraničia. „Je pre mňa veľká výzva pochopiť, ako sa myslí v inej krajine a naštudovať si to, nacítiť. Lebo napríklad pri knihe o zdravých domácich sladkostiach sme s rovnakou kampaňou ako na Slovensku vyšli v Amerike, a kým u nás sú úžasné ohlasy a výborný predaj, tam nič. Je pre mňa veľká výzva pochopiť, čo marketingovo platí na zákazníkov v jednotlivých krajinách, ako rozmýšľajú, čo čítajú, aký typ príspevkov ich osloví na sociálnych sieťach. A potom to marketingovo nastaviť tak, aby to vyšlo. Pretože aj marketing vychádza z mentality národa a to je to, čo ma teraz nesmierne baví,“ hovorí Andrea s nadšením o svojich najbližších plánoch, ktoré spriada aj popri tom, ako čaká v základnej umeleckej škole na deti, kým im skončia lekcie flauty a klavíra…

(Ak sa vám tento článok páčil, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)